Aktuality

marec 28
marec 28

POŽEHNANÉ VEĽKONOČNÉ SVIATKY

marec 01

Ikona presvätej Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“

Pôvod ikony: Rusko; 2. polovica 18. storočia, 30,5 x 25,7 cm

Sviatok: Sobota 5. týždňa Veľkého pôstu – Akatistová

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Chvály na Božiu Matku“:

Pred ikonou sa veriaci modlia za vyriešenie ťažkých rodinných problémov a uzdravenia z chorôb.

História pôvodnej ikony:

V roku 625 byzantský cisár Herakleios (610 – 641) bojoval proti Peržanom a tak v tom čase Konštantínopol ostal bez armády a cisára. Túto skutočnosť využil avarský Chán, ktorý sa rozhodol zaútočiť na Konštantínopol, tak po súši, ako i po mori. Na základe týchto skutočností si asi vieme živo predstaviť zúfalstvo bezbranných obyvateľov mesta. V tom čase bol Konštantínopolským patriarchom Sergej, muž pevného charakteru a veľkej viery, ktorý utešoval duchovné stádo nádejou k Bohu, hovoriac, že Boh odstráni nebezpečenstvá a zničí zámery nepriateľov. V Konštantínopole sa nachádzalo mnoho divotvorných ikon Bohorodičky, s ktorými patriarcha uskutočnil procesiu okolo hradieb mesta. Keď nepriateľské vojská spustošili okolie metropoly, chystali sa zaútočiť na mesto. Patriarcha druhý krát uskutočnil procesiu okolo hradieb nesúc v sprievode najvýznamnejšie palladia mesta: časť Životodarného Kristovho kríža, Rukou neutvorený obraz Krista (Mandylion), ikonu Božej Matky Hodigitrie a jej rúcho maforion. Obíduc mesto s modlitbou, patriarcha s veľkou vierou ponoril rúcho Bohorodičky do mora prednášajúc slová žalmu:Nech povstane Boh a jeho nepriatelia nech sa stratia, spred jeho tváre nech utekajú tí, čo ho nenávidia. Ako sa dym rozplýva, tak ich rozháňa, ako sa vosk roztápa ohňom.“ Avarský Chán sa chystal s celým svojim vojskom zaútočiť na mesto. Z Konštantínopola vyslali k nemu poslov, aby sa dohodli na podmienkach mieru, avšak Chán prijmúc dary odkázal: „Nespoliehajte sa na vášho Boha. Zajtra obsadím vaše mesto. Mojim jediným milosrdenstvom je, že bez prekážok nechám odísť tých, ktorí včas opustia mesto. Zajtra, však vaše mesto obrátim v ruiny.“ Keď si obyvatelia mesta vypočuli krutú odpoveď pochopili, že jedinou možnosťou na záchranu je dôvera k Bohu a vrúcna modlitba. Medzi tým Chán prikázal, aby vojsko zahájilo útok na mori i po súši. Božia Matka však neopustila svoj ľud. Svojou milosťou oduševnila obrancov Konštantínopola, srdcia ktorých naplnila nevídanou odvahou a statočnosťou. Všetky pozemské útoky boli odrazené a v tom istom čase more, posvätené rúchom v ňom ponorenom, rozbúrila náhla búrka, ktorá potopila mnoho avarských lodí. Chán vidiac z vysokého brala porážku a útek pozemského vojska, ako aj potopenie flotily, nešťastný sa bil do hrude, vidiac v okolí Konštantínopola mŕtve telá svojich vojakov. V noci obyvatelia mesta otvorili bránu, urobili výpad a porazili zvyšok zdecimovanej armády. Chán odišiel a mesto sa naplnilo veľkou radosťou, pričom celú noc sa na konštantínopolských uliciach a námestiach ozývali piesne oslavujúce Božiu Matku. O tridsať rokov neskôr bol Konštantínopol opäť prostredníctvom Bohorodičky zázračne zachránený pred Saracénmi. Hordy boli rozprášené a väčšia časť flotily zničená ohňom a búrkou. Niečo viac ako po pol storočí sa plavila k brehom Konštantínopolu početná flotila Saracénov. Obyvatelia prosili o ochranu Božiu Matku. So Životodarným drevom kríža a ikonou Bohorodičky Hodigitrie v procesii obchádzali mesto, so slzami volajúc k Bohu, prosiac o milosrdenstvo. V Egejskom mori sa nečakane strhla búrka a flotila Saracénov bola zničená. Mŕtvolami nepriateľov boli posiate okolité ostrovy a vstupy do prístavu.

