Galéria Ikona Nerukoutvorený obraz Spasiteľa

7. august 2020

Spomedzi Kristových ikon majú pre ikonografiu zásadný význam ikony Spasiteľa napísané „bez pomoci rúk“ gr. „ά χειροποίητός“, ktoré sa tak na Západe, ako aj na Východe pripisujú samému Kristovi. Pre ikony Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa je všeobecne známy názov Obraz nie rukou utvoreného Pána nášho Ježiša Krista. Stretávame sa však aj s ikonami, ktorých popis v gréckom jazyku je TΟ ΑΓΙΟΝ ΜΑΝΔΙΛΗΟΝ, mandylion (gr. slovo μανδίλιον pochádza pravdepodobne zo semitského výrazu mindil „vreckovka“.  Rovnaký význam má aj csl. výraz СВЯТЫЙ ОУБРУСЪ, ubrús, s ktorým sa môžeme stretnúť v ruských ikonách tohto typu.

Práve ikona Rukou neutvoreného obrazu Kristovej tváre bola pre ikonodulov (obrancov sv. ikon) jedným z argumentov v boji proti ikonoborcom, v tom, že sám Kristus nám zanechal ikonu svojej tváre a týmto je aj samotné zobrazenie Krista prostredníctvom obrazu oprávnené.

Na Východe je táto ikona spojená s udalosťou malomocného kráľa Edessy v Osroenskom kráľovstve Abgara V., ktorý napísal Ježišovi list, v ktorom ho žiada, aby ho prišiel uzdraviť. List mu doručil maliar Ananiáš s príkazom namaľovať Ježišov portrét. To sa mu však nepodarilo, no Pán si utrel tvár do plátna, na ktorom zostala zázračne odtlačená Jeho podoba, ktorú poslal Abgarovi, ktorý sa pohľadom Naň uzdravil.

            Tento obraz bedlivo uchovávali a veľmi uctievali v Edesse, hlavnom meste malého kráľovstva medzi Tigrisom a Eufratom. Historik Evagrius, ktorý žil v 6. storočí, podáva správu o tom, že jeden z nástupcov kráľa Abgara sa vrátil k pohanstvu. Preto biskup mesta, aby uchránil Pánovu tvár pred znesvätením, dal ju zamurovať spolu so zažatou lampou do výklenku nad mestskou bránou. Neskôr v 6. storočí, keď Peržania obiehali mesto, videl biskup Eulalios vo sne miesto, kde bol obraz ukrytý. Dal výklenok otvoriť a našiel zapálenú lampu, Svätú tvár a na jednej škridle odtlačok jej čŕt. Obidva obrazy v 10. storočí preniesli do Konštantínopola, kde ich uctievali ako palladium ríše. Po plienení mesta križiakmi v 13. storočí sa ikona nenávratne stratila.

            Na Západe sa tieto ikony objavili po návrate križiakov, ktorí o nich podali správy.  Za svoj vznik vďačia legende o sv. Veronike, ktorá počas krížovej cesty Spasiteľa na Golgotu utrela Jeho tvár šatkou, na ktorú sa odtlačila Jeho tvár. Toto meno vzniklo pravdepodobne posunutím spoluhlások v slovách véra ikon (pravá ikona).  Táto legenda sa objavila uprostred františkánskych mníchov v 15. storočí, avšak pre legendu o Veronike nikde nenachádzame podklad, ani v evanjeliách, ani v apokryfoch.

            Osobitosťou týchto „Veronikiných plátien“ je to, že predstavujú Krista s tŕňovým vencom (korunou), poukazujúc na Jeho utrpenie, ako Božieho baránka, ktorý sníma hriechy sveta.

Toto zobrazenie Svätej tváre netreba chápať v naturalistickej podobe, ale ako zjavenie večného Slova neoddeliteľne spojeného s ľudskou prirodzenosťou. Tento obraz Božskej osoby, ktorá sa stala viditeľnou a hmatateľnou, je názorným svedectvom toho, že sa Boh stal človekom. Je takým obrazom, prostredníctvom ktorého je možné obrátiť sa modlitbou k jeho božskému predobrazu. Nejde len o uctievanie ľudského vzhľadu Božieho Syna, ale tiež o jeho videnie z tváre do tváre: “...bázeň vzbudzujúci obraz, ktorý my, čo sme boli uznaní za hodných vidieť ho z tváre do tváre, oslavujeme.“ Týmto smerom sa uberá hlboký duchovný význam tejto ikony: postupné zduchovnenie a zbožstvenie ľudí v Kristovi. Treba v nej hľadať neoddeliteľné spojenie medzi dogmou a spiritualitou, medzi teológiou a duchovným životom.

