Galéria Svätý Prvomučeník Štefan Arcidiakon

3. december 2019

„Keď Cirkev v Jeruzaleme rástla a nemal sa kto starať o vdovy, apoštoli zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova."“ (Sk 6,2 - 4). A vyvolili Štefana, „muža plného viery a Ducha Svätého", a ďalších šiestich, „postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky" (Sk 6, 5. 6).

Svätý Štefan patril medzi prvých sedem diakonov, čiže pomocníkov dvanástich apoštolov, ktorí s pribúdaním obrátených nestíhali plniť všetky povinnosti. Grécke slovo diakonia znamená služba. Základnou povinnosťou diakonov bolo starať sa o chudobných a chorých a rozdeľovať milodary sirotám a vdovám. Bola to prvá forma cirkevnej sociálnej služby. Pretože bol vzdelaný a veľmi výrečný, úspešne šíril Kristovu vieru medzi Židmi z iných obcí, ktorí prijali za svoju reč gréčtinu. Tým však veľmi pohoršoval židovských vykladačov Písma. Štefan nielenže tvrdil, že Kristus bol Boží Syn a Mesiáš, ale zavrhoval aj krvavé obety v chráme, ktoré predpisoval Mojžišov zákon. Najprv sa pokúšali presvedčiť Štefana učenými argumentami, ale on všetky ich tvrdenia vyvracal a citátmi z Písma im dokazoval, že zotrvávajú v omyle. A keď nemohli nič urobiť proti jeho múdrosti, pobúrili proti nemu ľud. Tvrdili, že sa rúha Mojžišovi a jeho zákonom, napokon ho odvliekli pred veľradu a obžalovali z rúhania. Predstúpili kriví svedkovia s tvrdením, že predpovedal zrúcanie chrámu a zrušenie Mojžišových zákonov. Namiesto obhajoby Štefan začal hovoriť o Abrahámovi a Mojžišovi a vyčítal Židom, že prenasledujú prorokov rovnako ako ich predkovia a že sami nezachovávajú Boží zákon. „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici,“ zvolal nakoniec. Všetci členovia veľrady začali v tej chvíli kričať a zapchávať si uši. Potom Štefana odvliekli za mesto a kameňovali ho, kým nevypustil dušu. Zomierajúci diakon sa za svojich vrahov modlil: “Pane, nepočítaj im to za hriech!“ Jeho telo malo byť ponechané napospas dravcom, ale zbožní kresťania ho v noci pochovali. Po slávnosti Božieho narodenia zaradila cirkev do svojho kalendára spomienku na prvého mučeníka - svätého Štefana. Tento sviatok sa zaviedol okolo roku 380, len niekoľko rokov po ustanovení Vianoc, aby zvýšil ich lesk. Štefan bol prvým kresťanom, zabitým za šírenie Kristovho učenia.

Skutky apoštolské charakterizujú sv. Štefana slovami: „plný milosti a sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom“. Na inom mieste sa hovorí: „ale nemohli odporovať múdrosti a Duchu, ktorý z neho hovoril...“ a zasa na inom: „a jeho tvár sa im javila ako tvár anjela“. Štefan bol plný milosti a sily. Dnešní kresťania často priznávajú a majú zážitok slabosti. Ako je to možné, že on bol silný? Bol silný, skrze prijatie Ježiša Krista. Toto sú účinky prijímania Krista, teda Eucharistie, ale nielen Eucharistie. Každé prijímanie Krista nás vnútorne i navonok premieňa. Vnútorne nám dáva milosť a silu, múdrosť a Ducha. Navonok divy a veľké znamenia, mocnú reč a tvár anjela. Silou lásky sme premieňaní do podoby toho, ktorého milujeme. Eucharistia a otvorenosť Kristovi pôsobí aj na výzor človeka. Skutky apoštolské hovoria o „tvári anjela“.