            Na pamiatku všetkých týchto víťazstiev, získaných prostredníctvom Presvätej Bohorodičky, bol v Konštantínopole v 8. storočí ustanovený v sobotu 5. týždňa Veľkého pôstu sviatok „Chvály na Božiu Matku“. Ten sa z počiatku slávil iba v cisárskom paláci a v Blachernách, kde sa nachádzala divotvorná Blachernská ikona Bohorodičky. Slávenie sviatku Božej Matky bolo spojené so spevom liturgického hymnu Akatistu k Božej Matke, ktorý podľa tradície napísal ako poďakovanie Bohorodičke za záchranu Konštantínopolu, konštantínopolský diakon Juraj z Pisydie. Následne bolo v období 9. storočia toto liturgické slávenie zaradené do typikonu v monastieri sv. Sávu Studitského a neskôr aj do všetkých bohoslužobných kníh kresťanského východu, grécko-slovanského obradu. V tento deň východná cirkev slávi túto slávnosť pre upevnenie viery v ochranu a príhovor nebeskej Kráľovnej, ktorá zachraňovala veriacich pred viditeľnými nepriateľmi, pripravená pomôcť aj v boji s neviditeľnými nepriateľmi. V tom čase bola namaľovaná aj ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“ v ikonografickom type Hodigitrie, avšak podľa iných autorov kompozícia tejto ikony Bohorodičky sa spája s obdobím 11. – 12. storočia.

Ikonu Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“, pred ktorou sa v Konštantínopole čítal Akatist k Bohorodičke oferoval byzantský cisár Alexej Komnen (1081 – 1118) pre monastier sv. Dionýza na Sv. hore Atos, ktorá sa tam nachádza aj v súčasnosti, v kaplnke zasvätenej Akatistu k Bohorodičke.

Ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“ zobrazuje Bohorodičku bez dieťaťa Krista, sediacu na tróne a obklopenej z oboch strán starozákonnými prorokmi, ktorí v symbolických predobrazoch prorokovali o príchode Mesiáša a Božej Matke. Títo proroci, sú zobrazení s rozvinutými zvitkami a fragmentmi ich proroctiev o príchode Krista. Na niektorých ikonách sa proroci okrem rozvinutých zvitkov stvárňujú aj so symbolickými atribútmi ich proroctiev o vtelení Krista a zázračnom zrodení Boha z Panny. Jakub s rebríkom, Mojžiš s krom, Balaam s hviezdou, Gedeon s rúnom, Ezechiel s bránou, Jeremiáš s tabuľkou, Izaiáš s kliešťami a uhlíkom, Jesse a Áron s rozkvitnutými ratolesťami, Dávid a Šalamún s modelmi Jeruzalemských chrámov, Daniel a Habakuk s horami. Prostredníctvom týchto symbolov a slov na zvitkoch dokážeme ľahšie identifikovať Božích svedkov, zvlášť v prípadoch ak sú ikony poškodené a nápisy nečitateľné. V hornej časti kompozície je uprostred zobrazený Kristus Pantokrator, ktorý žehná oboma rukami.

