Galéria Praotec JÓB Spravodlivý

1. marec 2019

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „kde je otec“ alebo „prenasledovaný zlým duchom“, a je hlavnou postavou rovnomennej knihy Starého zákona. Jóba, bez zreteľa na knihu, chváli ako muža spravodlivého (Ez 14,14-20) a ako vzor trpezlivosti (Tob 2,12-15; Jak 5,11). Jób nebol Hebrejom. Žil okolo roku 2000 až 1500 pred Kristom. Krajina pôvodu Ús (Jób 1,1; Nár 4,21), zaradenie medzi synov Východu (Jób 1,3) a vykreslené sociologické pomery, ukazujú na priestor juhovýchodne od Mŕtveho mora v dobe patriarchov. Jóbova bezúhonnosť a to, že sa osvedčil pri pohromách boli u Židov známe a aj oceňované.

V Rusku je mu zasvätených desať chrámov.

Sviatok svätca je 6. mája

 

KNIHA JÓB 1

„V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého. (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.) V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu. Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: "Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha." A tak to Jób robil neprestajne. Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan. Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal: "Chodil som krížom-krážom po zemi." Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého." Satan odpovedal Pánovi: "Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?! A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj. Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!" Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!" A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre. Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: "Kým so záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil." On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil." Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil." Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: "Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. A hľa, od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil." Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: "Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!" V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.“ (Jób 1)

POPIS IKONY

Ikona „Praotec JÓB Spravodlivý“ je sprítomnením hlavnej postavy biblického príbehu o spravodlivom mužovi. V centre ikony je tvár muža v zlatom nimbe s bohato zdobenou korunou na hlave, symbolom kráľovskej dôstojnosti, vznešenosti a víťazstva nad zlom a smrťou. Koruna položená na hlave naznačuje slávu, poctu a radosť. Perly a drahokamy sú znakom plnosti moci a múdrosti. Boh Jóba vyznamenáva za vernosť a pravdivý postoj. Dáva mu podiel na svojej dokonalosti a svätosti. Zlatý nimbus predstavuje Božie svetlo a jas Jeho slávy. 

Jób má tvár lemovanú hustou bradou a kučeravými vlasmi. Tie boli považované za symbol tajomnej duchovnej sily. Starostlivo pestovaná a upravená brada svedčí o múdrosti a vážnosti tohto muža. Jeho oči vyžarujú neopísateľný pokoj a vo vráskach a črtách tváre možno čítať prežitý bôľ, bolesť a poníženie. Pery má pevne stisnuté akoby naznačovali rozhodnutie strážiť svoj jazyk a v tichosti srdca stáť pred Pánom, jediným a zvrchovaným. Spodný odev je kráľovskej červenej farby, nádherne zdobený perlami a drahými kameňmi. Na pleciach má prehodený zelený vrchný odev, symbol duchovného víťazstva a znovuzrodenia. Podklad ikony je tiež v odtieni zelenej farby, doplňujúcej zmysel tejto biblickej postavy, ktorým je duchovný zápas a nádej v Bohu počas utrpenia. Zlatý rám symbolicky zasadzuje Jóba do Nebeského Jeruzalema.

DUCHOVNÝ ODKAZ

Na postave Jóba ukazuje autor knihy, že odpoveď na otázku utrpenia sa nedá získať bez urputného zápasu viery. Jób vedie tento zápas na niekoľkých frontoch: Jednak proti osočovaniu satana zo zištnej viery, ktorá službu Bohu podmieňuje bohatým Božím obdarovaním, a tiež proti svojej žene, ktorá ho navádza, aby sa odvrátil od takého Boha: „Inak je lepšie Bohu zlorečiť a umrieť.“ (Jóbova žena) Jednak proti poňatiu utrpenia ako trestu za zvláštnu osobnú vinu, ktoré z troch rôznych pozícií obhajujú Jóbovi priatelia.

Autor sa snažil vystihnúť jedinečnosť Jóbovho zápasu viery, ktorým sa Jób musel prebojovať cez chvíle najhlbšieho zúfalstva k novým nádejam, od zdôraznenia vlastnej spravodlivosti až k pokornému zmĺknutiu pred Bohom. Zdanlivo sa dej točí bez postupu dookola, ale v skutočnosti ide o hlbokú psychologickú sondu, prenikavo premyslenú a ukazujúcu, ako zápas viery nemožno vybojovať jednorázovo a raz navždy.

