Saint Catherine of Alexandria

Saint Catherine of Alexandria

Country of provenance: Greece; 17. century; 54,4 x 43 cm

Sviatok: V prostredí kresťanského Východu, byzantskej tradície 24. november, v prostredí západu a svetskom kalendári  25. november

Patronát:

Dodnes si ju mnohí veriaci uctievajú a pokladajú ju za patrónku panien, manželiek, učiteľov, študentov, filozofov, teológov, rečníkov, advokátov, univerzít, knižníc, vzdelávacích inštitúcií, niekedy i nemocníc. Okrem toho sa postupom času prevzala záštitu nad povolaniami, ktoré majú dočinenia s prácou s kovmi či kolesom, napr. kolári, mlynári, povrazníci, lodníci, obuvníci, súkenníci a pod. Neraz sa na ňu kresťania obracajú aj s prosbami o uľavenie od bolesti hlavy či ochranu pred utopením.

Zo života svätice:

O jej živote sa nezachovali písomné záznamy. Niektoré zdroje uvádzajú, že grécke rukopisy o sv. Kataríne vznikli už v 7. storočí, no ucelený príbeh o jej príkladných činoch pochádza z neskoršieho obdobia, približne 9. – 10. storočia,  z Blízkeho východu. Najstaršie hymny ospevujú jej krásnu tvár.

Narodila sa v Alexandrii koncom 3. storočia. Bola veľmi múdra a krásna. Poznala veľké množstvo diel pohanských filozofov, ovládala rečnícke umenie a hovorila mnohými jazykmi. Pre jej telesnú krásu sa o jej ruku uchádzalo mnoho boháčov, avšak dievčina prehlásila, že ju dá len tomu, kto ju prevýši vo vedomostiach, bohatstve, kráse a múdrosti. Istého dňa uprosila Katarínu jej matka, ktorá bola kresťankou, avšak tajnou, aby sa stretla s múdrym starcom, ktorý žil v jaskyni neďaleko mesta. Ten jej prezradil, že pozná mládenca, ktorý prevyšuje jej predstavy. Tu Katarína zahorela túžbou uvidieť tohto nebeského ženícha. Keď sa lúčila so starcom, podaroval jej ikonu Bohorodičky s dieťaťom. V tú noc sa Kataríne vo sne zjavila Bohorodička so Synom. Ten odvrátil od Kataríny hlavu. Nedovolil jej uvidieť svoju tvár, a to ani vtedy, keď sa ho Katarína snažila obísť z rôznych strán. Vtedy mu Bohorodička povedala: „Pozri, dieťa, na svoju služobnicu Katarínu, aká je krásna a dobrá.“ On jej odpovedal: „V žiadnom prípade, toto dievča je škaredé, že sa naňho nemôžem pozrieť.“ „Vari nie je múdrejšia ako všetci filozofi a bohatstvom i rodom neprevyšuje ostatné panny?“ „Nie. Je nerozumná a úbohá. Nepozriem sa na ňu, pokiaľ sa nevzdá svojej bezbožnosti.“ Katarína odišla s veľkým smútkom k starcovi, ktorý ju s láskou prijal a pokrstil. Onedlho sa jej v sne zjavila znova Bohorodička s dieťaťom, ktoré vidiac Katarínu povedalo: „Teraz mi je už milá. Zamiloval som si ju a chcem ju prijať ako svoju nevestu.“

V roku 307 zavítal vladár Maxentius do Alexandrie, kde nariadil konať veľkú slávnosť na počesť pohanských bohov. Slávnosti sa mali zúčastniť všetci obyvatelia mesta. Zo strachu sa jej zúčastnili aj mnohí kresťania, čo zarmútilo Katarínu. Jedného dňa sa už nedokázala zdržať, predstúpila pred cisára a vytýkala mu nezmyselnosť jeho konania, nezmyselnosť prenasledovania kresťanov a dokazovala mu, že jedine v Kristovi je spása. Maxentius bol jej rečou zarazený, vzplanul hnevom, ale krása a výrečnosť dievčiny utíšili jeho hnev. Navrhol jej, aby ho navštívila v paláci. Keď prišla, začala vyvracať modlárske bájky tak dômyselne, že cisár nebol schopný oponovať. Prepustil ju, avšak prikázal, aby ju strážili. Nato zvolal veľký počet pohanských kňazov a filozofov k verejnej konfrontácii s Katarínou, pričom sľúbil veľkú odmenu tomu, kto dievča prekoná v učenosti a odvráti ju od kresťanskej viery. Keď prišla Katarína, filozofi s veľkým sebavedomím začali rečniť pred cisárom. Keď skončili, Katarína ich zmiatla otázkou, ako môžu dokázať, že to, čo povedali je pravda. Filozofi po slovách Kataríny stratili reč. Dievčina jasnými dôvodmi vyvrátila nepravdivosť ich výrokov, odhalila zaostalosť celého pohanstva a dokazovala, že je len jeden pravý Boh.