Popis ikony:

Ruská ikona z polovice 18. storočia s názvom „Chvály na Božiu Matku“, centrálne zobrazuje Bohorodičku v celej postave, sediacu na tróne s červenou poduškou. Ovenčená je vencom v podobe mandorly s červenými listami a deviatimi červenými ružami. Odetá je v tmavobordovom maforiu. Pravú ruku má zbožne zloženú na hrudi a ľavú pozdvihnutú v geste modlitby, podobne ako na ikonách Zvestovania, vyjadrujúc tým súhlas k poslaniu stať sa Božou Matkou a priniesť svetu Vykupiteľa, predpovedaného prorokmi, ktorí ju obklopujú z oboch strán. Proroci sú na ikone usporiadaní v troch radoch, pričom tí, ktorí sú zobrazení aj s rozvinutými zvitkami tam majú uvedený fragment svojich proroctiev. Horný rad zľava doprava: sv. prorok Ozeáš, sv. prorok Jeremiáš, sv. prorok Habakuk: „Boh príde z juhu, zo svätého vrchu, jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy.“ (Hab 3, 3). Sv. prorok Nahum: „Ja som ťa videl pravý vinohrad, z ktorého vyklíči vinič života, Kristus.“ Sv. prorok Abdiáš, na základe fragmentov písmen sa domnieva, že ide o túto citáciu: „V ten deň, znie výrok Hospodina, vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ezáva!“ (Abd 1, 8). Sv. prorok Mojžiš: „Ja som ťa nazval krom, Bohorodička Panna, lebo som videl zázračné tajomstvo v kre.“ Druhý rad zľava doprava: sv. prorok Zachariáš (veľkňaz a otec sv. Jána Krstiteľa): „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida.“ (Lk 1, 68 – 69) Sv. prorok Jonáš: „K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas.“ (Jon 2, 3) Sv. prorok Daniel: „Videl som veľkú horu, z ktorej sa bez zásahu rúk odštiepil kameň.“ (Dan 2, 45). Sv. prorok Zachariáš, ktorý videl kosák, csl. Серповидец (lit. pamiatka 08.02.): „Plesaj, dcéra Siona, výskaj Izrael! Raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalema!“ (Sof 3, 14) Tretí rad zľava doprava: Sv. kráľ a prorok Šalamún:Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela.“ (Múd 9, 1 – 2) Sv. kráľ a prorok Dávid: „Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci!“ (Ž 132, 8) Uprostred tohto radu, sa pod trónom Bohorodičky nachádza kľačiaca postava Balaama so symbolicky nahor k Bohu, pozdvihnutou pravicou, čo potvrdzuje aj text na zvitku zvitku: „Hľa náš Boh...“. V prípade Balaama je však potrebné uviesť, že výrok uvedený na zvitku, nekorešponduje s textom proroctva, ktorý sa najčastejšie objavuje na ikonách: „Vychádza hviezda z Jakuba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába.“ (Num 24, 17) Za postavou Balaama je zobrazený sv. prorok Izaiáš: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 23) Posledným z prorokov je sv. prorok Eliáš: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu, zrúcali tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom, takže som zostal iba sám. Snažia sa však i mňa pripraviť o život.“ (1 Kr 19, 14). Pozadie ikony nie je zlaté, ale realizované v okrovom odtieni.

            Uprostred rámu, v hornej časti ikony, sa nachádza ikona Krista Pantokratora, ktorý je zobrazený po pás, so žehnajúcou pravicou a Evanjeliárom v ľavici. Obklopený je mandorlou s ružami a listami, podobne ako Bohorodička. Po stranách Krista sa nachádza csl. názov ikony: Похвалы Пресвятыя Богородицы (Pochvaly Presvjatyja Bohorodicy) – Chvály na Presvätú Bohorodičku.

