Galéria Ikona Svätej rodina

2. december 2020

 

Sviatok ikony: sviatok Svätej rodiny je sviatkom v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi, slávi sa buď v nedeľu nasledujúcu po Narodení Pána alebo 30. decembra v prípade, že slávnosť Narodenia Pána pripadne na nedeľu.

 

Popis ikony:

Naskytá sa nám pohľad na zaujímavé vyobrazenie svätej rodiny, ktoré v pravoslávnej cirkvi spravidla absentuje. Kresťan východného rítu si pod pojmom „svätá rodina“ predstaví skôr výjav Máriiných rodičov – Joachima a Anny, ranokresťanské mučeníčky – Sofiu s tromi dcérami – Vierou, Naďou a Ľubov, alebo  svätého Eustaceho s manželkou Theopistos a dvoma synmi: Agapiosom a Theopiste. Dôvod, prečo
vo východnej kresťanskej cirkvi toto, u katolíkov zvlášť obľúbené, stvárnenie Jozefa, Márie a dieťaťa Ježiša nenájdeme, je prostý. Podľa ustanoveného kánonu nie sú rodinou v pravom zmysle slova. Jozef bol s Máriou zasnúbený, nie ženatý. Mária počala z Ducha Svätého, preto je Božou Matkou, ktorá ostala pannou počas celého života a Jozef tým pádom nie je Ježišovým otcom, ale iba pestúnom, opatrovníkom.

Môžeme sa preto domnievať, že tvorca nepoznal striktné pravidlá písania ikon a tým pádom gestá i farby nemožno striktne posudzovať len z hľadiska východnej tradície. O to viac je namieste pripisovať jednotlivým znakom význam vyplývajúci z úzu katolíckych sakrálnych malieb. Obraz je kombináciou viacerých štýlov, z formálneho hľadiska síce zahŕňa určité znaky ikon no typologicky by sa dal zaradiť skôr ku klasickým maľbám.

Nejednoznačný ráz obrazu by azda mohol vyvolávať v náhodnom pozorovateľovi pochybnosti o jeho umeleckej a duchovnej hodnote. Tu je však potrebné vziať do úvahy jedinečnosť daného diela. Ak sa divák pozorne zahľadí na postavy, môže v ich pózach a výrazoch postupne odkrývať hlboké posolstvo.

Mária, odetá v bielej farbe nevinnosti, stojí na oblaku naznačujúcom nebeskú slávu. Je vyvolenou Božou matkou, na hlave má zlatú korunu, pretože skrze svojho Syna, sa stala kráľovnou – nevestou tretej Božskej osoby – Ducha Svätého. Dlhý smaragdovozelený plášť jej zakrýva temeno hlavy a siaha až po členky. Zahalené vlasy boli u vydatých žien nevyhnutnosťou, pričom zelená farba v pravosláví odkazuje
na Sv. Ducha, ktorý Máriu zahalil svojou priazňou. Na rukách drží malého Ježiška, prikrytého len kúskom zlatej látky, čo naznačuje jeho Božský pôvod a velebu. Nepozerá sa však na dieťa. Tvár má otočenú
na opačnú stranu a zdá sa, akoby pozerala dolu do diaľky. V Jánovom evanjeliu čítame: Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" (Jn 19, 26-27). Týmito slovami sa Mária stala matkou celého ľudstva, k nemu teraz obracia svoj zrak a ukazuje mu ruženec, modlitbu, ktorá ho má priviesť ku Kristovi.

Jozef je na základe zmienok z evanjelií a istých apokryfných spisov (História Jozefa tesára, Protoevanjelium Jakubovo) zobrazený v pokročilom veku. Podľa židovskej tradície mal byť ženích Márie údajne vyberaný
z vdovcov. V ruke drží ľaliu, nielen na znak čistoty, ale aj charakteru, pretože keď váhal, či má prepustiť Máriu s dieťaťom v lone, poslúchol anjela, ktorý mu vo sne zjavil tajomstvo viery, keď povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." (Mt 1,20-21) Na Jeho bezúhonnosť odkazuje aj biely plášť na ramenách.

V ľavej ruke má uholník, nástroj svojho remesla, ktorému vyučil aj Ježiša. Zmienku nachádzame v Matúšovom evanjeliu: „Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: "Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ (Mt 13,54-55)

Hoci v pravoslávnej cirkvi nie je zobrazovanie Máriinho snúbenca bežné, u katolíckych veriacich bol kult
sv. Jozefa od 18. storočia veľmi rozšírený. Okrem svojej úlohy Ježišovho pestúna sa stal predovšetkým patrónom „dobrej smrti“. O rozšírenie úcty k sv. Jozefovi sa počas svojej vlády pričinil aj rod Habsburgovcov. Cisár Leopold I. (1640 -1705) ho v roku 1676 vyhlásil za hlavného patróna Rímsko-nemeckej ríše a neskôr aj za osobného patróna svojho cisárskeho domu (1677). O Jozefovej dôležitosti svedčí aj zlatožltá tunika, predznamenávajúca svetlo Božej slávy.

Pozlátené pozadie za postavami zvýrazňuje ich dôstojnosť a velebu. Ikonopisec síce nestvárnil Jozefa, ktorý by objímal Máriu (čím sa na ikonách vyjadruje manželská láska), ale zároveň ho ani nevynechal z príbehu Krista a Božej Matky. Predkladá divákovi spoločenstvo Jozefa, sv. Panny a Božieho dieťaťa za vzor rodiny, v ktorej vládne nezištná, dávajúca láska, schopná obetovať sa.

 

Duchovné posolstvo:

Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Všetkých pokolení
od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom:
Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš. (Mt 1,
16-25)