Galéria Ikona Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi

2. november 2020

Sviatok: 8. november

História sviatku a úcta k beztelesným mocnostiam:

Liturgický rok je nádhernou mozaikou, ktorú tvoria sviatky Ježiša Krista, presvätej Bohorodičky, nespočetného množstva mučeníkov a svätých. Uprostred tejto veľkolepej mozaiky je Ježiš Kristus. Na zemi ho vo dne i v noci prostredníctvom bohoslužieb oslavuje Cirkev putujúca a v nebi jeho večnú slávu ospevuje Cirkev oslávená, zastúpená množstvom anjelov a svätých. Svätí anjeli, to je Boží zbor slávy, je to Božia stráž i Boží služobníci, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri vykúpení ľudského pokolenia.

Svätá Cirkev, majúc na pamäti veľký význam anjelov pre Božiu slávu a našu spásu, v mozaike liturgického roku ustanovila osobitné miesto k úcte anjelov (beztelesných mocností). Na prvom mieste je to sviatok – Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam. Pravdou je, že v čase, keď Boh stvoril človeka, anjeli už boli stvorení. Týchto neviditeľných, nesmrteľných, dokonalých a čistých duchov, ktorí majú rozum a slobodnú vôľu, je nespočetné množstvo. Čo potvrdzuje aj prorok Daniel vo svojom videní, kde videl Boží trón a „tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíc desaťtisícov stáli pred ním.“ (Dan 7,10) Aj svätý apoštol a evanjelista Ján píše o mnohých anjeloch: „Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov.“ (Zjv 5,11) Samotný Kristus hovorí v Evanjeliu o légii anjelov: „Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ (Mt 26,53)

Podľa Dionýza Areopagitu v diele O nebeskej hierarchii bol všeobecne v Cirkvi prijatý zvyk deliť všetky beztelesné bytosti (anjelov) do deviatich nebeských zborov, kde sú zoskupené do troch hierarchicky podmienených skupín v trojstupňových poriadkoch (triádach). V prvej sú Serafíni, Cherubíni a Tróny; v druhej Panstvá, Mocnosti a Sily a v tretej Kniežatstvá, Archanjeli a Anjeli. Všetky nebeské zbory sa spoločne nazývajú anjeli z dôvodu svojej služby, pretože samotné slovo anjel, z gréckeho jazyka αγγελος, znamená posol. Tento názov anjeli dostali z povahy svojej služby, ktorý im určil Boh, pre spásu ľudského rodu. O čom svedčí aj svätý apoštol Pavol: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Heb 1,14) Podľa svätého Gregora Naziánskeho: „sú anjeli služobníkmi Božej vôle. V dôsledku svojej prirodzenej schopnosti, hojnej milosti, rýchleho splnenia Božieho príkazu a ľahkosti svojho bytia sa prenášajú na všetky miesta a každému sú všade prítomní.“ Podľa svätého Atanáza Veľkého: „anjeli sú živé, rozumné, beztelesné a nesmrteľné bytosti spôsobilé spievať duchovné piesne.“ O tom, prečo boli anjeli Bohom stvorení, píše svätý Gregor Naziánsky: „Božia dobrota sa neuspokojila s nazeraním na samu seba: potrebovala sa vyliať a rozmiestniť dobro, aby sa mnohí stali účastníkmi dobroty, toho najvyššieho blaha. Ona najprv vymyslela anjelov a nebeských duchov. Myšlienka konala prácu skrze Slovo uskutočnené v Duchu. Takto boli stvorené druhé Svetlá, aby slúžili pôvodnému Svetlu.“ Po stvorení anjelov sa časť z nich vzbúrila voči Bohu, o čom píše svätý apoštol a evanjelista Ján: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli.“ (Zjv 12, 7-9) Na základe toho Cirkev pri úcte anjelov dáva na prvé miesto svätého archanjela Michala.

