Galéria Ikona Svätí slovanskí Sedmopočetníci

8. február 2019

Sviatok 27. júla a 11. mája

Modlitba: Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, * aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo. (tropár, 1. hlas)

Ikona je napísaná technikou vaječnej tempery na dreve. S najstaršími obrazmi týchto svätcov sa stretávame na Balkánskom polostrove na stenopise zo Slivničkého monastiera na brehu Prespanského jazera z roku 1612, na stenopise z Ardenice v Albánsku z roku 1744 a na stenopise monastiera Sveti Naum nad Ochridským jazerom z roku 1806.

POPIS IKONY

Na zlatom pozadí je zobrazených sedem svätých mužov, sedmopočetníkov  (grécky  οι επτάριθμοι, starosloviensky cедмочисленици). Napravo, z pohľadu ikony, je sv. Sáva, sv. Kliment a sv. Metod, v strede je sv. Gorazd. Naľavo je sv. Angelár, sv. Naum a sv. Cyril. Traja z nich mali biskupské svätenie, čomu zodpovedá aj ich biskupské rúcho: sv. Metod, sv. Kliment a sv. Gorazd. Ostatní štyria sú v mníšskych habitoch, pretože po vyhnaní z Veľkej Moravy sa utiahli do kláštora. Sv. Cyril drží v ľavej ruke zvitok s hlaholikou, ktorú zostavil pre slovanské národy. Sv. Naum drží pútnickú palicu. Ikona je bohato zlátená, čo symbolizuje neopísateľný jas Božej slávy, ktorá ich poslanie sprevádzala. Podklad, na ktorom stoja je sýto zelený, znak Ducha Svätého a jeho pôsobenia v ich životoch a diele. Biela farba vyjadruje duchovnú čistotu a duchovné nasmerovanie. Je vyznačená u sv. Cyrila na spodnom rúchu.

DUCHOVNÝ ODKAZ

Prečo sv. solúnskych bratov a ich učeníkov, teda sv. sedmopočetníkov (Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Sávu) východný a západný svet vníma ako svätcov a hodných nasledovania? V čom sa prejavuje ich svätosť, že slúžia ako príklad aj pre dnešnú dobu? Všimnime si rozdiel vo vnímaní svätosti na Východe a na Západe. Z pohľadu byzantskej tradície je svätosť vnímaná viac ontologicky, tzn. že svätosť znamená zbožštenie človeka, jeho podiel na Božom živote, na živote presvätej Trojice, pripodobnenie sa Bohu, obnova Božieho obrazu a podoby v človeku. Na Západe je svätosť chápaná viac morálne, prejavuje sa viac činnosťou, dielom, ktoré po sebe svätec zanechá. Preto aj mnohé pramene náležiace byzantskej tradícii, vyzdvihujú viac askézu a duchovnosť sv. sedmopočetníkov, než dielo, ktoré zanechali. Svätosť týchto siedmich mužov možno vidieť v hodnotách, ktoré žili a odovzdávali ďalej, v skúškach a utrpeniach, ktoré pre svoje životné povolanie podstúpili. Ich svätosť vidieť aj v diele, ktoré obecne vykonali pre cirkev a pre slovanské národy. Spoločnými vlastnosťami boli obetavosť, pokora, skromnosť a múdrosť, nábožná a morálna čistota, utrpenie, vernosť povolaniu a cirkvi.

OBETAVOSŤ

Osobitne dobre to vidíme na živote sv. Cyrila. Sv. Cyril celý svoj život dal do služby cirkvi, a to s úžasnou poslušnosťou. Túžil po pokoji a mníšskom živote v utiahnutosti, ale keď prišlo poverenie od cisára a patriarchu – či už na misiu k Saracénom, Chazarom alebo na Veľkú Moravu, vždy poslúchol. Jeho brat sv. Metod, ktorý tiež túžil po vyrovnanosti života v ústraní monastiera, sa dal uprosiť na náročnú, vyše dvadsať rokov trvajúcu misiu. A ani na prosbu svojho brata Cyrila sa z Ríma nevrátil do monastiera na Olymp, ale odišiel späť na Veľkú Moravu: „Hľa, brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jedinú brázdu, a ja, skončiac svoj deň, padám na oranisku. Ale ty ľúbiš veľmi Horu (t. j. monastier na úpätí Olympu), no neopúšťaj pre Horu svoje učenie. Lebo čím môžeš byť skorej spasený?“ (Život Metoda VII) Toto rozhodnutie spôsobilo v Metodovom živote veľké problémy – franskí biskupi ho zajali a väznili v ponižujúcich podmienkach dva a polroka. Sv. Metod však spolu so svojimi spolupracovníkmi aj napriek nepriazni obetavo znášal všetky ťažkosti.

