Galéria Ikona Narodenie Pána

14. december 2018

 

Stredom celej ikony Narodenia je temná jaskyňa, pripomienka temnoty hriechu, v ktorej ľudstvo žilo bez Boha a z ktorej nás Ježiš Kristus prišiel vyslobodiť a zároveň je zobrazením temnoty hrobu, do ktorého bol Ježiš po ukrižovaní uložený. Bohorodička sedí, čím je podľa tradície vyjadrené, že pôrod bol úplne bezbolestný, na sebe má tmavomodrý spodný odev a na pleciach a hlave má purpurový plášť. Tri zlaté hviezdičky na jej čele a na pleciach symbolizujú jej panenstvo pred, počas a po pôrode. Panna Mária sedí na tmavomodrej pohovke posiatej zlatými hviezdami, čo symbolizuje Božskú podstatu zázraku, ktorý sa práve teraz udial. Bohorodička je zo všetkých postáv na ikone najväčšia, čo je pripomenutím veľkosti jej významu v pláne spásy celého ľudstva. Narodený Ježiš je oproti nej a aj oproti iným postavám na ikone omnoho menší, čím má vyniknúť jeho umenšenie. Zároveň je to odkaz na podobenstvo s horčičným semienkom, ktoré je menšie ako ostatné semená, ale nakoniec z neho vyrastie veľký strom, ktorý poskytuje útočište a úkryt mnohým vtákom. K tomuto semienku prirovnal Ježiš Božie kráľovstvo, ktorého on sám je zosobnením. 

Na tejto ikone chýba tradičné vyobrazenie oslíka a vola, ktorí bývajú vyobrazení na iných ruských ikonách školy a tiež sú vyjadrením Ježišovho poníženia a podľa niektorých autorov odkazujú na Izaiášovo proroctvo: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána, mňa však Izrael nepozná, môj ľud je nechápavý.“ (Iz 1,3) Ježiš leží v postieľke, ktorá je skôr rakvou  ako detskou postieľkou, je zavinutý do plienok, ktoré však viac pripomínajú rubáš zomrelého ako detské plienky. Je to pripomienka pohrebného plátna, do ktorého bude Ježiš po svojom ukrižovaní zabalený . Obidvoje pripomína Ježišovu obeť, ku ktorej jeho život od počiatku smeroval. V strednej časti ikony sú ešte veľmi zaujímavé postavy troch kráľov. Na tejto ikone sú skutočne zobrazení traja králi, pretože majú kráľovský odev a tiež kráľovské koruny. Na iných ikonách Ježišovho narodenia z tohto obdobia to bývajú mágovia či mudrci. Úctivo sa pred novonarodeným spasiteľom klaňajú a v pokore snímajú koruny zo svojich hláv. Dávajú mu svoje dary. Na opačnej strane tohto klaňania sa troch kráľov sú pastieri, ktorým anjel oznamuje radostnú zvesť. Prečo práve pastieri? Je tým vyjadrené, že vtelenie Boha a jeho vstup do nášho sveta v hmotnej podobe nie je len záležitosť vzdelaných a vysokopostavených, ale je výzva a nádej pre všetkých. Ako prví sa dozvedia „Radostnú zvesť“ práve najchudobnejší, jednoduchí, prostí a úprimní vo svojej viere, nezaťažený konvenciami spoločnosti.  

 

V dolnom rohu ikony je vyobrazený sediaci svätý Jozef v pochybnostiach. V jeho postave je vyjadrená jedna zo základných ľudských vlastností: pochybovanie. Sv. Jozef neverí, že sa to takto mohlo stať. Neistote a pochybnostiam sa na ceste k Bohu nikto nevyhne a aj keď sv. Jozef z tohto boja vyšiel víťazne, ani on sa utrpeniu spôsobenému pochybnosťami nevyhol. Oproti nemu stojí rozporuplná postava, o ktorej v podstate vieme len veľmi málo. Niektoré pramene uvádzajú, že sa jedná o pokušiteľa (diabla), ktorý pokúša sv. Jozefa, proti takémuto výkladu je však tradícia v ikonopisectve, ktorá diabla zobrazuje len veľmi zriedka a aj to len porazeného v boji. Ďalšie pramene uvádzajú, že je to prorok Izaiáš, ktorý vysvetľuje sv. Jozefovi, že sa naplnili proroctvá o príchode Mesiáša na svet. Ak by to však bol Izaiáš mal by mať nimbus a tiež určite by bola jeho postava označená nápisom.

 

Netradičný je aj výjav v pravom dolnom rohu ikony – útek sv. rodiny do Egypta. Sv. Jozef ide v čele malej skupinky, za ním ide Panna Mária na bielom koni v náručí s malým Ježiškom, skupinku uzatvára postava označená ako Jakub. Môže sa jednať o nevlastného brata p. Ježiša syna sv. Jozefa z prvého manželstva Jakuba. Väčšinou býva v pravom dolnom rohu na ikonách z tohto obdobia scéna kúpania malého Ježiška, čím má byť vyjadrenie to, že vtelený Boh sa od iných novorodencov nelíši a vyjadruje tiež potrebu našej duchovnej očisty.

 

Na večierni v predvečer Pánovho narodenia sa spieva: „Každá zo stvorených bytostí ti vzdáva vďaky svojím spôsobom: Anjeli ti piesne spievajú, nebesia hviezdu posielajú, mudrci ti dary nesú, pastieri obdivujú zázrak, zem ti núka jaskyňu, púšť jasle obetuje a my sme ti dali panenskú matku." Betlehem spojil nebo so zemou, Boh a človek sa tu stretli a pozreli si do očí. Malo by to vôbec zmysel, keby sa čo i tisíckrát narodil v Betleheme, ak by sa nenarodil aj v človekovi? Vo vianočnom období sa veriaci východného obradu zdravia pozdravom: „Kristus sa rodí!“; „Oslavujte ho!“ To, čo obsahuje pozdrav, dosvedčuje ikona: Kristus sa rodí teraz, v prítomnom čase: Rodí sa v ľudských srdciach.