Cez všetky pochybnosti a bolesti, ktoré sa znovu a znovu vracajú a pôsobia, že niekedy klesá až do priepasti zúfalstva, sa Jób húževnato snaží držať spoločenstva s Bohom. Nepochybuje o Božej moci, dobrote a zvrchovanosti. Nadobúda presvedčenie, že ani smrť natrvalo neodlúči človeka od Boha. Hrob môže byť len dočasným úkrytom, v ktorom Všemohúci svojho verného ukryje a zachová pre večný život. Boh je živý a teda Bohom živých; smrť nemá posledné slovo. Jób sa postupne odpútava od všetkých pozemských nádejí a nachádza pevnejšie útočište v Bohu. Dospieva k nezvratnej istote, že iba v Bohu má svedka svojej spravodlivosti. Čo záleží na ľudskom nepochopení a osočovaní? Jóba temnoty nepohltia, pretože ho Boh neopustil; nezachvátia ho hrôzy smrti. Prijímal Boha v duchu starozákonnom tak osobne a bezprostredne, že s ním hovoril takmer ako rovný s rovným, prel sa s ním, žiadal od neho vysvetlenie, uplatňoval svoje stanovisko, ale jeho zápas pritom zostal zápasom jakubovským. Zostával v ňom opustený a so svojou bolesťou, vystavený nepochopeniu tých, ktorí sa predtým vydávali za jeho priateľov; držal sa však verne Boha, i keď mu nerozumel.

Kniha Jób odmieta chápať utrpenie iba ako trest za zvláštnu osobnú vinu; vidí ho vo vzťahu k všeobecnej vine padlého stvorenia a ukazuje cestu záchrany. Postava Jóba tu nadobúda až črty kristovské. Zástupnosť Jóbových modlitieb a obetí nutne vedie k otázke, či i jeho utrpenie nemalo zástupný charakter. Ak je nakoniec Jób poverený, aby sa modlil za svojich priateľov, dostávajú sa do pravého svetla i obete, ktoré Jób prinášal pravidelne za svojich synov po ich podivných hodokvasoch, ku ktorým zvádzali i svoje sestry. Nešlo tu len o záujem starostlivého otca, ale o zástupné obety, otvárajúce výhľad až k poslednej obeti na Golgote.

Zástupné obety sa menia vo vykupiteľský zápas, ktorým je premožené podsvetie a zlomené panstvo chaosu a smrti. Jób je starozákonný svedok Kristov.

Boh dopúšťa utrpenie aj v živote spravodlivého. Viera, ako tá Jóbova, je viera, ktorú Boh hľadá u človeka. Je to viera i v súžení, plná dôvery v Jeho otcovskú lásku. Je to viera absolútnej odovzdanosti.

 

Modlitba: 

Tropár, 1. hlas: Keď videl nepriateľ všetkých spravodlivých Jóbove duchovné bohatstvo, * rozhodol sa, že mu ho odcudzí. * Rozbil síce jeho telesnú schránku, * ale duchovný poklad mu vziať nemohol. * Presvedčil sa, že duša spravodlivého bola dobre opevnená. * Ale mňa okradol a rúcha nevinnosti zbavil. * Pane, prispej mi na pomoc, skôr než bude koniec. * Zbav ma úkladov pekla, Spasiteľu, a spas ma.

 

Kondák, 8. hlas: Bol si čestný, spravodlivý, bohabojný * a svätý priateľ Boží, Jób. * Celý svet ťa obdivuje * pre tvoju statočnú trpezlivosť.

 

Zdroje:

Jób, spravodlivý : 6. máj., in http://kniznica.casoslov.sk/

Ješko, V., Pokus o exegézu: Jób, in http://www.ksrtn.sk

Vajda, P., Utrpenie v živote spravodlivého, in http://casopis.solas.sk

Праведный Иов Многострадальный, in https://www.pravoslavie.ru

Čížek, A.,  Synaxár : Životy svätých, Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, Prešov, 1998, s. 230.