Galéria Kazanská ikona Matky Božej s klejmami

1. júl 2020

Sviatok ikony: 21. júla a 4. novembra

 

 

Popis Ikony:

 

Kazanská Ikona patrí k najzáhadnejším i najviac uznávaným ikonám v Rusku. Každé jej objavenie či zmiznutie sprevádzalo množstvo legiend. Spájajú sa s ňou zázraky od vyslyšaní osobných prosieb, cez uzdravenie z ťažkých chorôb až po vyhraté vojny. Nenájdeme na nej jediný znak, ktorým by sa vymykala východným ikonopiseckým dogmám, no zároveň sa pri pohľade na ňu musí návštevník chrám zastaviť, pretože je niečím zvláštna a svojou vnútornou silou priťahuje pozornosť veriaceho. Zodpovedá kánonu, no napriek tomu je výnimočná a dalo by sa povedať, priam nenapodobiteľná. Hoci je zobrazená len po ramená, čo znemožňuje vidieť jej ruky, tobôž nie dlane, je prototypom Matky Božej Hodegetrie, tzv. „Ukazovateľky.“ Znamená to, že tomu, kto sa pozerá na jej obraz, predstavuje svojho Syna ako „cestu k spáse.“ Upozorňuje nás tým na Kristove slová z Jánovho evanjelia: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6).

 

Dieťa Ježiš je zobrazený do pol pása (niekedy aj väčšia časť postavy). Zlaté rúcho dokladá jeho jednotu s Bohom otcom, čo znamená, že má rovnaký podiel na nebeskej sláve i moci. Veď Ježiš v spisoch sv. apoštola Jána hovorí nasledovne: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho“ (Jn 14, 7). Modrá tunika je odkazom na jeho ľudskú stránku, pretože skrze Máriu prišiel na zem a stal sa človekom. Rovnaký farebný odtieň dominuje aj spodnému Bohorodičkinmu rúchu. Akokoľvek, výraznejšie sa pozorovateľovi javí Máriin vrchný bordový plášť, lemovaný zlatom. Je svedectvom jej kráľovskej hodnosti, keďže sa stala matkou Boha, nevestou Ducha Svätého. Tri hviezdy, na čele a pleciach, sú znakom jej nepoškvrneného panenstva pred počatím Krista, pri Jeho narodení i po pôrode. Avšak červená farba často predpovedá aj mučeníctvo či utrpenie. Je prejavom bolesti Božej Matky, ktorú prijala v svojej jedinečnej úlohe. Jej súženie predpovedal už prorok Simeon pri obetovaní Pána v chráme: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2, 35).

 

Dôkaz, že ikonopisec maľoval Bohorodičku a Spasiteľa, je zreteľný v nápisoch. Písmená vo vrchných rohoch ústredného obrazu МР a ΘУ sú skratkou Mater Theos, t. j. „Matka Božia“. IC XC nad svätožiarou Krista znamená „Jesus Christos“ a iniciály v Jeho krížovom nimbe Ѡ - O - N (pričom prvé z nich nevidíme, zakrýva ho Máriin závoj, pretože má tvár obrátenú k svojmu Synovi). Sú to skratky slov „Ja Som, Ktorý Som“ (Ex 3, 14). Týmto menom sa Jahve predstavil Mojžišovi z horiaceho kra na vrchu Horeb.

 

História samotnej ikony je zvlášť neobyčajná. Hovorí sa, že do Ruska prišla z Konštantínopolu už v 13. storočí, no o dvesto rokov neskôr záhadne zmizla. K jej opätovnému nájdeniu došlo až po veľkom požiari mesta Kazaň. Mária v tom čase niekoľko ráz v sne navštívila mladé dievča menom Matrona a žiadala ju, aby z popola zachránila jej presvätú ikonu. Desaťročná Matrona spočiatku zjaveniam nepripisovala dôležitosť, no keďže sa neustále opakovali, vyhovela žiadosti neznámej panej z videní. Dievčaťu a jej matke sa ikonu napokon podarilo nájsť a z popola vytiahnuť neďaleko Kazanskej pevnosti. Následne bola ikona prenesená do neďalekého kostola svätého Mikuláša a neskôr do katedrály Zvestovania v moskovskom Kremli.

