Galéria Ikona Matka Božia

5. september 2017

Ikona pochádza z Ruska. Bola napísaná okolo roku 1800. Sviatok ikony je 17. 9. (podľa juliánskeho kalendára), na deň pamiatky Proroka Mojžiša.

Predobraz Matky Božej  sa viaže k udalosti Starého zákona, kde sa v knihe Exodus píše: „Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára.“ (Ex 3, 1-2)

Tak ako sa plameň nedotkol kríka a zostal zelený, tak sa Presvätej Bohorodičky nedotkol hriech. Svätý Efrém Sýrsky /306-373/ autor žalmov a kresťanských nábožných hymnov napísal, že Mária podobná tŕňovému kríku z Druhej knihy Mojžišovej bola nespálená plameňom. Čistota Panny bola ochránená pred, počas a po pôrode. Tento námet bol použitý v ranokresťanských spevoch – akatistoch – oslavujúcich presvätú Bohorodičku a na ikonách.

Prítomnosť anjela korešponduje s udalosťou Zvestovania. Je to najvýznamnejší starozákonný predobraz Bohorodičky, ktorá počala bez poškvrny a porodila Božieho syna Ježiša Krista.

Ikona zobrazuje Božiu Matku s Ježišom na jej rukách obklopenú nebeskými sférami v dvoch prekrytých hviezdach so štyrmi hrotmi, tvoriacimi jednu osem cípu hviezdu. Táto zdvojená hviezda predstavuje večnosť Božej slávy a parúziu (druhý príchod) Ježiša Krista.

Modré a červené plamene hviezdy symbolizujú dve podstaty Ježiša Krista a tiež ukazujú na fyzický a duchovný rozmer človeka a stvoreného sveta.  

V štyroch plameňoch červenej hviezdy sú atribúty evanjelistov. Anjel ako symbol evanjelistu Matúša, Orol, ktorý predstavuje evanjelistu Marka, Lev zobrazujúci evanjelistu Jána a v pravom dolnom rohu je Býk – symbol evanjelistu Lukáša.

V hornom cípe modrej hviezdy je Serafín, anjel so šiestimi krídlami. Dolu je anjel neustálej modlitby. Ostatní anjeli sú personifikáciou prírodných síl.  Priestory medzi cípmi hviezdy sú vyplnené oblými tvarmi, ktoré sa podobajú lupeňom kvetu.

Celá plocha ikony je zaplnená anjelmi ospevujúcimi Matku Božiu. Anjeli zobrazení na ikone sú skutočnými nástrojmi v rukách Božej moci, ktorej sú podriadené všetky prírodné sily. Zobrazenie anjelov je podľa listu Židom: „Svojich anjelov urobí vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.“ (Hebr 1,7)

Tento typ ikony bol veľmi rozšírený v ruských obydliach. Ľudia sa k Bohorodičke v nezhárajúcom kríku modlili za ochranu pred požiarom, bleskom, od nešťastia spôsobeného prírodnými živlami, ale aj za uzdravenie.

Hlavnou myšlienkou ikony  je starozákonné proroctvo o Panne, z ktorej sa zrodil Boh – Slovo, tak ako cez horiaci ker prehovoril Boh k Mojžišovi.

Ikona Matka Božia – Nezhárajúci ker  je uctievaná na pamiatku zjavenia Božieho mena Mojžišovi, v stále horiacom kríku. Je symbolom hory Sinaj. Odev Bohorodičky, ktorý je v rôznych odtieňoch červenej a zlatej budí dojem, že je oslnený ohňom kríka, ktorý tvorí veniec plameňov okolo nej. Tak sa vo veciach hmotných odráža oheň Božej Lásky a žiari z nich Jeho krása, lebo dokonalá krása prichádza zhora.