Cisár bol sklamaný, musel priznať, že Katarína nad jeho filozofmi a kňazmi zvíťazila. Plný zlosti rozkázal filozofov sťať a Katarínu, ktorá odmietla ponuku vydať sa za neho mučiť. Niekoľko hodín ju bičovali a následne uvrhli do väzenia, kde mala umrieť od hladu a smädu. V noci navštívila Katarínu vo väzení cisárovná Augusta s vojvodom Porfýriom, aby ju spoznala a pomohla jej. Dievčina sa s cisárovnou rozprávala o Bohu a kresťanstve. Počas tohto krátkeho stretnutia získala Katarína pre vieru tak cisárovnú, ako aj Porfýria.

Keď sa cisár dozvedel, že Katarína ešte žije, dal ju predviesť a nanovo mučiť. Mučidlami boli dve kolesá s hrotmi oproti sebe. Otáčaním sa mali odsúdenca roztrhať. Vo chvíli, keď chcel kat spustiť kolesá s priviazanou na nich Katarínou, povrazy sa pretrhli, kolesá sa rozbehli a vrazili medzi prítomných divákov, ktoré niektorých zabili, iných poranili. Ľud v úžase začal volať: „Veľký je Boh kresťanov!“

Cisárovná sa snažila manžela prehovoriť, aby sa radšej vzdal márneho zápasu s Bohom, ktorý potvrdzuje pravdu kresťanskej viery takýmito zázrakmi. Keď potom vyznala, že sama verí v Krista, Maxentius sa rozzúril a dal ju popraviť. Taktiež aj Porfýrius a vojaci, ktorí sa pod jeho vplyvom obrátili, zomreli mučeníckou smrťou pre Krista. Nakoniec bola sťatá mečom aj Katarína.

V 6. storočí bola hlava a ľavá ruka mučenice prenesená do novovybudovaného chrámu sinajského monastiera nesúceho jej meno, kde sú uložené v mramorovej kaplnke.

Ikonografia:

Najstaršie zachované zobrazenia sv. veľkomučenice Kataríny sa vzťahujú k 8. – 9. storočiu, ak pripustíme najstaršie datovanie nástenných malieb v katakombách sv. Sebastiána v Ríme (8. – 11. storočie) a hieromučeníka Januára v Neapole (8. – 12. storočie). Z obdobia 10. – 11. storočia je známe zobrazenie svätice v rukopise Minei (Mineje gr. Μηναίον – Menaíon, rus. Миния – Minija – bohoslužobné knihy s liturgickými textami na jednotlivé mesiace a dni v roku, pričom rozlišujeme mineje mesačné, sviatočné a všedné) od Bazila II. a vo freskách kapadóckych chrámov z konca 11. storočia. Zobrazenie veľkomučenice Kataríny v týchto pamiatkach svedčia o tom, že ikonografická tradícia zobrazovania veľkomučenice už bola v tomto čase známa a ustálená. Veľkomučenica Katarína je prezentovaná v bohato zdobenom cárskom odeve, so stuhami a vencom vo vlasoch, v pravej ruke kríž. V Kapadócii, kde bola veľkomučenica Katarína zvlášť uctievaná, ako uzdravovateľka, sa nezriedka zobrazovala vo východnej časti chrámu, alebo v nartexe.

Od 11. storočia nadobudli zobrazenia sv. Kataríny veľký rozmach a každým storočím sa počet zobrazení zväčšoval, čo bolo späté aj s uctievaním jej telesných pozostatkov, nájdených na Sinaji a rastúcou popularitou Sinajského monastiera. Najstaršia známa ikona sv. veľkomučenice Kataríny s 12 klejmami pochádza zo začiatku 13. storočia.

V paleologovskom období (14. – 15. storočie) sa objavujú v zobrazovaní mučenice Kataríny nové tendencie. Vlasy má ukryté pod pokrývkou hlavy a z uší jej visia dlhé náušnice a hlavu jej zdobí vysoká koruna. Na niektorých ikonách tohto obdobia ma Katarína rozpustené vlasy. V postbyzantskom období bolo veľmi rozšírené zobrazenie veľkomučenice Kataríny s vlasmi ukrytými pod pokrývkou hlavy červenej, alebo modrej farby a dlhými náušnicami.

Od druhej polovice 16. storočia sa v tvorbe krétskeho majstra Michala Damaskinosa, či majstrov jeho okruhu, objavuje nový ikonografický typ, ktorý prezentuje sv. veľkomučenicu Katarínu na tróne. Tento typ sa stal známym v 17. storočí, a to vďaka dielam krétskeho majstra Jeremiáša Palladasa, tvoriaceho v 16. storočí v Sinajskom monastieri. Najznámejšou je ikona z roku 1612, ktorú namaľoval pre ikonostas katedrálneho soboru Sinajského monastiera. Veľkomučenica Katarína sedí na tróne, ktorej ľavá ruka s krížom spočíva na kolese, v pravici má palmovú ratolesť, pred ňou je na stojane otvorené evanjelium. Odetá je v cárskom odeve, vlasy ukryté pod pokrývkou hlavy, na ktorej má korunu. V spodnej časti ikony sa nachádza astronomický glóbus, kalamár, filozofické knihy a iné znaky múdrosti. Na ikone z druhej polovice 17. storočia od krétskeho majstra kňaza Viktora (ikona sa v súčasnosti nachádza v Byzantskom múzeu v Aténach), drží svätica kríž a palmovú ratolesť v ľavej ruke. Tieto prvky sa na ikonách objavujú pod vplyvom talianských majstrov. Ohromný vplyv a autorita Sinajského monastiera sa v značnej miere prejavila v širokej popularite tohto typu zobrazovania sv. veľkomučenice Kataríny. Opakuje sa v dielach mnohých gréckych umelcov 17. – 18. storočia. Zobrazenia veľkomučenice Kataríny v celej postave, s palmovou ratolesťou, ktorá sa opiera o koleso sú známe v 18. storočí, či už ako prenosné ikony na drevených doskách, alebo v nástenných maľbách.

Čo sa týka zobrazení sv. veľkomučenice Kataríny s klejmami – výjavmi so života, tie sa objavujú súbežne s jej prvými zobrazeniami. V mineách a žaltároch od obdobia 11. storočia sa objavujú samostatné scény zdôrazňujúce múdrosť a vytrvalosť svätice vo vyznávaní kresťanskej viery: sťatie hlavy a upálenie filozofov, ktorí sa obrátili ku kresťanstvo prostredníctvom svedectva Kataríny zobrazené na miniatúre v minei od Bazila II, či dišputa s filozofmi na miniatúre Teodorovského Žaltára z roku 1066. So scénou sťatia hlavy sv. Kataríny a veľkomučeníka Merkúra sa stretávame v minei mesiaca november z druhej polovice 11. storočia (monastier veľkomučenice Kataríny na Sinaji). Prvým úplným cyklom života mučenice a pre byzantské umenie unikátnym, je ikona z 13. storočia pochádzajúca z monastiera sv. Kataríny na Sinaji. Toto dielo, ktoré bolo zo začiatku pri hrobke mučenice v oltári sinajskej baziliky, patrí do skupiny ikon so scénami zo života, kde sú zobrazení najuctievanejší svätí tohto monastiera, ktoré sa zachovali. Preto môžeme predpokladať, že cyklus scén zo života sv. mučenice Kataríny bol vytvorený práve na Sinaji, kde bola zvlášť rozvinutá úcta k mučenici, a že zachovaná ikona je jednou z prvých, ak nie prvou ikonou takéhoto druhu.

Hoci obraz veľkomučenice Kataríny bol veľmi populárnym v umení postbyzantského obdobia, predsa ikony so scénami z jej života vzťahujúce sa k tomu obdobiu sú zriedkavé. Najstaršou ikonou je krétska ikona z druhej polovice 15. storočia z Byzantského múzea v Aténach, kde sa nachádzajú dve scény, pravdepodobne fragment z ikony, kde boli pôvodne zobrazené viaceré scény z jej života. Okrem scény vhodenia filozofov do ohnivej pece, sa na predmetnej ikone nachádza aj scéna, ktorá stvárňuje rozhovor sv. Kataríny s mníchom, ktorý jej ukazuje ikonu presvätej Bohorodičky s dieťaťom Kristom. V postbyzantskom období sa často objavuje samostatná scéna prenesenia telesných pozostatkov veľkomučenice Kataríny na Sinaj, ktorá spoločne so scénami videnia proroka Mojžiša nezhárajúceho kra a prijatia tabúľ Božieho zákona, boli prijímané ako diela so špecifickým sinajským námetom, vytvorených tak pre monastier, ako aj mníchov.

