Galéria Zosnutie Presvätej Bohorodičky

28. júl 2019

POPIS IKONY

Výjav na ikone zobrazuje ležiacu Pannu na bohato vyzdobenom lôžku, oblečenú do purpurového plášťa. Oči má zatvorené, ruky spočívajú na srdci. Mária podlieha prirodzeným zákonom. „Odvtedy ako sa ani Pán prírody nevyhol smrti, je vhodné odložiť to, čo je smrteľné a obliecť si nesmrteľnosť. On v skutočnosti umiera podľa tela a smrťou premôže smrť, porušiteľnosti udelí neporušiteľnosť a zo smrti urobí prameň vzkriesenia“ (Tropár).

Za telom Božej Matky je sprítomnený Boží Syn v mandorle a v sprievode anjelov Pána. Nad Jeho hlavou je cherubín, strážca brány do Raja. Kristus obklopený anjelmi zostupuje na zem a prenáša dušu svojej Matky do nebeskej slávy. Je odetý v zlatom rúchu. Jednou rukou žehná svoju Matku a pozýva ju do neba a druhou už drží jej dušu, podobnú novorodencovi zabalenú do bielej látky. Nad jej svätožiarou je nápis „svätá duša.“ Nad lôžkom Panny vidno kadidlo modlitieb, ktoré vysielala k svojmu Synovi: „Pane môj, Ježišu Kriste, ty si ma vo svojej zvrchovanej dobrote učinil hodnou toho, aby som Ťa porodila; vypočuj moju prosbu a pošli mi svojho apoštola Jána, urob mi radosť, nech ho znova uvidím. A pošli mi aj ostatných svojich apoštolov – tých, ktorí sa už navrátili domov k Tebe, aj tých, ktorí ešte zotrvávajú v tomto veku, nech sú kdekoľvek na zemi. Nech sa ku mne na Tvoj príkaz vrátia, nech ich uvidím a ja budem dobrorečiť Tvojmu slávnemu menu. Pevne verím, že vo všetkom vypočuješ svoju služobnicu. A ešte nedokončila modlitbu a ja, Ján, som sa už objavil pred ňou.“ (z apokryfu sv. Jána Teológa). Na žiadosť Panny aj Ján zapálil kadidlo a modlil sa s ňou. Podobne (podľa apokryfu) uchvátených Svätým Duchom prinášajú na obláčikoch anjeli aj ostatných apoštolov, z ktorých prítomnosti sa Panna raduje a oni jej zvestujú odkiaľ ich Duch Svätý priviedol: Jána z Efezu, Petra z Ríma, Pavla z Tiberu, Tomáša z Indie, Jakuba z Jeruzalema, Bartolomeja z Théb, Matúš bol práve na lodi. Podobne aj tí, ktorí boli už zosnulí rozpovedali ako prišli. Spoločne pálili kadidlo a modlili sa.

Z pravej strany lôžka sú zobrazení apoštoli: sv. Peter, sv. Filip, archanjel Michal, nad nimi v druhom rade je apoštol sv. Matej, sv. Jakub Zebedejov, sv. Ján Bohoslovec, v treťom rade nad nimi zľava sv. Tomáš patriarcha a sv. Jakub patriarcha, v pozadí zástup spravodlivých. Z ľavej strany lôžka sú: apoštoli sv. Pavol, sv. Andrej a archanjel Gabriel. Nad nimi sú sv. Dionýz Areopagita, Júda Jakubov, apoštol a evanjelista Matúš, Šimon Zelóta /Horlivec/, apoštol sv. Bartolomej, nad nimi patriarcha Erofej /Hierotej/. V pozadí sú sväté panny. Apoštolov privádzajú anjeli na oblakoch, aby pomohli prechodu Márie do neba a aby boli svedkami jej slávy. Vpredu pred lôžkom Panny sa podľa „Legendy o hanobiteľovi“ (pôvod v apokryfoch) nachádza kňaz Jechoniáš, poslaný židovskými farizejmi a zákonníkmi, sa vrhol proti telu Panny a zhodil jej lôžko na zem. Oproti nemu je archanjel Michal a mečom mu odsekne ruky. Ostal zmrzačený, až kým sa jeho duch neobrátil k viere a pokániu a začal spievať chvály na Bohorodičku. Potom mu svätý Peter ruky uzdravil. Symbolický význam epizódy poukazuje na dôstojnosť Božej Matky, ktorá je pod ochranou Všemohúceho. Ani zlo ani nenávisť sa jej nemôžu dotknúť, je celkom zasvätená Bohu, ktorý ju ochraňuje ako ochraňoval archu zmluvy pred každou potupou.

V hornej časti ikony vyzdvihujú dvaja anjeli Pannu do neba. Má oblečený červený maforion a modrý himation. Tri hviezdy na jej maforione i zlatá svätožiara v trojitom kruhu naznačuje nebeskú slávu Najsvätejšej Trojice. Panna teda vstúpila do nevýslovného tajomstva Toho, s ktorým bola spojená počas svojej pozemskej existencie. Sedí na tróne Kráľovnej nebies, ktorý má sedem nôh, znak siedmich darov Ducha Svätého, ktorým bola Mária celá naplnená i symbol dokonalosti a múdrosti nebeského kráľovstva, do ktorého vstupuje: „Múdrosť si vystavila dom, sedem stĺpov v ňom postavila.“ (Prís 9,1) Pred bránou neba je zbor plesajúcich anjelov, nad nimi vidno časť neba, kde sú pripravení anjeli otvoriť Panne bránu.

Pozadie ikony ako aj všetky postavy sú zvýraznené zlatou farbou, znakom večnosti, nadprirodzeného sveta, Božej slávy a Jeho jasu. Celý výjav nesie pečať Božej vznešenosti. V pozadí scény je chrám, symbol nebeského Jeruzalema. V sieňach dominujú tri farby. Modrá, červená a ružová. Sú to symboly neba, vzplanutia Ducha a radosti.

Jeden z apokryfov hovorí, že sv. apoštol Tomáš prišiel na pohreb o tri dni neskôr a chcel poslednýkrát vidieť črty Bohorodičky. Keď otvorili hrobku, namiesto nej tam boli kvety.

DUCHOVNÝ ODKAZ

Ikona je odrazom tajomstva viery. Nepodlieha pozemským zákonom, dimenziám priestoru a obmedzeniam času; patrí do nebeského sveta, do večnosti. Nadúcta, ktorá patrí Presvätej Bohorodičke je potvrdením absolútnej úcty Bohu Stvoriteľovi, Bohu Vykupiteľovi a Bohu Tešiteľovi.

Zdroje:

Egon Sendler: Byzantské ikony Božej Matky

Příběhy apoštolú, Novozákonní apokryfy II

Alekseev: Čudotvornyje ikony Presvjatoj Bogorodici

https://omolitvah.ru/ikony/ikona-uspenie-presvyatoy-bogoroditsy/