            Na ráme ikony sa v ľavej časti uprostred, nachádza sv. anjel ochranca, zobrazený v celej postave. Odetý je v svetlom odeve. V ľavici drží meč a v pravici červený trojramenný kríž. Oproti vpravo je zobrazená sv. mučenica a panna Klaudia. Je odetá v červenej tunike, ako symbol mučeníctva, s vystretými rukami v geste modlitby.

Duchovné posolstvo:

„Panna a Matka je akoby jedinou hranicou medzi stvorenou a nestvorenou Božskou prirodzenosťou. Všetci ktorí hľadajú Boha, aj Bohorodičku vidia ako miesto Večného. A všetci, ktorí oslavujú Boha, skrze neho oslavujú aj Božiu Matku, prostredníctvom ktorej Boh udeľuje ľudskému pokoleniu mnohé dary a milosti. Ona je uholným kameňom prorokov, začiatkom apoštolov, posilou mučeníkov, náukou pre učiacich sa. Je oslavou celého sveta, je chválou pre žijúcich na zemi a radosťou pre žijúcich v nebi. Ona je počiatkom, prameňom i koreňom nádeje, ktorá je pre nás pripravená v nebi, ktorou sme zahŕňaní prostredníctvom modlitieb, ktorými oroduje za nás u svojho Syna, v nej vteleného Ježiša Krista a nášho Pána.“ (sv. Gregor Palamas, lit. pamiatka 6. august)

Modlitba:

„Moja Presvätá Vládkyňa, Bohorodička, svojimi mocnými modlitbami, zažeň odo mňa, tvojho pokorného a úbohého služobníka, znechutenosť, zábudlivosť, nerozumnosť, pohŕdavosť a všetky poškvrňujúce, zlé a rúhavé myšlienky od môjho úbohého srdca a od mojej zatemnenej mysle a uhas plameň mojich vášní, lebo som úbohý a biedny: a zbav ma mnohých a zlých myšlienok a spomienok a osloboď ma od všetkého zlého pôsobenia: lebo si od všetkých pokolení požehnaná a oslavuje sa tvoje Presväté meno na veky vekov. Amen.“ (modlitba z Akatistu k Presvätej Bohorodičke – Veľký akatist, čítaný v Akatistovú sobotu)

 

február 12

Ikona presvätej Bohorodičky „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“

Pôvod ikony: Rusko; okolo roku 1800; 42,8 x 35,2 cm

Sviatok: 2. február a Nedeľa všetkých svätých

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“

Pred ikonou sa modlí za pokoj pre nepriateľov a za obmäkčenie tvrdých sŕdc, aby sa uhasili nepriateľské túžby a v dušiach pretrvávalo milosrdenstvo.

Popis ikony:

Tak z umeleckého, ako aj teologického hľadiska je táto ikona úzko spätá s ikonou Bohorodičky „Sedemkrát prebodnutá“. Zvyčajne sa takáto kompozícia ikony Bohorodičky zobrazuje so siedmymi mečmi a to tak, že tri má zabodnuté sprava, tri zľava a jeden zospodu, na rozdiel od ikony „Sedemkrát prebodnutá“, kde sú meče rozdelené tak, že na jednej, alebo druhej strane sú tri, resp. štyri. V prípade predmetnej ikony, vychádzajúc z usporiadania mečov, by sme usudzovali, že ide o ikonu „Sedemkrát prebodnutá“, avšak csl. nápis ikony umiestnený v hornej časti ikony, na striebornom oklade rámu uvádza: „Presvätá Bohorodička Obmäkčenie tvrdých sŕdc“. Kompozícia takejto ikony sa zvykne nazývať aj „Simeonovo proroctvo“ na základe zobrazených siedmych mečov zabodnutých v jej srdci. Ide o interpretáciu prorockých slov starca Simeona adresovaných Bohorodičke v čase, kedy na štyridsiaty deň po Kristovom narodení, po dňoch očisťovania, sa Božia Matka spoločne so snúbencom sv. Jozefom podriadili zvyklostiam židovského zákona a prišli do Jeruzalemského chrámu, aby dieťa – Krista, „predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisoval, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi“ (Lk 2, 22 – 23). Starec Simeon po tom, čo zobral v chráme Krista na ruky a zaspieval chválospev o príchode Mesiáša, odovzdal ho Matke so slovami: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 34 – 35). Túto jej bolesť symbolicky vyjadruje sedem mečov zapichnutých v hrudi, ako aj symbolické predmety a nástroje spájajúce sa s utrpením a smrťou Božieho Syna Ježiša Krista.

Ruská ikona datovaná do obdobia okolo roku 1800 zobrazuje Bohorodičku po pás, bez dieťaťa Krista s rukami prekríženými na hrudi, za ktorými má zabodnuté meče – tri vľavo, z pohľadu diváka a štyri vpravo. Výraz tváre a poloha hlavy mierne naklonenej k pravému plecu, naznačujú plnosť pokory Božej Matky a odovzdanosť do Božej vôle. Odetá je v bordovom maforiu po obvode zdobenom zlatým lemovaním a panenskými hviezdami na čele a oboch ramenách. Pod maforiom má tmavomodrú tuniku a na hlave tmavomodrý čepiec. Po stranách nimbu zdobenom strieborným okladom (rizou) s rastlinnými ornamentmi, je skratka jej mena ΜΡ ΘΥ – Božia Matka. V spodnej časti ikony sa nachádza obdĺžnikový stôl prikrytý svetločervenou plachtou, na ktorom autor ikony zobrazil predmety a nástroje spájajúce sa s Kristovým utrpením a smrťou. Vľavo z pohľadu diváka sa nachádza čaša s červeným vínom, v ktorej je zobrazená dlaň s prstami, ako symbolická interpretácia Kristových slov na adresu zradcu apoštola Judáša:Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: ´Čo mi dáte, ak vám ho vydám?´ Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať... Keď jedli, povedal (Ježiš): ´Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.´ Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: ´Som to azda ja, Pane?´ On odpovedal: ´Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí.´“(Mt 26, 14 – 16, 21 – 23). Pri čaši sa nachádza bič, ktorým bol Kristus zbičovaný; mešec s tridsiatimi striebornými, ako symbol Judášovej zrady; štyri klince, ktorými boli na kríži pribité obe ruky a nohy Spasiteľa, na rozdiel od západnej interpretácie, kde je Kristus pribitý iba tromi klincami a to obe ruky, avšak nohe spoločne jedným klincom; nádoba plná octu: „Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ´Som smädný!´ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ´Je dokonané!´ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.(Jn 19, 28 – 30). Na stole sa nachádzajú aj pracovné nástroje, ktoré boli použité pri sňatí mŕtveho Krista z kríža a to kliešte, nôž a kladivo na vyťahovanie klincov. Na konci stola je zložený Kristov purpurový plášť, ako symbol potupy a výsmechu, akého sa mu dostalo zo strany rímskych vojakov: „Vojaci ho (Krista) vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. Obliekli ho do purpurového plášťa, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia, a začali ho pozdravovať: ´Buď pozdravený, kráľ Židov!´ Trstinou ho bili po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu dosť naposmievali, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mk 15, 16 – 20). V pozadí za Bohorodičkou, sa nachádza sivý mramorový stĺp, ku ktorému priviazali Kristove ruky v čase bičovania. Na stĺpe stojí biely kohút, ako symbolické zobrazenie Kristových prorockých slov o zapretí sv. apoštola Petra: „Peter mu (Kristovi) povedal:... ´Aj život za teba položím!´ Ježiš mu odpovedal: ´Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!´“ (Jn 14, 37 – 38). O stĺp je opretá kópia, yzopová palica so špongiou namočenou v octe a rebrík. V horných rohoch ikony je vľavo zobrazený mesiac a vpravo slnko. Rám ikony je zdobený strieborným okladom (rizou) s rastlinnými ornamentmi a s dvomi svätcami. Vľavo z pohľadu diváka je zobrazený sv. Kliment, rímsky pápež a vpravo sv. Peter, alexandrijský biskup, ktorí slávia svoju liturgickú pamiatku spoločne, v jeden deň a to 25. novembra. Strieborný oklad (riza) bola vyhotovená v dielni T. Zalesova v Petrohrade v roku 1856.

Duchovné posolstvo:

„Nad celým svetom i nad nami hriešnymi bdie Božia Matka, ktorá je prostredníčkou medzi nebom a zemou. Ona je tou orodovníčkou sveta, prinášajúcou modlitby k trónu Božej slávy. Ona je tou milosťou a milosrdenstvom, milosťou, ľútosťou i odpustením. Ona neopúšťa, ale všetkých zjednocuje. Nie je literou zákona, ani zákonom litery, ale materinskou pomocou. Na Poslednom súde bude za nás prosiť svojho Syna – spravodlivého sudcu o odpustenie. Hriechy a krivdy sveta, ako meč bolesti zraňujú jej vše milujúce srdce, ktorá na zlo a hriech odpovedá svojou milosťou a slzami.“ (Sergej Bulgakov)

Modlitba:

„Obmäkči naše tvrdé srdcia, Bohorodička a oddiaľ od nás nástrahy našich nepriateľov a odstráň všetky tiesne našej duše, dívajúc sa na tvoju svätú ikonu, dojatí tvojim utrpením a milosrdenstvom voči nám, bozkávame tvoje rany a ľakáme sa našimi striel, ktoré ťa zraňujú. Nedopusť, Matka Milosrdenstva, aby sme pre tvrdosť nášho srdca a tvrdosť sŕdc našich blížnych nezahynuli, lebo ty si naozaj obmäkčenie tvrdých sŕdc.“ (Tropár ikone Presvätej Bohorodičky „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“)

január 02

Ikona Dojčiacej Bohorodičky

Pôvod ikony: Rusko; rok 1817; 31,8 x 27,8 cm

Sviatok: 12. január

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky

Pred ikonou sa modlia matky prosiac o pomoc v materinských potrebách.

História pôvodnej ikony:

Dojčiaca ikona Bohorodičky – rus. Млекопитательница, gr. Γαλακτοτροφούσα (Galaktotrofusa), je práve pre svoj intímny charakter, pomerne málo rozšírenou ikonou. Je pravdou, že táto tematika dojčiacej Božej Matky sa najmä v stredoveku viac rozšírila v západnom maliarstve, než v prostredí byzantského umenia. Na začiatku 20. storočia niektorí historici umenia, ako napr. Nikodém Pavlovič Kondakov, tvrdili, že tento ikonografický typ zobrazenia Božej Matky v Byzancii nepoznali a že sa objavil iba pod vplyvom talianskeho maliarstva v postbyzantskom umení. Neskoršie výskumy v zastúpení historikov ako napr. Nikolaja Petroviča Lichačeva, či Andreja Nikolajeviča Grabara toto tvrdenie spochybnili s tým, že tento motív bol v Byzancii dobre známy a pôvod tohto obrazu treba hľadať na kresťanskom východe.

            Najstarším zobrazením Dojčiacej Bohorodičky je freska v katakombách sv. Priscilly v Ríme, z obdobia 3. storočia. Božia Matka je zobrazená sediaca s dieťaťom na kolenách, ktorého dojčí. Pred Božou Matkou stojí osoba, ktorá poukazuje na hviezdu nad výjavom. Podľa E. Sendlera a A. Grabara je to prorok Balaám, avšak V. Lazarev tvrdí, že postavou pred Bohorodičkou je prorok Izaiáš, čo je pravdepodobnejšie, nakoľko práve sv. prorok Izaiáš prorokoval o príchode Mesiáša (porov. Iz 7, 14 – 15).

Je možné, že motív Dojčiacej Bohorodičky má svoj pôvod v náboženstve starého Egypta, kde bol veľmi obľúbený kult bohyne Isidy. Početné sochy a basreliéfy ju zobrazujú, ako dojčí svojho syna Hóra.

Dôležitou informáciou, ktorá potvrdzuje pôvod tejto ikony v prostredí kresťanského východu je aj list pápeža Gregora, adresovaný cisárovi Levovi Isaurskému (717 – 741), v ktorom pápež píše, že medzi ikonami, ktoré treba uctievať sa nachádzajú „aj vyobrazenia Sv. Matky, ktorá drží medzi svojimi rukami nášho Pána a Boha a kŕmi ho svojim mliekom.“ Z povedaného vyplýva, že ikona jestvovala v Byzancii už v 8. storočí. Aj následkom ikonoborectva sú takéto zobrazenia Božej Matky až do dnešných čias veľmi zriedkavé: freska z 9. alebo 10. storočia na gréckom ostrove Patmos, dve pečate z 11. storočia a dve miniatúry z 11. a 12. storočia, pochádzajúce z Konštantínopola. Táto tematika sa rozvíjala tak na západe, ako aj na východe. Nás však zaujíma tradícia kresťanského východu. Podľa cirkevnej tradície ikona Dojčiacej Bohorodičky, ktorá bola považovaná za divotvornú sa svojou históriou viaže k 6. storočiu. Nachádzala sa v Lavre prepodobného Sávu Posväteného (lit. pamiatka 5.12.), neďaleko Jeruzalema. Pred svojou smrťou sv. Sáva prikázal bratom v monastieri, aby Dojčiacu ikonu Bohorodičky darovali pútnikovi, ktorý navštívi ich Lavru. Taktiež im prezradil, že sa bude volať rovnako ako on a bude pochádzať zo srbského kráľovského rodu. Toto proroctvo sa naplnilo v 13. storočí, kedy do Lavry prišiel biskup sv. Sáva Srbský (1169 – 1236) (lit. pamiatka 12.1.), syn veľkého srbského kniežaťa Štefana Nemanju (lit. pamiatka 13.2.), aby sa pomodlil pri hrobe prepodobného Sávu, svojho nebeského ochrancu. Počas modlitby spadlo na zem a zlomilo sa igumenské žezlo prepodobného Sávu a ikona Dojčiacej Bohorodičky sa niekoľkokrát zakolísala. Keď to uvideli mnísi, pochopili to ako znak o naplnení proroctva a keď sa im neznámy modliaci pútnik predstavil, odovzdali mu sľúbenú ikonu Dojčiacej Božej Matky, spoločne s ikonou Trojrukej Bohorodičky (ikona Bohorodičky Hodigitrie s dieťaťom Kristom, kde je v spodnej časti ikony namaľovaná ešte jedna ruka).

Na spiatočnej ceste z Palestíny do Srbska sa sv. Sáva zastavil na sv. hore Atos. Tam obe ikony Bohorodičky daroval srbskému monastieru Chilandar. Ikona Dojčiacej Božej Matky bola umiestnená v cerkvi pri kélii biskupa v Karee – kde žil asketickým životom sv. Sáva Posvätený. Pre mníchov v ich duchovnom snažení zostavil zvláštny ustav – „Tipik“ – ktorý sa stal základom pre formovanie srbského skítskeho mníšstva. Kélia, v ktorej bol „Tipik“ uložený sa nazývala „Tipikovnicou“ (gr. Κελλί των Καρυών „Τιπικαριό“), následne bola takto pomenovaná aj Dojčiaca ikona Božej Matky. Umiestnenie ikony v cerkvi na ikonostase bolo netypické, nakoľko sa ikona Bohorodičky nachádzala v miestnom rade ikonostase na tom mieste, kde je štandardne umiestnená ikona Krista Pantokratora (napravo od kráľovských dverí ikonostasu z pohľadu diváka), a tam, kde mala byť správne ikona Bohorodičky sa nachádzala ikona Krista Pantokratora.

