Galéria Premenenie na hore Tábor

4. august 2018

Ikona Premenenie na hore Tábor

19.storočie, Rusko, 44,3x37,8 cm

Sviatok: 6.augusta

Popis ikony

Veľká, zachovalá, pekne vypracovaná ikona zobrazuje udalosť Premenenia Pána na hore Tábor (Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36).  Keď ikonopisec zobrazoval toto tajomstvo musel sám zažiť schopnosť vidieť svet očami viery, pohľadom osvieteným Božou milosťou v duchovnej kontemplácii.

Ikona je pomyslenou horizontálnou osou rozdelená akoby na dve rovnaké časti. V hornej polovici je zobrazený nový dokonalý svet, reprezentovaný osláveným Ježišom Kristom a prorokmi Eliášom a Mojžišom, kým v dolnej časti je zobrazená naša dočasná pozemská skutočnosť, zastúpená Ježišovými učeníkmi, apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom.

V centre hornej časti stojí Ježiš Kristus, požehnávajúci obidvomi rukami, odetý do bieleho odevu, tunika je s nádychom do belasa (jemný svetlomodrý odtieň) a plášť je s nádychom do červena (jemný červenkastý, resp. ružovkastý odtieň), tieto farby môžu symbolizovať Božskú a zároveň ľudskú podstatu Krista, pretože aj v svojej sláve si ponechal ľudské telo (oslávené). Na pravom ramene je pruh na tunike - clavus, symbol Ježišovej kráľovskej dôstojnosti, podčiarkujúci moc požehnania. Vážna ušľachtilá Kristova tvár orámovaná dlhými, tmavými, hladkými, dozadu sčesanými vlasmi a krátkou bradou je obrátená akoby k celému ľudstvu. V zlatom nimbe v kríži sú vpísané písmená Ѿ Ο Ν, čo znamená Božie meno (Ho Ón, Ja Som). Kristus je obklopený kruhovou aureolou, z vonkajšej časti tmavohnedej farby, pod ňou nasleduje svetlohnedá a vnútornú časť tvorí sýto oranžovočervený kruh, so zúbkovitým okrajom, ktorý vychádza z postavy Krista a z neho sa rozbiehajú rovnomerne a husto všetkými smermi jemné zlaté lúče, čo znázorňuje slnko, zdroj svetla, Kristov symbol (Kristus, svetlo sveta). Vedľa kruhovej aureoly vpravo sú písmená IC a vľavo XC, čo sú počiatočné a koncové písmená Kristovho mena (IHCOC XPECTOC) (Ex 3, 14).

V pravom hornom rohu, je akoby otvorené okno do nebies, kde hoci čiastočne vyblednuté, zrejme vplyvom času, možno vidieť na bielom podklade jemné svetločervené a svetlomodré línie a náznaky rôznych stavieb, aj chrámových, nového Jeruzalema. Pozadie ikony je v tlmenom odtieni oranžovej farby. (Oranžová vzniká zmiešaním červenej farby a hnedej farby. Červená farba na pozadí ikony znamená triumf večného života, kým hnedá je farba zeme a všetkého dočasného. A teda oranžová farba na pozadí môže symbolizovať víťazstvo večného nad dočasným.

Po Kristovej pravici stojí sv. prorok Eliáš (sv. prorok Íľja), bosý, odetý v modrozelenom chitóne tmavého odtieňa, cez ktorý má prehodený tmavo purpurový himation, vyzdobený zlátením. Je vyobrazený ako starší muž, má dlhé prešedivené, mierne zvlnené, dozadu sčesané vlasy a dlhú bradu. Vážnu tvár s peknými črtami má obrátenú k Pánovi, na ktorého upiera svoj pohľad, v ľavej ruke drží zvitok Písma a pravou rukou ukazuje na Pána. Po Kristovej ľavici stojí sv. prorok Mojžiš (sv. prorok Mojsej), obrátený tvárou k Pánovi. Zobrazený je ako muž stredného veku, s vysokým čelom, krátkymi, kučeravými, tmavo gaštanovými vlasmi a krátkou bradou. Odetý je do dlhého tmavomodrého chitónu, na ktorom má oblečený jasnočervený himation vyzdobený zlátením. V rukách drží tabuľky zákona. Zlátenie odevu obidvoch svätcov znamená, že sú už oslávení. Všetky tri postavy stoja na tzv. hôrkach, rôznych odtieňov hnedej farby.