POKORA

Sv. Cyril bol mimoriadne nadaný a vzdelaný človek, no odmietal všetky vysoké posty a hodnosti, cirkevné i svetské, ktoré mu opakovane ponúkali. Dal prednosť modlitbe a tichu a pred lukratívnymi ponukami utiekol do ústrania: „Keď logotét počul Cyrilovu odpoveď, išiel k cisárovnej a povedal: «Tento mladý filozof nemiluje tento život. No nepúšťajme ho z nášho kruhu, ale postrihnime ho a ustanovme za kňaza a dajme mu službu; nech bude bibliotekárom u patriarchu pri chráme Svätej Múdrosti. Aspoň takto si ho azda udržíme.» A tak aj urobili. Keď však celkom krátko s nimi pobudol, odišiel k Úzkemu moru a skryl sa v monastieri. Hľadali ho šesť mesiacov a ledva ho našli. Keď ho nemohli prinútiť na onú službu, uprosili ho, aby prijal učiteľskú katedru…“ (Život Konštantína-Cyrila IV) Ešte väčším vzorom pokory je sv. Metod. Odmietal prijať funkciu igumena monastiera a urobil tak len na veľké naliehanie. Hoci bol od Cyrila starší, pokorne sa podroboval svojmu bratovi pri rozličných misiách, kam ich cisár a patriarcha posielali: „On však povediac «Hotový som za kresťanskú vieru umrieť,» neodťahoval sa, ale šiel a slúžil mladšiemu bratovi ako služobník, podrobujúc sa mu. … Cisár a patriarcha vidiac jeho dobrý úspech na Božej ceste, prehovárali ho, aby sa dal vysvätiť za arcibiskupa na dôstojné miesto, kde by bol potrebný taký muž. Keď však nechcel, prinútili ho a ustanovili za igumena v monastieri, ktorý sa volá Polychron.“ (Život Metoda IV) „A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske písmo a ten hneď zostrojac písmená a zostaviac reč, vydal sa na moravskú cestu. Pojal so sebou aj Metoda, a ten opäť, pokorne sa podrobujúc, slúžil Filozofovi a vyučoval s ním.“ (Život Metoda V) Sv. Cyril mal všetky predpoklady na úspech – výnimočné vzdelanie, výborné rodinné zázemie, styky na najvyšších miestach (študoval spolu s budúcim cisárom), dobré konexie (logotét – cisársky poradca ho chcel za zaťa), dostatočné finančné zázemie. Napriek tomu sa vzdal kariéry, nešiel za úspechom a osobnou slávou, ale za Božím hlasom a povolaním. Podobne sv. Metod sa zriekol kariéry v štátnej správe, opustil vysoký post archonta (správcu oblasti) a odišiel do monastiera. „Prežijúc v tom kniežatstve mnohé roky a vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. Lebo nechcel znepokojovať šľachetnú dušu vecami netrvajúcimi naveky. A len čo sa naskytol vhodný čas, zriekol sa kniežatstva a odišiel na Olymp, kde žijú svätí otcovia. Dal sa postrihnúť a obliekol sa do čierneho (mníšskeho) rúcha. A v pokore sa podroboval, úplne zachovával celý mníšsky poriadok a venoval sa knihám.“ (Život Metoda III)

