Galéria 40 mučeníkov zo Sebaste

14. marec 2018

 Štyridsiati svätí mučeníci zo Sebaste (lat. Sebastia, Sebastea, Sebasteia, gr. Σεβάστεια, Σεβαστή, arm. Սեբաստիա) v tzv. Malej Arménii (dnes Sivas,Turecko), umučení v roku 320 po Kr. v meste Sebaste za vlády cisára Licinia, boli členmi rímskej légie Legio XII Fulminata, Legio duodecima Fulminata, čo možno preložiť ako Dvanásta blesková légia, známej svojou udatnosťou.

Meno Sebastia pochádza z roku 27 pr. Kr., keď cisár Augustus prepožičal mesto Herodovi Veľkému. Ten odviedol ako zvyčajne prvotriednu prácu, čo sa týka výstavby mesta, a na počesť svojho patróna, nazval mesto Sebaste, čo je po grécky Augustus.

Najstaršiu správu o existencii a mučeníctve štyridsiatich mučeníkov zo Sebaste podal biskup Bazil Veľký (Bazil z Cézarey) (370-379) v homílii na ich sviatok. Sviatok štyridsiatich mučeníkov je teda starší než samotný Bazil, ktorý ich oslavoval iba päťdesiat až šesťdesiat rokov po ich smrti. Okrem homílií Bazila Veľkého sa zachovali homílie Gregora Nysského, Efréma Sýrskeho, ako aj sýrske, grécke a latinské životopisné legendy. Všetky sa zhodujú v hlavných informáciách.

V roku 313 po Kr. cisár sv. Konštantín Veľký podpísal zákon, tzv. Milánsky Edikt, ktorým ukončil prenasledovanie kresťanov a zaručil náboženskú slobodu všetkým obyvateľom ríše. Avšak jeho spoluvládca, cisár Licinius (308-324), v provinciách, ktoré mu boli podriadené, pokračoval v prenasledovaní kresťanov ako predtým.

Udalosť sa stala v roku 320, počas krutej zimy, keď cisár nariadil obetovať modlám. Vtedy štyridsiati kresťanskí vojaci Legio XII Fulminata, vystúpili spomedzi ostatných a odmietli splniť cisárov príkaz. Veliteľ sa pokúsil ich prehovárať, všeličo im sľuboval, avšak ostali pevní vo svojej viere v Krista, za čo boli uväznení, vypočúvaní, kruto mučení a potom pozbavení odevu museli stáť v ukrutnom mraze na zamrznutom jazere v blízkosti mesta. A aby toto mučenie bolo pre nich ešte ťažšie, na brehu jazera bol umiestnený teplý parný kúpeľ, ktorý ich mal pokúšať k úteku a k zapretiu viery.

Avšak vojaci sa navzájom podopierali a povzbudzovali a roznietení túžbou po nebesiach trpeli s nezlomnou mysľou i srdcom, zvelebujúc Boha a modliac sa: „Pane, štyridsať je nás tu na bojisku za vieru, hotových zomrieť za Teba, popraj nám milosti, aby všetci štyridsiati, ktorý počet Ty si svätým pôstom svojím zasvätil, dobyli sme si víťaznej koruny.“ A Pán skutočne vyslyšal ich modlitbu a ukázal svoju zázračnú moc.

Strážca, stojac v závetrí pri okne kúpeľného domu, zrazu zazrel neobyčajné modrasté svetlo ožarujúce celý priestor, kde stáli mučeníci a zdalo sa mu, akoby anjeli zleteli z nebies, držiac nad hlavami mučeníkov jagavé koruny. Hľadiac v úžase na túto scénu si všimol, že ich je iba tridsaťdeväť, zatiaľ čo mučeníkov je štyridsať. A ako nad tým premýšľal, zrazu jeden zo štyridsiatich, mladík premožený bolestným mrazom, z posledných síl sa doplazil po zemi ku oknu a prosil strážcu stojaceho pri okne, aby ho pustil dnu. Poklonil sa pred oltárom falošných bohov a dal sa vložiť do teplej vody. Jeho srdce však túto náhlu zmenu nevydržalo a puklo. A tak v túžbe zachrániť si časný život, obetoval večný a stratil aj ten časný.

Pohanský strážca vidiac to a náhle osvietený duchom Božím, uveril. Rýchlo zo seba postrhával šaty, odložil zbroj a nahý s vyznaním viery na perách vystúpil na ľad medzi mučeníkov. Vtom zletel štyridsiaty anjel z neba a štyridsiata koruna zažiarila nad nim v nebeskom lesku.

Na svitaní zmrznuté a stuhnuté zmrzačené telá štyridsiatich, ktoré ešte javili známky života boli vrhnuté do veľkého ohňa a spálené a popol vhodený do rieky. Avšak kresťania pozbierali vzácne pozostatky a relikvie boli rozmiestnené v mnohých mestách.

Týmto spôsobom sa rýchlo rozšírilo uctievanie štyridsiatich mučeníkov ako na Východe, tak aj na Západe a na ich počesť boli postavené početné kostoly.