Úcta k anjelom sa v prostredí kresťanského Východu datuje k začiatku 3. storočia, pričom už v 4. storočí bola všeobecne rozšírená. Svedectvom je chrám zasvätený svätému archanjelovi Michalovi, postavený z nariadenia cisára Konštantína Veľkého na predmestí Konštantínopolu. Ďalším svedectvom je ustanovenie sviatku – Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam v 4. storočí. Tento sviatok sa nazýva Zhromaždením csl. Sobor, pretože v tento deň Cirkev oslavuje zhromaždenie – zbor všetkých beztelesných mocností spoločne s archanjelom Michalom, ako aj zhromaždenie ľudí na zemi pre oslavu nebeských mocností. Toto liturgické slávenie, či už podľa juliánskeho, alebo gregoriánskeho kalendára pripadá na november, čo nie je náhoda, ale zámer, nakoľko sa v minulosti nový rok začínal 1. marca, november bol v tej dobe 9. mesiacom roka, čo bolo symbolickým vyjadrením deviatich anjelských zborov.

 

Popis ikony:

Vo vrchnej časti ikony sa v strede nachádza archanjel Michal, veľvojvodca nebeských vojsk, ktorý porazil satana, čo vyjadruje aj nápis na okraji ikony: „Michal je víťaz
nad nepriateľmi.“ Po jeho stranách v rohoch ikony je vľavo z pohľadu diváka červený šesťkrídly cherubín a vpravo tmavomodrý šesťkrídly serafín. Patria medzi najvýznamnejších anjelov nebeskej hierarchie, ktorí neustále sprevádzajú Boha a sú pri ňom bližšie než všetky ostatné zbory anjelov. Nižšie, po jeho pravici (z pohľadu diváka vľavo) je archanjel Gabriel, čo v preklade znamená „Boh je mocný“. On zvestoval Márii, že sa stane matkou Ježiša Krista i Zachariášovi počatie Jána Krstiteľa. Vzťahuje sa k nemu nápis, umiestnený pod názvom ikony: Gabriel – ohlasovateľ Božích tajomstiev. Vedľa archanjela Gabriela, o kúsok nižšie vľavo, stojí Salatiel – modliaci sa za ľudstvo. V ruke drží medailón s písmenami IC – skratka mena Ježiš v gréčtine a cirkevnej slovančine. V spodnej časti ikony (z pohľadu diváka vľavo) je v modrom rúchu Rafael. Nápis na okraji poukazuje na jeho poslanie: „Rafael, lekár ľudských chorôb.“ Pridŕža sa osemcípej hviezdy, v ktorej je zobrazený Kristus Emanuel. V štyroch rohoch hviezdy sú symbolické obrazy svätých evanjelistov. Veriaceho žehná dvomi prstami, ktoré naznačujú, že je Bohočlovekom. V ruke drží zvitok, predzvesť Posledného súdu i učenia evanjelia. Vo vertikálnej línii ho obklopujú červení serafíni, ktorí sú neustále v Božej prítomnosti a preto nemôžu chýbať pri Emanuelovi ani na tejto ikone.

Oproti, po ľavici archanjela Michala, je najskôr Jehudiel (sláviaci Boha) a ďalej Uriel (prežarujúci Božské svetlo). Uriel drží v pravej ruke medailón s literami XC (skratka slova Kristus v gréčtine a cirkevnej slovančine). Vpredu, v tmaovozelenom rúchu, je Barachiel, podľa nápisu: „Prostredník dobier. Ten, ktorý odovzdáva Božie požehnanie.“ Spolu s Rafaelom držia červenú hviezdu, pozostávajúcu z dvoch štvorcov – trón Krista Emanuela.

Kompozícia ikony sa vyznačuje pôsobivou symetriou a harmóniou. Rozdielnosť odevov, tvárí či póz jednotlivých postáv sa dopĺňa v udivujúcej vzájomnej súhre, čím vyjadruje ich dokonalú jednomyseľnosť, lásku i poslušnosť. Podriadenosť nižších hodností voči vyšším a všetkých spolu voči Najsvätejšej Trojici.

 

Duchovné posolstvo:

„Vojvodca, svätý Michal, stojíš pred trojslnečným božstvom, ako nádherné svetlo a s nebeskými silami radostne prevolávaš: ,Svätý si, Otče, sväté si, Slovo, plný svätosti si aj ty, Svätý Duchu, jediná sláva, jediné kráľovstvo, jediné božstvo a sila.´“ (stichira Veľkej večierne sviatku Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam)

„Vojvodcovia nebeských vojsk, ustavične vás prosíme, my nehodní. Pomáhajte nám svojimi modlitbami. Chráňte nás záštitou svojej slávy. My vám úctu vzdávame a vrúcne voláme: ,Vysloboďte nás z bied, kniežatá nebeských mocností.´“ (tropár sviatku Zhromaždenia k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam)