Galéria Sťatie hlavy Jána Predchodcu

30. júl 2017

Popis ikony Sťatie ctihodnej hlavy svätého proroka Jána Predchodcu

Úvod

Cirkev nám neustále pripomína, že sa nemodlíme pred obrazom a k obrazu, ale priamo pred tým a k tomu, kto je na ikone zobrazený. Svätá ikona Sťatie ctihodnej hlavy svätého proroka Jána Predchodcu zobrazuje jednu z najsmutnejších udalostí v dejinách kresťanstva. K svätému sa modlíme pre rôzne potreby, v prvom rade o pokánie a dar čistoty, posilnenie viery a statočnosti, ako sa zbaviť strachu z márnych svetských udalostí.

Ján Krstiteľ je považovaný za patróna remeselníkov, roľníkov a poľnohospodárov, za patróna krajčírov, tkáčov, garbiarov, kožušníkov, farbiarov, sedlárov, hostinských, vinárov, debnárov, tesárov, architektov, murárov, kamenárov, reštaurátorov, kominárov, kováčov, pastierov, spevákov, tanečníkov, hudobníkov, divadelníkov; jahniat, oviec a domácich zvierat; viničov; proti alkoholizmu, pri bolestiach hlavy, pri závratoch, úzkostiach, epilepsii, pri kŕčoch, bolestiach zubov; pred strachom a krupobitím.

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Atribúty: jahňa, palica, nádoba na krstenie, odev z ťavej kože, hlava na podnose

Sviatok: 29. augusta

Osudy ctihodnej hlavy

Jánova poprava bola vykonaná v pevnosti Machaerus, upravenej na kráľovský palác, rok pred umučením Ježiša Krista. Jeho učeníci ho pochovali v palestínskom meste Sebaste v Samárskom kraji a pri jeho hrobe sa diali mnohé zázraky. Na príkaz Juliána Apostata pohania hrob vykopali a kosti rozhádzali po širokom okolí. Keď zázraky neprestávali pozbierali kosti, spálili ich a popol roztrúsili po poli. Tak si Ján prežil po smrti aj druhé mučenie. Niekoľko kostí však tajne ukryli zbožní mnísi a tak sú jeho ostatky v úcte do dnešných dní v Janove. Časť pozostatkov sa dostala do Alexandrie, kde cisár Theodosius dal na Jánovu počesť postaviť nádherný chrám.

O osudoch jeho hlavy vznikli rôzne legendy. Jeho ctihodnú hlavu najskôr uchovávala Herodias zabalenú v tunike z jeho odevu. V roku 850 bola slávna relikvia prevesená do Konštantínopolu. Časť hlavy sa dostala do Amiens, kde sa nachádza v katedrále Notre-Dame. Druhá časť je v rímskej bazilike San Silvestro in Capite. Kostol je známy tým, že tu bol počas ikonoboreckej krízy kláštor gréckych mníchov, ktorí si so sebou priniesli obraz Krista, ktorý dal podľa legendy edesskému kráľovi Abgarovi a súčasne aj relikviu hlavy svätého Jana Krstiteľa.

V Janove je údajne misa, na ktorej bola jeho hlava. V Benátkach sa nachádza skala, na ktorej bol sťatý. V Aachene je plátno, do ktorého bolo Jánovo telo zabalené.

Žiadny sviatok alebo ikona nie je opradená toľkými mýtmi ako práve ikona Sťatie ctihodnej hlavy svätého proroka Jána Predchodcu. Niektorí tvrdia, že v tento deň sa nemôžu jesť jablká a všetko čo je guľaté, iní, že sa nesmie variť polievka... Niekedy sa argumentovalo, že ikona nesmie byť doma. To všetko je, samozrejme, prázdna povera, ktorá nemá žiadny vzťah ku kresťanskej viere.