 

Keďže zázraky na orodovanie Bohorodičky na ikone sa neprestávali hromadiť, bol na jej počesť v Jaroslavli založený chrám s dievčenským kláštorom. Deň, keď sa začala považovať za ochrankyňu celého ruského národa, však nastal až o niečo neskôr. Písal sa rok 1612 a vojna medzi Poľskom a Ruskom trvala už dlhší čas. Vtedy sa Moskovčania obrátili s prosbou o pomoc k Božej Matke a hlavné mesto bolo uchránené. Na jej príhovor v roku 1812 porazili ruské jednotky aj Francúzov.  

 

Na tejto ikone môžeme vidieť, že mních do rámu vpísal aj dvanásť ďalších kľúčových udalostí, ktoré sa viažu k samotnej Kazanskej ikone Matky Božej.

 

V prvom klejme (v ľavom hornom rohu) je znázornené prvotné zjavenie Bohorodičky devici Matrone. Hneď vedľa (v druhom klejme zľava) môžeme vidieť mladučkú Matronu, ktorá vysvetľuje zvláštne videnie svojej matke. Na treťom obraze je vpísané ďalšie zjavenie Márie, ktorá sa dievčaťu ukázala na pravé poludnie obklopená ohnivými lúčmi. Štvrtý výjav (v pravom hornom rohu) je ukážkou Matky a dcéry. Obe sa o nevysvetliteľných udalostiach zmieňujú miestnemu vojvodovi.

 

V druhom rade vľavo prinášajú ženy správou od Božej matky arcibiskupovi. Vpravo (6. klejmo) matka dievčiny kope na vyznačenom mieste, v snahe nájsť stratenú ikonu. V treťom rade vľavo dievča nachádza vzácnu podobizeň Bohorodičky v popole spálených budov. Na pravej strane (8. klejmo) vidíme prichádzať na miesto zjavenia procesiu na čele s biskupom.

 

V spodnom rade sú opísané zázraky na príhovor Kazanskej Božej Matky. V prvom klejme (v ľavom dolnom roku) sa odohráva uzdravenie slepého mládenca. Na druhom obraze oslobodzuje Mária ženu od bolesti nôh. Tretí obraz zachytáva záchranu ženy posadnutej zlým duchom a na štvrtom klejme Bohorodička zbavuje choroby manželku neznámeho roľníka.

 

Celý výjav je napísaný na zlatom podklade, čím vyzdvihuje velebu Bohorodičky a Krista, no zdôrazňuje aj dôležitosť udalostí, ktoré svätá ikona učinila.  Je písaný vo výrazných farbách a bohatý na rozličné príbehy, predložené zraku diváka. Ich cieľom je veriaceho zastaviť a podnietiť k zamysleniu. Výraz tvárí Matky s dieťaťom je vážny, priam smutný. Krásna Máriina tvár nehľadí na svojho syna. Ba nehľadí ani na zhromaždených počas bohoslužby. Kam je vlastne upriamený jej zrak? Ona nesleduje dav, ale jednotlivca. Na návštevníka chrámu nepozerá ľudsky, či povrchne, pozerá do jeho srdca, pretože ono je tou najdôležitejšou časťou človeka. Spasiteľ, s tvárou dospelého muža, predurčujúcou nekonečnú múdrosť, žehná dvomi prstami. Sú znamením jeho dvojakej prirodzenosti – ľudskej i Božskej. On sa pozerá človeku priamo do očí a povoláva ho k nasledovaniu cesty, ktorou je On sám. Povoláva slovami z Markovho evanjelia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34).

 

 

Duchovné posolstvo:

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!" Vtedy Ježiš na príhovor svojej Matky urobil prvý zázrak a jeho učeníci uverili v neho (Jn 2, 1.3-5.11). Podobne Mária o niekoľko storočí oslovila aj mladú Matrónu, ktorá ochotne počúvala Boží hlas, aby skrze túto ikonu Kristus naďalej uzdravoval chorých na duchu i tela a pomáhal blúdiacim nájsť cestu do nebeského kráľovstva.