SKROMNOSŤ A MÚDROSŤ

Sv. Cyril a Metod a ich spolupracovníci sa vzdali pohodlia a pokojného a zabezpečeného života a odišli z vyspelej Byzancie, z hlavného mesta vtedajšieho moderného sveta do neporovnateľne biednejších pomerov, ekonomicky i kultúrne, a zasvätili zvyšok svojho života službe cudziemu národu. A všetko toto celkom nezištne. „No nevzal ani od Rastislava, ani od Koceľa ani zlata, ani striebra, ani iné veci, vykladajúc slovo evanjelia bez odmeny. Vyprosil si len od oboch deväťsto zajatcov a prepustil ich.“ (Život Konštantína-Cyrila XV) Aj sv. Naum predstavuje vzor muža viery, ktorý sa vzdal pohodlného a zabezpečeného života a nasledoval Božie volanie. „Tento prepodobný a veľký otec Naum vzišiel v Mýzii a po výchove od svojich blahorodných (rodičov) zanechal blahorodstvo a bohatstvo, všetko ako plevy, a pripútal sa k rovnoapoštolom Konštantínovi Filozofovi a jeho bratovi Metodovi.“ (Druhý slovanský život Nauma) Ďalšou významnou hodnotou, ktorú sv. sedmopočetníci predstavujú, je vzdelanosť a múdrosť. Túto čnosť vnímali ako prostriedok služby druhým. Treba však zdôrazniť, že tak činili s veľkou pokorou, nie pre osobnú slávu, zisk či postavenie. Svoju múdrosť a vzdelanosť trpezlivo odovzdávali ďalším generáciám. Ako príklad nezištnej služby môžu poslúžiť aj úryvky zo života sv. Klimenta: „Deti vyučoval rozlične: jedným ukazoval, ako sa píšu písmená, druhým vysvetľoval zmysel napísaného, iným prispôsoboval ruky pre písmo, a nie iba vo dne, ale aj v noci, alebo sa oddával modlitbe, alebo sa zaoberal čítaním, alebo písal knihy, a inokedy v tom istom čase bral na seba dve práce, zaoberajúc sa písmom a vyučujúc deti nejakej náuke… Duchovenstvo učil cirkevnému poriadku a tomu, čo sa týka spievania žalmov a modlitieb, takže duchovných svojho biskupstva urobil nijako nie nižšími od tých, čo sa tým velebili, ba čo viac ešte viac sa (títo) vyznačovali vo všetkom chválitebnom.“ (Život Klimenta Ochridského (dlhý) od sv. Teofylakta XVIII-XXI) „Pretože v bulharskom jazyku nebolo sviatočných slov (homílií) – a tak, spoznajúc všetko to, premýšľa o prostriedku aj proti tomuto a svojím podujatím zboril stenu nevedomosti: zostavil na všetky sviatky poučné slová, prosté a jasné, neobsahujúce nič ani hlbokého, ani priveľmi múdreho, ale také, ktoré boli prístupné aj najnerozumnejšiemu Bulharovi. … A na pamiatku všesvätej Trojice, ktorá, ako viete, býva často v roku, Kliment pomocou (svojich) slov daroval pochvaly a rozprávanie o jej zázrakoch. … Ľúbiš aj zásady života prepodobných otcov a si podporovateľom života skoro netelesného a bezkrvného? Nájdeš aj toto spracované v bulharskom jazyku premúdrym Klimentom. Hovorí sa, že všetko to uchraňujú usilovní ľudia. Čo ešte? Naplnil cirkev aj cirkevnými spevmi, podobnými žalmom, ktoré sú čiastočne zostavené na česť mnohých svätých, čiastočne na česť nepoškvrnenej Matky Božej, (a to) prosebné a ďakovné piesne. A vôbec všetko, čo sa týka cirkvi, čím sa okrášľuje pamiatka Boha a svätých a duše sa nasycujú, Kliment dal nám – Bulharom.“ (Život Klimenta Ochridského (dlhý) od sv. Teofylakta XXII) Ako veľmi si sv. Cyril cenil vzdelanosť a dar múdrosti, vidno z jeho výroku: „…pre mňa niet nič väčšieho ako učenie, ktorým, nazhromaždiac vedomosti, budem hľadať slávu a bohatstvo praotca.“ (Život Konštantína-Cyrila IV) O tom, že to bola múdrosť v praktickej službe nasmerovaná pre iných, dokazuje aj Klimentova starostlivosť o ovocné stromy: „Ale pretože po celej bulharskej krajine rástli divé stromy a nedostávalo sa jej záhradného ovocia, tak aj týmto dobrom ju (Kliment) obdaroval, lebo priniesol z gréckej krajiny ovocné stromy rôzneho druhu a štepením urobil plodorodnými divé stromy…“ (Život Klimenta Ochridského (dlhý) od sv. Teofylakta XXIII) Vzdelanosť, múdrosť, pokora i obetavosť sa pritom snúbia s nábožnosťou.

