Galéria Ikona Matky Božej Oranta

4. január 2021

Oranta, z lat. „tá, ktorá sa modlí“, je jednou z najuctievanejších ikon Ruska. Dôvodom sú najmä početné zázraky späté s mestom Novgorod. Jej najstaršie známe zobrazenie sa nachádza už v rímskych katakombách v 3. storočí. Pozdvihnuté ruky Panny naznačujú pózu, ktorou uctievali Boha prví kresťania. Toto gesto sa stalo výrazom vrúcneho vzťahu medzi človekom a Stvoriteľom.

Mária, ktorá nesie na hrudi kruhovú aureolu s obrazom žehnajúceho Krista Emanuela, sa niekedy nazýva aj Thotokos Platytera, t. j. „Širšia než nebesá“, pretože Ježiš narodený z Panny presahuje celé stvorenstvo a spája nebo so zemou. Epiteton je ukotvený v liturgii svätého Bazila, kde poukazuje
na dogmu vtelenia, pričom sa odvíja od úryvku z Knihy proroka Izaiáša: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14)

Pre tento výrok sa v Rusku udomácnilo pomenovanie „Znamenie“ (Знамение). Uplatňuje sa, Mária nie je zobrazená v celej postave, ale iba po hruď, čím sa dôraz kladie na Krista. Samotná tvár Bohorodičky a jej otvorené dlane zároveň rozprávajú príbeh vykúpenia. Vo Východných chrámoch sa tento výjav najčastejšie nachádza nad oltárom a tým pádom je prvým obrazom, ktorý návštevník pri vstupe
do chrámu zazrie.

Zvlášť známym a uctievaným sa stal v 12. storočí, keď Novgorod obkľúčila armáda Andreja Bogolubského , kniežaťa Suzdala. Vtedy vyobrazenie Matky Božej z chrámu Premenenia Pána zachránila mesto pred inváziou. Podľa legendy nepriateľské vojská na orodovanie Bohorodičky oslepli a v dobyvateľskom zápale začali bojovať medzi sebou.

Uvedená ikona je procesná, to znamená, že počas významných cirkevných sviatkov ju veriaci niesli vyzdvihnutú na čele slávnostného sprievodu. Na druhej strany na dreve napísaný sv. Mikuláš divotvorca.

Dané stvárnenie zo začiatku 19. storočia oplýva mimoriadne jemnými líniami, svetlými, až skvejúcimi sa farbami, konsonančne ladiacimi s gestami či výrazmi tvárí Emanuela i Bohorodičky, vzájomne vytvárajúcich dokonalú jednotu, vyžarujúcu priam nadpozemský pokoj, miernosť a lásku. V mladučkej obličaji Nebeskej Matky sa zračí jej uchvacujúca nevinnosť a oddanosť, no zároveň je poznačená smútkom, ktorý jej predpovedal prorok Simeon pri obetovaní Pána v chráme: „On je ustanovený
na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 34-35)

Zlatá farba maforionu (vrchný odev zahaľujúci hlavu i ramená) a planúca gloriola však potvrdzujú zreteľnú prevahu slávy Božieho kráľovstva. Podobné posolstvo má aj belasé pozadie kontrastujúce
so zlatými obrubami honosnej látky. Pripomína čistú, ničím nenarušenú nebeskú klenbu v jasný letný deň, naplnený jasom a radosťou. Emanuel v medailóne je slnkom, ktoré prináša ľudstvu nádej. Vrchný červený odev poukazuje na jeho všemohúcnosť a zvitok v ľavej ruke na evanjelium. Pretože purpur
je výsadou panovníkov, odtiene červenej sú výsostným znakom Najvyššieho - Ježišov bordový plášť,
On je Bohom a rubínový lem Máriinho rúcha, ona sa cez svojho Syna stala Nebeskou kráľovnou. Potvrdzujú to aj výrazné ozdobné iniciály MP OY, z gr. „Mater Theos“, čiže Matka Božia. Po oboch stranách Emanuela sú písmená IC XC, grécka skratka Ježiša Krista „Iesous Christos“. Krížový nimbus má vpísané litery Omega - Omicron – Ní, meno Jahveho zo starého zákona „Som, ktorý som“. (Ex 3, 14)

 

Duchovné posolstvo

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej
a povedal: "Zdravas, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala,
čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš
a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel. (Lk 1, 26-38)