Galéria Ikona Posledný súd

4. február 2020

 

Sviatok ikony: Mäsopustná nedeľa, resp. Nedeľa Kristovho súdu

Modlitebná tradícia: Posolstvom ikony je inšpirovať človeka k úvahám nad vlastným životom. Modlitba pred ikonou Posledný súd sa zameriava na uvedomenie si osobnej situácie a pravdivosti úmyslov. Preto je potrebné modliť sa pred ikonou za odpustenie vedomých aj nevedomých hriechov, aby sme mohli vojsť do Nebeského kráľovstva.

POPIS IKONY

V hornej časti v strede sedí Pán zástupov na ohnivých serafínoch a po obidvoch stranách sa mu klaňajú cherubíni. Je zobrazený ako kráľ s korunou a osemcípym nimbom (svätožiarou), znakom večnosti, plnosti času a poznania. Obidvoma rukami žehná celému vesmíru. Po Jeho ľavej ruke je novozákonná Svätá Trojica, vznášajúca sa na krídlach serafínov. Boh Otec pravou rukou požehnáva Syna a v ľavej drží sféru. Nad nimi sa vznáša biela holubica, symbol Ducha Svätého. V pozadí je nebeské vojsko na čele s archanjelom Michalom, ktorý zráža kopijou démonov. Na druhej strane je nebeský dom - Jeruzalem naplnený spravodlivými Starého a Nového zákona. Všetci hľadia na Krista Kráľa a Presvätú Bohorodičku, Kráľovnú neba. Štyri brány neba strážia Pánovi anjeli. Pod Pánom zástupov je Deésis – modlitba príhovoru. Kristus Pantokrator (Vševládca) sediaci na sfére drží v ľavej ruke palicu všetkých spravodlivých a pravou rukou žehná. Za ľudí sa prihovára Presvätá Panna a sv. Ján Krstiteľ. Pri Jeho nohách kľačí praotec Adam a pramatka Eva. V dolnom rade je dvanásť apoštolov s otvorenými knihami, nad nimi stojí dvanásť anjelov a najbližšie pri Kristovi stoja dvaja archanjeli - Michal a Gabriel. Pod sférou držia dvaja anjeli prestol – hetoimasiu, pripravenú na Pánov druhý príchod. Za Kristom vidno nástroje umučenia: kríž, kopiju a trstinu so špongiou. Zástup za Mojžišom tvoria národy Židov, Arabov, Turkov, Tatárov, Nemcov a Maďarov. Mojžiš ich gestom ruky volá na súd. Oproti nim stoja starozákonní patriarchovia, biskupi, diakoni, mučeníci, pustovníci a sväté ženy. Pod nimi Pánov anjel ukazuje prorokovi Danielovi scénu posledného súdu a apokalyptické zvieratá, ktoré symbolizujú štyri padlé ríše: Babylonskú, Perzskú, Grécku a ríšu Médov. Výjav dopĺňa text Danielovho proroctva: „V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. Daniel povedal: "Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné. Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce. A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: “Hore sa, žer veľa mäsa!” Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva. Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých prvších zvierat a malo desať rohov. “ (Dan 7, 1 -28 ) Pod týmito symbolmi je scéna posledného dňa: mŕtvi vstávajú z hrobov, rieky vydávajú utopených a zvieratá telá usmrtených. Ruka pod prestolom drží ramená váh, na ktorých sú vážené duše. Na váhy sadá duša a prebieha zápas o jej miesto vo večnosti. Démoni skáču na misku a žalujú na zlyhania človeka, ale Pánov anjel ich zráža kopijou dolu, aby dušu zachránil pre Nebeské kráľovstvo. Zástupy ľudí nižšie vpravo sú tí, ktorých ohavné činy prevážili nad Božím milosrdenstvom a démoni ich zaháňajú do ríše satana. Vpravo dole sv. Peter otvára brány raja a pozýva doň všetkých spravodlivých. Nebeskú bránu stráži cherubín a v raji čakajú praotcovia Abrahám, Izák a Jakub, aby ich privítali. Pod nimi tečú štyri rajské rieky: Pišon, Gihon, Hidekel (Tigris) a Perát (Eufrat). Oproti v hnedom poli sa odohrávajú scény zatratenia. Z pekelného pažeráka, v ktorom je postava personifikovaného Satana s Judášom v náručí, vychádza had a vlní sa až k nohe Adama. Má na tele obruče (mytarstva) s ľudskými žiadostivosťami, ktorých je dvadsaťštyri. Na rozhraní raja a pekla stojí človek priviazaný k stĺpu. Je pomenovaný ako “milosrdný hriešnik“ a predstavuje vlažného človeka, ktorý konal skutky milosrdnej lásky, ale odmietal Boží zákon. Nad Abrahámom vidíme obraz premeny duše, ktorá už ospravedlnená prešla rajskou bránou a z Abrahámovho lona vylieta ako motýľ do Nebeského kráľovstva. V spodnom rade sú zástupcovia všetkých vrstiev ľudí, ktorí dobrovoľne a vedome slúžili Zlému a spútaní reťazou sú ťahaní do večného zatratenia. Pod nimi sú texty s ich skutkami. Úplne dole sú vyobrazenia múk za jednotlivé hriechy.

 

DUCHOVNÝ ODKAZ

Počas Veľkého pôstu byzantská tradícia recituje na konci všetkých oficiálnych cirkevných hodiniek modlitbu pripisovanú sv. Efrémovi Sýrskemu, ktorá sumarizuje cestu obrátenia každého kresťana: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, túžby po moci a prázdnych rečí. Daruj mne, Tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo Ty si požehnaný na veky vekov. Amen.“

Zdroje:

Святитель Димитрий Ростовский, Мытарства: свидетельство блаженной Феодоры, in Жития святых святителя Димитрия Ростовского. Том III. Март, Эксмо, Москва, 2016.

Мытарства, in Азбука веры, https://azbyka.ru/