NÁBOŽNOSŤ A MORÁLNA ČISTOTA

Sv. Cyril, Metod, Naum túžili po živote modlitby v monastieri. V prameňoch sa spomína, že pred dôležitými rozhodnutiami, udalosťami či prácou prosili o svetlo Svätého Ducha. Sv. Cyril ešte ako mladík „odišiel do svojho domu a zotrvával v modlitbách, aby sa mu vyplnilo želanie jeho srdca. Boh však skoro splnil túžby tých, čo sa ho boja. Lebo o jeho kráse a múdrosti, ako aj o usilovnom učení, ktoré v ňom silnelo, dopočul sa cisárov dvorný správca, nazývaný logotét…“ (Život Konštantína-Cyrila III) O jeho nábožnosti sa dozvedáme i z hagiografie, kde sa pri zostavovaní slovanského písma uvádza: „Nato Filozof odišiel a podľa starej obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi.“ (Život Konštantína-Cyrila XIV) „A keď vypočuli tú veľkú reč, pohrúžili sa do modlitby i s inými, čo boli tohože ducha ako aj oni.“ (Život Metoda V) Podobné svedectvo o nábožnosti sv. Metoda nachádzame aj pri dokončení prekladu Biblie: „Potom odlúčiac sa od všetkého zhonu, svoje starosti zveril Bohu. Najprv však vybral zo svojich učeníkov dvoch kňazov, dobrých rýchlopiscov a v krátkom čase – začnúc mesiacom marcom až do dvadsiateho šiesteho októbra, čiže za osem mesiacov – úplne preložil z gréckeho jazyka do slovienskeho všetky knihy Písma okrem kníh Makabejcov. A keď skončil, vzdal Bohu dôstojnú vďaku a chválu, ktorý mu dal takú milosť a prispel na pomoc.“ (Život Metoda XV) Modlitba a pôst sa často spomínajú najmä v životoch a službách prepodobnému Naumovi, ktorý žil hlbokým duchovným a asketickým životom a stal sa významným vodcom mníšskeho života medzi južnými Slovanmi. Dôležitou hodnotou, ktorú pre nás sv. sedmopočetníci predstavujú, je morálna zásadovosť. Najmä o sv. Metodovi vieme, že trval na dodržiavaní morálnych zásad, netoleroval mnohoženstvo a neporiadky v manželskom živote, ku  ktorým boli západní misionári na Veľkej Morave zhovievavejší. Sv. Metod bol dôsledný v morálke aj voči mocným, ba dokonca aj voči samému Svätoplukovi. Napomínal vtedajších vladárov a sudcov, aby predovšetkým sami dodržiavali zákony a boli príkladom pre iných, aby „nekrivdili nikomu zo slabších.“

UTRPENIE

Spomenúť treba aj trpezlivé znášanie utrpenia pre svoje povolanie. Veľké utrpenia museli znášať učeníci po Metodovej smrti, keď bola správa veľkomoravskej cirkvi zverená Vichingovi. Časť učeníkov predali do otroctva: „Tí bludári mnohých mučili a iných predali Židom za odplatu, kňazov i diakonov. Tí Židia pojmúc viedli ich do Benátok. A keď ich predali, Božím prispením prišiel vtedy cisárov muž z Carihradu do Benátok, aby vybavil cisárovu vec. I dozvedel sa o nich. Cisárov muž niektorých vykúpil a pojmúc ich, odviedol ich do Carihradu a povedal o nich cisárovi Bazilovi.“ (Prvý slovanský život Nauma) Ďalší učeníci skončili vo väzení: „Tých však, čo dosiahli učiteľský úrad, ako onoho Gorazda, ktorého sme často spomínali, ktorého ako pochádzajúceho z Veľkej Moravy… aj kňaza Klimenta, najvynikajúcejšieho muža, i Vavrinca, Nauma a Angelára – týchto, ba ešte mnohých iných znamenitých, okovami spútaných väznili v temniciach, v ktorých sa odopierala každá útecha, vôbec nesmeli k nim prichádzať ani príbuzní ani známi.“ (Život Klimenta Ochridského (dlhý) od sv. Teofylakta XII) „On ich prikázal biť, kruto a neľútostne drali ich telá, potom ich prikázal zavrieť do väzenia a trápil ich smädom a hladom dlhý čas.“ (Tretí slovanský život Nauma) Pre svoje povolanie a službu boli ochotní znášať príkoria, prenasledovanie a trpieť až do krvi.