Všetky doteraz zachované ruské ikony sv. veľkomučenice Kataríny s výjavmi zo života neboli vytvorené skôr než v prvej tretine 16. storočia. Vo väčšine prípadov sú to chrámové ikony z cerkví zasvätených tejto svätici. Proces rozšírenia ikon sv. veľkomučeníce Kataríny so scénami zo života v Rusku súvisí s rastom popularity iných svätých žien mučeníc a ich ikon so scénami zo života, akými sú Paraskeva, či Barbora, ako aj ikon sv. mučeníkov Juraja a Demetera Solúnskeho. Ruské cykly zobrazujúce scény zo života sv. Kataríny vychádzajú z textu opisujúceho jej život, od Atanáza Tachigrafa. Svojim obsahom a usporiadaním sú blízke staršej sinajskej ikone. Zvyčajne obsahujú scény prinášania obety v chráme, kde prichádza sv. Katarína. Privedenie veľkomučenice Kataríny k vladárovi (v niektorých prípadoch sa s týmto výjavom objavuje aj viac scén); požehnanie svätice Anjelom; dišputa s filozofmi, ich obrátenie a upálenie; bičovanie sv. Kataríny volovými žilami; obrátenie cisárovnej Augusty a vojvodu Porfýria; zjavenie sa Krista a Anjelov veľkomučenici Kataríne; oslobodenie od mučenia na kolesách (jedna, alebo dve scény); sťatie hlavy. V rozšírených cykloch sa k týmto námetom môžu pridávať scény kŕmenie sv. Kataríny Anjelom vo väzení, hoc v súlade so životopisom, pokrm svätici prinášal holub; usvedčenie vladára cisárovnou Augustou; cesta sv. Kataríny na popravu v sprievode národa. V životopise opísané zázračné prenesenie telesných pozostatkov Kataríny na Sinaj sa v tomto období nezobrazovalo často. V období 17. – 18. storočia boli rozšírené ikony so skrátenými scénami zo života, najčastejšie so štyrmi výjavmi umiestnenými nie po okrajoch ikony, ale za postavou svätice v strede ikony.     

Popis ikony:

Ikona zobrazuje sv. veľkomučenicu Katarínu centrálne v celej postave, s pohľadom upriameným k divákovi. Jej výraz vyjadruje múdrosť, rozvahu i neoblomnosť vo vyznávaní Kristovej viery, s akou predstúpila pred cisára. Je odetá v cárskom odeve byzantských vladárov, ako kráľovná, čo zvýrazňuje aj cárska koruna na hlave. Koruna na hlave nie je len historickým poukázaním na jej kráľovský pôvod, ale je to symbolické zvýraznenie odmeny večného života, pre tých, ktorí svoj život obetovali pre Krista, aby získali víťazný veniec, ako o tom píše aj sv. apoštol Pavol: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ (2 Tim 4, 7 – 8). A na inom mieste sv. apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli skúšok viery, ktoré prináša život, lebo ak obstojíme tak, ako sv. mučenica Katarína dostaneme víťazný veniec: „Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.“ (Jak 1, 12). Dlhá červená tunika vykladaná zlatom a drahými kameňmi odkazuje na jej vznešený pôvod, no zároveň vypovedá o jej utrpení a násilnej smrti pre vieru v Krista. V pravici drží znak mučeníctva – kríž, ako najstarší a najsilnejší znak kresťanstva, kríž ktorý podstúpila svojim mučeníctvom pre vieru v Krista. Pod vplyvom západu sa v jej ľavici objavuje palmová ratolesť, ako symbol víťazstva (víťazstva nad cisárom, ktorý sv. mučenicu Katarínu, ani mučením neprinútil zaprieť Krista a priniesť obetu pohanským modlám). Ľavou rukou sa sv. Katarína dotýka svojho mučiaceho nástroja – kolesa s kovovými hrotmi, ktorým mala byť usmrtená. Avšak Božím zásahom bol zničený, aby vysilenú Katarínu Boh ušetril ďalšieho trápenia a poučil okolostojacich o svojej moci. Nad ramenami mučenice je červeným písmom uvedený grécky nápis ikony sv. Katarína. Zlatisté pozadie ikony je zdobené rastlinným ornamentom typickým pre obdobie 17. – 18. storočia. Centrálna ikona s postavou sv. veľkomučenice Kataríny je zo všetkých štyroch strán lemovaná dvanástimi klejmami so scénami jej života.

