Galéria Ikona sv. Jána Evajelistu

22. jún 2021

Ikona sv. Jána Evajelistu

 

Pôvod: Rusko, 18. storočie

Rozmery: 30,5 x 26 cm

 

Sviatok ikony: 8 máj (východní kresťania), 27. decembra (katolíci)

 

Popis ikony:

Ikona sv. apoštola Jána. S ohľadom na rozmery zvlášť malá, jednoduchá, s farbami zemitých odtieňov. Najmladšieho z dvanástich ukazuje v zásadne odlišnom svetle, na aké je katolícky veriaci zvyknutý. Ten sa pri pohľade na nástenné maľby v kostoloch zväčša stretáva s mladým učeníkom, ktorý pri poslednej večeri kladie svoju hlavu k spasiteľovým ramenám, tušiac dramatický sled nastávajúcich udalostí Kristovej popravy. Tu však ikonopisec, napriek neveľkej ploche dosky, umožňuje veriacemu vidieť
sv. Jána inými očami.

Kto je tento svätec, ktorého tvár sa zjavuje z obrazu a ktorého slová cez dvetisíc rokov rozpoznáva čitateľ na stránkach Biblie? V Rusku ho nazývajú Ioann Bogoslov (Иоанна Богослова), čo znamená Ján Teológ. Podčiarkujú tým hĺbku Jánovho evanjelia, ktoré sa štýlom odlišuje od predchádzajúcich troch synoptických evanjelií. Ján, namiesto toho aby sa venoval vymenúvaniu počtov, miest a udalostí, zameriava sa na význam Kristovej osoby a situácií, ktoré s ním prežil, počas jeho pozemského účinkovania. Pre vysvetlenie, tri evanjeliá od Matúša, Marka a Lukáša sú si všetkými výpoveďami a ich časovým ukotvením do veľkej miery podobné, preto pre ne v 18. storočí istý nemecký teológ zaviedol súhrnné označenie „synoptické“, t.j. stručné, prehľadné.

Jánovo evanjelium sa istým spôsobom vymyká tejto jednotnej predlohe a uberá sa vlastným smerom. V Knihe, ktorú Ján drží otvorenú, čítame prvé slová úvodnej kapitoly: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo.“ Verše pokračujú nasledovne: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“

Ján mimoriadne poetickým jazykom uvádza čitateľa priamo do tajomstva viery. Opomína strastiplnú cestu svätej rodiny do Betlehema, pastierov i Kráľa Herodesa, pretože tomu, čo už bolo povedané, pridáva komentár na objasnenie zázraku vtelenia. Píše: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,9.14).

V tomto duchu sa odvíja pokračovanie celej radostnej zvesti. Kristovo slovo stojí nad všetkým, spolu s otcom a Duchom svätým je pôvodcom všetkého. Azda aj preto sa táto ikona nazýva „V tichosti“, v doslovnom preklade z ruštiny „V mlčaní“ (в молчании). V angličtine sa používa výraz „In Silence“, čo znamená, že toto ticho nie je prázdnou, dutou ozvenou, či bezvýznamnou mĺkvosťou. Naopak, toto Silencium znamená stíšenie, pokoj, rozjímanie.

Evanjelista drží na perách ukazovák pravej ruky, čím potvrdzuje, že je iba tlmočníkom. Nehovorí sám zo seba, ale sprostredkuje odkaz samého Boha, ktorý zostúpil z výsosti, obliekol si človeka a narodil sa z Panny. Nechal sa pribiť na kríž, aby na tretí deň porazil smrť. Niektorý znalci ikon považujú gesto Jánovej pravice za znak kríža. Jedno ani druhé učenie sa navzájom nevylučuje. Aj dnes veriaci počas bohoslužby, po čítaní evanjelia, urobia okrem čela a hrudníka palcom kríž aj na ústach. Vyjadrujú tým svoje odhodlanie šíriť posolstvo spásy vo svojom okolí.

Ján, najmladší z apoštolov, Ježišov obľúbený učeník. Spolu so svojím starším bratom Jakubom patrili k prvým, ktorých Kristus povolal: Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: "Poďte za mnou
a urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali siete - a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. (Mk 1,16-20) Pozornému čitateľovi Biblie neujde, že apoštoli Ján, Jakub a Peter boli Ježišovými najbližšími priateľmi. Boli svedkami zázrakov, ktoré pred zrakom ostatných ostali ukryté. Dokonca videli Ježišovo premenenie, o ktorom sa zmieňuje evanjelista Matúš: O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. (Mt 17,1-3)

Avšak jediný, kto ostal so Spasiteľom až dokonca, bol Ján. Učeníci sa rozpŕchli hneď, keď Ježiša zajali. Peter zo strachu napokon Krista zaprel v dvorane veľkňaza Kajfáša, kde zákonníci a starší súdili Ježiša. Vysilený po prebdenej noci a preľaknutý nečakaným rozruchom nadránom verejne vyhlásil, že Jažiša Nazaretského nepozná. Iba Ján, napriek svojmu nízkemu veku, stál s Vykupiteľovou Matkou pod krížom, keď Pán umieral a bol aj prvý, kto pribehol k prázdnemu hrobu zmŕtvychvstalého Krista.

O Jánovej povahe v mnohom vypovedá aj jeho nenápadný odev. Z modrého plášťa, cez celú svätcovu pózu, vyžaruje pokoj a hĺbka modlitbového rozjímania. Ľahkosť tejto farby ustupuje tmavej bordovej tunike, z ktorej, hoci je viditeľný len rukáv a časť hrude, nestrojene priťahuje divákovu pozornosť. Odtiene červenej odkazujú na Božiu prítomnosť, naznačujú činnosť. U evanjelistu môžu predznamenávať oheň Ducha Svätého. Túto farbu často možno vidieť u mučeníkov, ktorý preliali svoju krv za Krista. Hoci kresťania veria, že Ján je jediný z apoštolov, ktorý zomrel prirodzenou smrťou a dožil sa vysokého veku (pravdepodobne zomrel v Efeze, dnešnom Turecku, okolo roku 100); zriedkavo sa vyskytujú aj dohady, že bol spolu so svojím bratom Jakubom v mladom veku popravený.

 

Modlitebná tradícia:

Ján Teológ je patrónom autorov, teológov, vydavateľov, kníhtlačiarov, maliarov i priateľstva. Modlitba pred ikonou sv. Jána pomáha vyriešiť rozličné hádky či konflikty, ochraňuje rybárov i tých, ktorí sa chystajú podniknúť plavbu po mori a utešuje matky detí v ich bolestiach.