VERNOSŤ POVOLANIU A CIRKVI

Spomenúť treba aj ich vernosť a vytrvalosť v povolaní od Boha: vernosť cirkvi, vernosť svojmu poslaniu a aj vernosť mníšstvu. Spomenúť treba ešte jeden aspekt ich vernosti – vernosť byzantskej cirkvi. Sv. Cyril sa prakticky až do konca svojho života pokladal za cisárskeho diplomata. Vidno to aj z jeho vyznania 50 dní pred smrťou, keď prijal (veľkú?) schizmu: „Odteraz nie som ani sluhom cisára, ani nikoho iného na zemi, ale len všemohúceho Boha.“ (Život Konštantína-Cyrila XVIII) Čiže až dovtedy sa považoval za diplomata v službách byzantského cisára, bol verný svojmu poslaniu, ktoré dostal v Konštantínopole v roku 862. Metod tesne pred svojou smrťou išiel do Konštantínopola, kde bol prijatý s radosťou a poctami, čo by istotne nebolo možné, keby bol „dezertoval“ zo služieb byzantskej ríše a byzantskej cirkvi. Všetci učeníci, ktorých osud poznáme (Kliment, Naum, Angelár), odišli po Metodovej smrti do Bulharska, do sféry byzantského obradu. S týmito čnosťami súvisí aj trpezlivosť, s akou vykonávali svoju misiu. Od roku 863 do roku 885, keď zomrel sv. Metod, uplynulo viac ako dvadsať rokov. Mnohí jeho učeníci pokračovali v začatom diele. Nečakali, že sa veci zmenia, alebo vyriešia za mesiac či rok, ako sme tomu náchylní uveriť dnes. Významnou čnosťou sv. Cyrila a Metoda bola ich tolerancia k inej kultúre bez snahy pretvárať ju podľa svojej vlastnej predstavy. Sv. Cyril a Metod napriek tomu, že pochádzali z najrozvinutejšej európskej civilizácie tej doby, nesnažili sa slovanský svet prerobiť na grécky. Hoci nepoznáme ich životy a dielo dokonale, zachované pramene nám vykresľujú ich osobnosti a dokumentujú hodnoty, ktoré žili. Sú to hodnoty, ktoré tradičná európska spoločnosť postavená na kresťanských základoch vnímala a podnes vníma ako znaky svätosti. I moderná a sekulárna spoločnosť môže tieto hodnoty vnímať ako aktuálne a dôležité, ako hodnoty všeľudské, prekračujúce hranice jedného náboženstva, filozofického smerovania, kultúry, spoločnosti, kontinentu. Pre Slovanov je potvrdením ich svätosti aj dielo, ktoré vykonali a ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo národný a kultúrny rozvoj slovanských krajín. Veď „nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí.“ (Lk 6, 43-44)

Zdroje:

http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html

Vragaš, Š., Život Konštantína-Cyrila a Život Metoda, Matica slovenská, Martin, 1991.

Stanislav , J.,  Životy slovanských apoštolovCyrila a Metoda v legendách a listoch, Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin, 1950.

Ratkoš, P.:, Veľkomoravské legendy a povesti, Tatran, Bratislava, 1977.

Škoviera, A., : „Sedmopočetníci ako svätci – ich hodnoty a  aktuálnosť“, in: Jazyk a kultúra na Slovensku v slovanských a neslovanských súvislostiach, ed. Peter Žeňuch – Elena Uzeňova – Katarína Žeňuchová,  Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Slovenský komitét slavistov – Zemplínske múzeum v Michalovciach, Bratislava: 2013,195-201.

Škoviera, A.,  „Tretí slovanský život Nauma Ochridskéhoa dátum vyhnania Metodových učeníkov“, Slavica Slovaca, roč. 42, č. 2 (2007): 111-123.