Galéria Svätý Mikuláš Divotvorca

4. december 2017

Svätý Mikuláš má na ikone zobrazenú hlavu s ve?kou svätožiarou a ?as? ramien. Je oble?ený v ?ervenom biskupskom odeve a cez plecia má omofor s krížmi a s lisovanými kvetmi. Pravou rukou žehná, v ?avej drží zatvorený Evanjeliár. Ved?a hlavy, na úrovni ramien, je z ?avej strany zobrazený Ježiš Kristus, ktorý na nebeských oblakoch, s lú?mi vychádzajúcimi z Jeho nimbu, podáva svätcovi Evanjeliár. Z pravej strany je vyobrazenie Matky Božej, tiež je na nebeských oblakoch s lú?mi vychádzajúcimi z jej svätožiary, podáva svätcovi omofor, sú?as? liturgického odevu biskupa. Tvár a o?i sú výrazne expresívne. Ikona je napísaná na striebornom podklade. Po krajoch ikony sú vybraní svätci. Z ?avej strany je to svätý archanjel Rafael a svätý Bazil Ve?ký. Na pravej strane sú svätý biskup Štefan Permský a svätý Ján Vojak. Ikona svätého Mikuláša sa zvy?ajne umiest?uje v chrámoch v základnom rade ikonostasu na ?avej (severnej) strane.

Skutky sv. Mikuláša sved?ia o tom, že povýšil súcitnú a milosrdnú lásku nad zákonícky postoj k blížnemu. Staral sa o núdznych, biednych, chorých a nespravodlivo odsúdených. Najznámejší je príbeh o š?achticovi, ktorý prišiel o majetok a to mu znemožnilo da? svojim trom dcéram patri?né veno a vystroji? im svadbu. Svätý Mikuláš dojatý ich osudom tajne vhodil do okna mešec pre prvú dcéru. Ke? videl, že otec rozumne použil jeho dar a vydal najstaršiu dcéru, zopakoval tento skutok ešte dvakrát, a tak zachránil všetky tri dcéry pred zneuctením. Správy o Mikulášovej dobro?innosti sa šírili po celej Patare a sláva, ktorú podnietili, za?ala by? pre skromného muža neznesite?nou. Rozhodol sa odís? na pú? do Jeruzalema a potom do ticha púšte. Navštívil miesta Pánovho utrpenia a nejaký ?as strávil v jaskyni  a tam po?ul vo sne hlas: „Mikuláš, vrá? sa k svojim predkom, ktorých si opustil!“ Po návrate do monastiera v Patare, kde zotrval krátky ?as, odišiel do Myry, hlavného mesta Lýcijského kraja. V tom ?ase sa tu schádzali biskupi, aby po smrti arcibiskupa Jána zvolili nového predstaveného tejto cirkvi. Po?as modlitieb s veriacimi bolo jednému z biskupov zjavené, že pravý Bohom vyvolený je ten muž, ktorý prvý vojde do chrámu na ra?ajšie bohoslužby a volá sa Mikuláš. Svätec sa zdráhal prija? takú ve?kú hodnos?, ale v noci mal videnie ako mu Pán Ježiš podáva Evanjeliár a Matka Božia mu prináša omofór, a tak v bázni a s pokorou zasadol biskupský prestol. Aj ako biskup neprestal by? horlivým ohlasovate?om pravej viery a ochrancom svojich veriacich. Po?as jeho života v roku 313 bol prijatý tzv. Milánsky edikt, ktorý povo?oval kres?anstvo ako slobodné náboženstvo. To Mikulášovi zachránilo život, lebo bol v tom ?ase pre vieru uväznený a hrozila mu smr? umu?ením. V roku 325 sa konal 1. nicejský koncil riešiaci schizmu o božskej podstate Ježiša Krista, ktorú odmietal prija? Árius, k?az z Alexandrie. Mikuláš v horlivom obhajovaní udrel Ária po tvári, za ?o mu cirkevní otcovia odobrali omofor a uvrhli ho do väzenia. Niektorí z nich však mali to isté videnie ako Mikuláš v ?ase vo?by za mýrlýkijského biskupa, ke? k nemu prišiel Pán Ježiš so svojou Matkou a priniesli mu znaky biskupskej moci. Svätý Mikuláš, tak ako aj iní svätci, je dôkazom Božieho vyvolenia, ako sa píše v liste Rimanom 8,30: „A tých, ?o predur?il, tých aj povolal, a tých, ?o povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“

Svätý Mikuláš je ob?úbeným svätcom ako na kres?anskom Východe,  tak aj na Západe. Je uctievaný ako „rýchly“ pomocník. Jeho ikony sú v chrámoch a tiež sú ve?mi rozšírené v domácnostiach.