Popis ikony

Ikona Pochádza z Ruska. Napísaná bola v druhej polovici 18. storočia. Na vyvýšenom okraji ikony – kovčeg – akoby nad celou udalosťou je nápis – meno ikony: Усекновение честной главы святого пророка Иоанна предтечи (Sťatie ctihodnej hlavy svätého proroka Jána Predchodcu). V strede nápis rozdeľuje na dve polovice polpásové zobrazenie sediaceho v nebeských oblakoch Pána Sabaoth – Pána Zástupov (Dan 7,9 Starec dní), oblečeného do bieleho plášťa symbolizujúceho Jeho absolútnu duchovnosť. Na pravom ramene má pruh na tunike – clavus, symbol Ježišovej kráľovskej dôstojnosti, podčiarkujúci moc požehnania, ktoré udeľuje v mene Ježiša Krista Jánovi a celému stvorenstvu pravou rukou. V ľavej ruke drží vladársku sféru, z ktorej vyrastá životodarný kríž. Pán Sabaoth má tvár Ježiša Krista plnú života, dlhé vlasy sú znakom tajomných síl. Dlhá brada vyjadruje Jeho bezúhonnosť a múdrosť. V nimbe má dva štvorce – modrý a červený – symbol Božskej a ľudskej Ježišovej prirodzenosti, ktoré spolu tvoria osemuholník pripomínajúci ôsmy deň stvorenia – parúziu. Je vyobrazený na zlatom pozadí zvýraznenom assistom, akoby všetko svetlo vychádzalo z Neho. „Ja som svetlo sveta.“ (Jn 8,12) V ľavom hornom rohu je za dreveným plotom vo väzení Ján. Z jeho postoja je cítiť, ako by medzi ním a Pánom Sabaothom prebiehala komunikácia (modlitba). Akoby Ján hovoril: „Úlohu som splnil. Ohlásil som príchod Spasiteľa“. A Pán mu odpovedá: „Si požehnaný Ján. Ešte pôjdeš ohlásiť príchod Spasiteľa do Šeolu“. Ján reaguje slovami žalmistu: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom. V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ (Ž 116, 13-15)

Celá ikona je veľmi jemne napísaná v pastelových farbách na zlatom podklade. Jemnosť pigmentov a umelecké spracovanie svedčí o vysokej zručnosti ikonopisca. Napriek námetu ikona pôsobí pokojne až radostne. Aj tu je možné vztiahnuť Veľkonočný spev: „Šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Predchodca Pána“.

V hlavnej scéne ikony je zobrazená krutá scéna Jánovej popravy a odovzdanie jeho ctihodnej hlavy tanečnici Salome. Ján je úplne ponorený do dialógu s Bohom, akoby realita popravy pre neho ani neexistovala. Tvár má pokojnú, ruky má zviazané, na nohách má sandále. Odev z ťavej srsti má prekrytý plášťom. Po poprave jeho telo padá na zem. Ruky už má oslobodené. Jeho hlavu odovzdáva kat tanečnici Salome na zlatom podnose. Ona sleduje popravu v ružových šatách pýchy a rozkoše, vyzdobených podľa dobového kráľovského vkusu. V pozadí je silueta kráľovského paláca, ktorý je tiež v ružovej farbe. Kat je v bielomodrej tunike symbolizujúcej jeho ľudskú prirodzenosť. Okolo krku má uviazaný šarlátový plášť na znak hriechu, ktorý berie na seba vykonaním zákernej a krutej popravy.

Záver

Ikona zobrazuje ako hlboko môže klesnúť ľudský úsudok pod vplyvom hriešnych vášní. Námetom je historická udalosť, ale ikona symbolicky ukazuje na Adventu, na celoživotnú prípravu na stretnutie s Kristom pri nebeskej liturgii. Adventné rána sú pokojné a tiché. Neskoro sa brieždi. Zornička sa jasne zjavuje na východe. Potešuje srdce, i keď dní sa krátia a svetla ubúda.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa slávia nasledujúce sviatky svätého ctihodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána: 23. septembra - Počatie, 7. januára - Zbor (resp. Zhromaždenie), 24. februára - Prvé a druhé nájdenie ctihodnej hlavy, 25. mája - Tretie nájdenie ctihodnej hlavy, 24. júna - Narodenie, 29. augusta Sťatie ctihodnej hlavy.