Klejmá:

1. veľkomučenica Katarína navštívila mnícha, ktorý jej podaroval ikonu Bohorodičky Hodigitrie
2. veľkomučenica Katarína predstúpila pred cisára Maxentia a priznala sa ku kresťanskej viere
3. veľkomučenica Katarína objasňuje cisárovi nezmyselnosť pohanskej modloslužby
4. veľkomučenica Katarína diskutuje s pohanskými filozofmi, ktorých prevyšuje múdrosťou
5. Mučenie a upálenie filozofov, ktorí uverili a odmietli pohanskú modloslužbu
6. Vyberanie tiel umučených filozofov, ktorí svojím obrátením sa k viere a umučením, získali víťazné vence
7. veľkomučenica Katarína vo väzení obrátila ku kresťanstvu vojakov
8. Bičovanie sv. veľkomučenice Kataríny
9. Mučitelia odrezali manželke cisára, sv. mučenici Auguste prsia
10. Mučenie sv. veľkomučenice Kataríny na kolese, ktoré sa Božím zásahom polámalo
11. Sťatie sv. veľkomučenice Kataríny
12. Anjeli odnášajú mŕtve telo sv. Kataríny na horu Sinaj

 Duchovné posolstvo:

„Pane, Ježišu Kriste, Bože môj! Ďakujem ti za to, že si na kameni utrpenia upevnil moje nohy a viedol moje kroky. Vystri teraz svoje prečisté ruky, ktoré si mal pribité na kríži, a príjmy moju dušu, ktorá z lásky k tebe prináša obetu. Spomeň si Pane, že som telo a krv, a nedopusť, aby nemilosrdní mučitelia na Strašnom súde odhalili moje prehrešenia učinené z nevedomosti; no obmy ich krvou, ktorú prelievam za teba a učiň, aby toto telo mukami pre teba doráňané a sťaté mečom, sa stalo neviditeľné pre  mojich nepriateľov. Zhliadni Pane, z tvojej výsosti, aj na tu prítomní ľud a osvieť ich svetlom tvojho poznania; a vypočuj prosby tých, ktorí mojim prostredníctvom budú zvolávať tvoje sväté meno, aby sa prostredníctvom všetkých ospevoval tvoj majestát na veky.“ (Modlitba sv. veľkomučenice Kataríny pred smrťou)

Modlitba:

"Zíďme sa radostne, ó, milovníci mučeníkov, k sviatku Božou múdrosťou naplnenej mučenice Kataríny! Ozdobme ju pochvalami ako kvetmi, spievajme jej a hovorme: „Raduj sa, lebo si zverskosť bláznivých rečníkov zahanbila a pekne si ich priviedla k božskej viere, keď si im ukázala, že sú plní nevedomosti. Raduj sa, lebo si telo oddala mnohorakým mukám z lásky k svojmu Stvoriteľovi. Bola si nepoddajná ako kovadlina. Raduj sa, lebo si zdedila horné prebývania ako mzdu za bolesti a sýtiš sa nebeskou blaženosťou. Nech ani my, tvoji ospevovatelia, neodpadneme od tejto nádeje, keďže aj my po nej túžime.“ (Stichira večierne zo sviatku sv. veľkomučenice Kataríny)

"Svojimi čnosťami ako slnečnými lúčmi, Bohom povolaná nevesta, blažená Katarína, osvietila si neveriacich mudrcov. Odohnala si tmu nevery od tých, čo kráčajú v noci ako mesiac v splne.  Kráľovnú si obrátila na vieru, tým si zároveň zahanbila mučiteľa. Túžobne si sa ponáhľala do nebeskej siene k prekrásnemu Ženíchovi Kristovi. Od neho si bola ovenčená kráľovským vencom. A pretože s anjelmi pred ním stojíš, prihováraj sa za nás, ktorí slávime tvoju nadovšetko čestnú pamiatku.“ (Tropár sv. veľkomučenice Kataríny)