A ako zjavenie, tak aj ľudská tvár Slova odhaľuje svoje nevyčerpateľné bohatstvo v diele každého ikonografa, ktoré je vždy odlišné, a zakaždým podobné. “Rukou neutvorený obraz Krista predstavuje akoby prvotnú pečať a prameň každého obrazu. Každý obraz z neho vychádza a v ňom sa rodí. Predstavuje akoby prameň rieky, ktorá unáša svoje vody do nekonečného života. Týmito vodami je nespočítateľné množstvo ikon, zrodených a pochádzajúcich od Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa”, píše mních Gregor Krug.

 

Popis ikony:

Ikona zobrazuje Kristovu tvár na plátne. Okolo hlavy je nimbus s vpísaným krížom a s písmenami Ω (omega), Ο (omikron) a Ν (ní) a IC XC (Ιησούς Χριστός/ Исус Христос), ktoré potvrdzujú jeho meno podľa Starej a Novej zmluvy: „Som, Ktorý Som“ a Ježiš Kristus. (Ex 3, 14) Kristova tvár je zobrazená na plátne zdobenom kvetmi. Ikonu držia traja anjeli. V nimboch majú umiestnené dve litery A a Г ako skratku dvoch slov Ángel Góspodeň – Anjel Pána. Ich modré a červené rúcha sú symbolom dvoch prirodzeností Krista – Božskej a ľudskej. Na podobnej ikone boli uvedené aj mená anjelov napravo od Kristovej tváre svätý archanjel Michal, naľavo svätý archanjel Gabriel a v strede nad Kristom svätý archanjel Rafael.

V spodnej časti ikony sa nachádzajú tri kruhy s troma príbehmi spájajúcimi sa s touto ikonou. Na pravej strane je scéna, kde Addai (apoštol Tadeáš) ukazuje šatku kráľovi Abgarovi a on sa uzdraví bez liekov a bylín z malomocenstva. V strednom kruhu je šatka zobrazená nad vstupnou bránou do Edessy. Vyliečený Abgar sa rozhodol prijať novú vieru a odstránil z mestskej brány pohanskú modlu „pred ktorou sa musel každý, ktorý chcel vstúpiť do mesta, pokloniť“. Gréckeho boha nahradil Rukou neutvoreným obrazom Spasiteľa, ktorý navyše pozlátil a zlatými písmenami naň dopísal „Kriste Bože, kto v Teba verí, nezomrie“ (Ján 11, 25-26). Tretí kruh, zobrazujúci západnú tradíciu, sprítomňuje Krista na krížovej ceste a Veroniku, ktorá mu podáva ručník, aby si utrel zmučenú tvár.

V súvislosti so zobrazenými svätými po stranách ikony sa domnievame, že donátor alebo objednávateľ ikony ju dal namaľovať ako poďakovanie za uzdravenie a záchranu, čo zvýrazňuje prítomnosť anjela strážneho a lekára sv. Kozmu (1.7). V spodnej časti je ikona neznámeho mnícha a prepodobnej Xenie (24.1), pravdepodobne osobných patrónov objednávateľa.

Ikona pôsobí pokojne, až terapeuticky, verne svojmu liečebnému poslaniu. Ikona Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa, je akoby prameňom všetkých ikon. Od nej pochádza a rodí sa v nej každá ikona.

Duchovný odkaz:

„Láskyplný Vládca, tvoja prozreteľnosť je nevyspytateľná. Z pokolenia na pokolenie zahrňuješ milosťami tvoje tvorstvo. Urobil si aj obraz svojej prečistej tváre a poslal si ho svätému kráľovi Abgarovi, lebo zatúžil vidieť teba, ktorého v Božej sláve ani cherubíni nevidia, aby sme pohľadom na tvoj obraz zahoreli láskou k tebe. Veď si stal človekom z lásky k nám. Dobrovoľne si trpel a svoju krv za nás vylial vo svojom bezmedznom milosrdenstve.“ (Stichira večierne sviatku Prenesenia Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola 16. augusta).