Z Kristovej postavy smerom nadol vychádza mohutný zväzok zlatých lúčov, podfarbený jasnou červenou, rozvetvujúci sa na tri zväzky cípového tvaru, z ktorých každý smeruje k jednému z troch apoštolov, zobrazených v dolnej časti ikony, na zemi, na prevažne trávnatom teréne, tmavozelenej farby, kde tu prerušenej rôznymi odtieňmi hnedej. Sú to skutočné aj symbolické farby pozemského sveta. Zelená farba  tu naznačuje Ducha Svätého, ktorý je všade a všetko prežiaruje.

Vpravo je zobrazený kľačiaci sv. apoštol Peter, tvárou otočený k Pánovi, ku ktorému vystiera ľavú ruku, v úžase nad neočakávaným zjavením, ktorého je svedkom. Má krátke, kučeravé sivé vlasy a krátku kučeravú bradu. Odetý je v tmavomodrej tunike (chitón) a orechovohnedom plášti (himation) zdobenom zlátením. Ostatní dvaja Ježišovi učeníci, sa preberajú zo spánku, do ktorého upadli od únavy. V strede je sv. apoštol Ján, kľačiaci s vystretými rukami a sklonenou hlavou, zobrazený ako mladík s jemnou tvárou, bez brady a s dlhými tmavohnedými, kučeravými vlasmi. Jeho odevom je tmavozelený chitón a tmavočervený himation zdobený zlátením. Vľavo je umiestnená ležiaca postava sv. apoštola Jakuba, s tvárou obrátenou smerom nadol a pohľadom upretým vpred. Má krátke zvlnené gaštanové vlasy a krátku bradu, červenú tuniku vyzdobenú zlátením a tmavý modrozelený himation. Zlátenie apoštolov tu symbolizuje, že na nich dopadá odblesk Kristovej slávy.

 

Symbolika

V pravoslávnej tradícii je sviatok Premenenia Pána (6.augusta) zaradený medzi 12 Veľkých sviatkov, ktoré majú takú dôležitosť, že plne vytláčajú (nahrádzajú) texty aj pre nedeľnú službu. Premenenie je par excellence sviatkom Kristovej Božskej slávy a podobne ako Zjavenie je sviatkom svetla a rovnako ako Zjavenie je Premenenie, aj keď menej zreteľne, zjavením Svätej Trojice. Na hore Tábor, ako pri krste v Jordáne, hlas Otca z nebies dosvedčuje božské Synovstvo Kristovo. Rovnako je prítomný aj Duch Svätý, tentokrát nie v podobe holubice, ale v podobe oslňujúceho svetla obklopujúceho Kristovu osobu a zahaľujúceho celú horu. Toto oslňujúce svetlo je svetlom Ducha.

Premenenie je teda sviatkom Božskej slávy, presnejšie slávy Vzkriesenia. Výstup na horu Tábor sa udial práve v kritickom bode služby nášho Pána, práve keď sa vyberal na svoju poslednú cestu do Jeruzalema, o ktorej vedel, že na jej konci bude poníženie a smrť. Aby posilnil svojich apoštolov pred skúškami, ktoré budú nasledovať, rozhodol sa v tomto jedinečnom momente zjaviť im niečo zo svojej večnej slávy. Dodal im odvahu a všetci hľadeli za utrpením Kríža na slávu Vzkriesenia.

 

Duchovný odkaz

Sviatok Premenenia nie je len pripomínaním si udalosti, ktorá sa stala v Kristovom živote. Obsahuje tiež „eschatologickú“ dimenziu, je namierený do budúcnosti - ku sláve Božieho kráľovstva, ktorého zakúsenie očakávajú všetci kresťania.

Žiarou nebeskej slávy, ktorou žiaril na hore Ježiš, bolo prežiarené a zasiahnuté všetko naokolo: tráva, hory a ich vrcholce, zvieratá, vtáky a hmyz a Kristovi učeníci, Peter, Jakub a Ján. To, čo apoštoli na vrchu videli bolo, podľa vysvetlenia Otcov, predzvesťou budúceho sveta po vzkriesení z mŕtvych, videnie premeneného sveta, ktorý dosiahol svoju definitívnu dokonalosť.

 Apoštoli,  ktorí  videli  premenenie  Pána,  toto  premenenie  postupne naplnili  svojím  životom.  Premieňali  spoločnosť.  Premieňali  tých,  ktorých  stretávali,  a  s  veľkým  nasadením  im  ohlasovali: "Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš premenil smrť na život. Ježiš premenil tulákov na pútnikov, ktorí vedia odkiaľ, kam a prečo smerujú."

A tak každý, kto stojí pred ikonou Premenenia s otvoreným srdcom, dostáva z nej impulz k premene zo „starého“ človeka na „nového“.