V Sebaste a kappadóckej Cézarei sa nachádzajú im zasvätené chrámy. V Jeruzaleme v chráme svätého hrobu je kaplnka 40 mučeníkov. Kláštor Xiropotam na svätej hore Athos and chrám Štyridsiatich svätých mučeníkov z 13-teho storočia vo Velikom Tarnove, Bulharsko, sú im celé zasvätené. V sýrskom meste Aleppo je Arménska katedrála zasvätená Štyridsiatim mučeníkom. V chráme sv. Sofie v Ochride v dnešnej Macedónskej republike a v ukrajinskom Kijeve sa nachádzajú ich obrazy, ktoré sa datujú do 11. a 12. storočia. V Ríme im zasvätené Oratórium z prelomu ôsmeho storočia pri chráme Santa Maria Antiqua zdobia fresky, ktoré znázorňujú ich príbeh.

Minea Východnej pravoslávnej cirkvi[1] uvádza ich mená nasledovne: Hesychius, Meliton, Heraclius, Smaragdus, Domnus, Eunoicus, Valens, Vivianus, Claudius, Priscus, Theodulus, Euthychius, John, Xantheas, Helianus, Sisinius, Cyrion, Angius, Aetius, Flavius, Acacius, Ecditius, Lysimachus, Alexander, Elias, Candidus, Theophilus, Dometian, Gaius, Gorgonius, Eutyches, Athanasius, Cyril, Sacerdon, Nicholas, Valaerius, Philoctimon, Severian, Chudion a Aglaius.

V zoznamoch 40 mučeníkov od iných autorov sú mierne odchýlky v niektorých menách.

Štyridsiati svätí mučeníci zo Sebaste (lat. Sebastia, Sebastea, Sebasteia, gr. Σεβάστεια, Σεβαστή, arm. Սեբաստիա) v tzv. Malej Arménii (dnes Sivas,Turecko), umučení v roku 320 po Kr. v meste Sebaste za vlády cisára Licinia, boli členmi rímskej légie Legio XII Fulminata, Legio duodecima Fulminata, čo možno preložiť ako Dvanásta blesková légia, známej svojou udatnosťou.

Príbeh statočných kresťanov inšpiroval mnohých ikonopiscov, a tak vzniklo množstvo rozlične stvárnených krásnych ikon.

Naša ikona pochádza z Ruska z konca 18. storočia z ikonopiseckej dielne Palech. Je to menšia ikona, veľmi pôsobivo vypracovaná a dobre zachovalá, s čiastočne popraskaným povrchom, najmä na plochách pokrytých zlatom, ktorých je pomerne veľa. Rám (okraj) ikony je okrovej farby olemovanej tenučkou modrou a červenou linkou. V hornej časti nesie nápis „Obraz svjatych velikomučenikov četyrechdesjati iz Sebastii“. Na pravej strane je sv. Bazil Veľký, zobrazený ako starší muž s kratšími sivými zvlnenými vlasmi a dlhou sivou bradou a zlatou svätožiarou (nimbus) držiaci v rukách Sväté Písmo, viazané v zlate. Jeho odev pozostáva z biskupského plášťa (sakos) zlatej farby s tmavočerveným károm, pod ktorým má dlhú tmavomodrú tuniku (chiton) so zlátením, a z dlhej bielej štóly (omofor). Pod ním je postava sv. mučenice Fomaidy Alexandrijskej (Egyptskej), ktorá je zobrazená ako mladá žena so zlatou svätožiarou okolo hlavy, držiaca v ľavej ruke tenký červený kríž, znak mučeníctva a pravou ukazuje na 40 mučeníkov. Jej hlavu a plecia pokrýva biely závoj (šatka), odetá je v zelenej tunike a rubínovom plášti, obidvoje so zlátením. Na ľavom okraji dole je svätá mučenica Tatiana so zlatou svätožiarou okolo hlavy a s bielou šatkou, ktorá jej prikrýva hlavu a plecia. Odetá je v tmavomodrej tunike a červenofialovom plášti so zlátením. Prsty pravej ruky ukazujú písmená IC XC, iniciály Ježiša Krista v gréčtine, a ľavou rukou ukazuje na 40 mučeníkov. Nad ňou je svätý mučeník Bonifác, zobrazený ako rímsky vojak v zlatom brnení a krátkej zelenej tunike so zlátením a s červeným plášťom prehodeným cez plecia. Má tmavočervené nohavice a vysoké tmavozelené čižmy so zlátením. Jeho krátke gaštanové vlasy a tvár bez fúzov a bez brady poukazujú na jeho mladosť. Okolo hlavy má zlatú svätožiaru, v pravej ruke drží krížik a v ľavej kopiju.

Stojaceho pred ikonou najviac upúta nezvyčajný pohľad na skupinu 40-tich mužov rôzneho veku a výzoru, ktorí obnažení s rukami v modlitebnej pozícii stoja na zamrznutom jazere. Hoci je silný mráz, ktorý ich telám spôsobuje ukrutné muky, ich tváre vyjadrujú  odhodlanie a ich pohľady smerujú sprava aj zľava k mužovi stojacemu v strede. Vľavo vidíme budovu, v ktorej bol pripravený parný kúpeľ pre tých, ktorí by boli ochotní vzdať sa viery v Krista a obetovať pohanským modlám. Otvorenými dverami vchádza muž, ktorý nevydržal utrpenie a zradil svoju vieru, za čo zaplatil životom. Nad hlavami mučeníkov sa vznáša 40 kráľovských korún, korún mučeníctva a zhora, z oblaku, žehná scéne Kristus Pantokrátor.

[1] Minea je bohoslužobná kniha v cirkvách byzantského obradu, ktorá obsahuje texty menlivých častí bohoslužieb na každý deň roka. Minea je rozdelená podľa mesiacov v roku.