Popis ikony:

Ruská ikona z roku 1817, s názvom Požehnané lono, rus. (Блаженное чрево) interpretuje slová Lukášovho evanjelia: „Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu (Kristovi): ´Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.´“ (Lk 11, 27). Bohorodička je zobrazená po pás, s dieťaťom Kristom, ktorý spočíva v jej náručí o oboma rukami držiac jej ľavý prsník sa sýti materinským mliekom. Má odetý tmavočervený chitón a červený himation zdobený zlatistými líniami asistu. Božia Matka je odetá v tradičnej modrej tunike, s bohato zdobeným lemovaním a tmavočervenom maforiu, ktorý jej nezakrýva hlavu, na ktorej má svetločervenú šatku zdobenú rastlinným ornamentom. Panenské hviezdy na oboch ramenách a čele poukazujú na jej ustavičné panenstvo. Pozadie ikony nie je zlaté, ale v hnedastých odtieňoch vrátane nimbov, nápisov a rámu ikony. Pôvodne bola ikona ozdobená rizou.

Duchovné posolstvo:

„Náš Spasiteľ sa narodil pred vekmi z Otca, ešte predtým, než sa začali dni vekov... Tá, ktorá ho porodila, je Pannou a Matkou a z nej narodené dieťa je človek, Božie Slovo – Bohočlovek... Ó Matka, kŕm toho, ktorý nás nasycuje. Kŕm mliekom toho, ktorý ako chlieb zostupuje z neba. Ešte pred narodením, si ťa vyvolil za svoju Matku a predurčil deň svojho narodenia. On bol stvoriteľom vyvolenej, aby z nej vyšiel, ako ženích z jej chrámu, a zjavil sa očiam smrteľníkov (hriešnikov).“ (Sv. Augustín)

Modlitba:

„Ó presvätá Vládkyňa Bohorodička, prečistá a milostivá dojčiaca Matka! Zbožne a s láskou sa skláňame pred tvojim svätým a divotvorným obrazom, na ktorom vidiac Pána a Stvoriteľa všetkého v podobe dieťaťa kŕmiaceho sa tvojim mliekom, my, tvoji hriešni a nehodní služobníci ti prinášame dobrodenia a poklonu so slzami ťa prosiac: neopusť nás a preukáž nám pomoc a ochranu! Porazení hriechmi a vášňami hynieme duchovným hladom, hladní a smädní po nebeskom pokrme. Stráca sa v nás viera, avšak nádejame sa na dobro, lásku a zbožnosť. Sme nerozumní a mladícky nerozvážni, pretože myslením i konaním sme vždy akoby deti nenapĺňajúc Božiu vôľu, ba ani nevediac, čo je dobré a čo zlé. Ty nebeská kráľovná, kŕmiteľka nášho života, ochranou tvojej milosti zakrývajúca celý svet, nakŕm nás z prameňa tvojej milosti, mliekom Božieho poznania, nech vzrastáme v Božej bázni a pokore. Ty si myro vyliate na tvojich milujúcich služobníkov, pokrop nás rosou svojich materinských modlitieb, aby sme Bohu priniesli ovocie pokánia a nepoškvrneného života. Posilni nás skľúčených, osvieť zatemnených hriechmi, utíš búrku našich vášní, nakŕm nás pre večný život, uzdrav bolesti nášho tela a do konca nás neopusť, aby sme nezahynuli, tvoji služobníci, lebo ty si naša jediná zástankyňa a nádej, preto sa všetci na teba spoliehame, aby sme neboli zahanbení, lebo tvojimi vrúcnymi modlitbami v deň posledného Kristovho súdu budeme zbavení budúceho odsúdenia a večných múk, staneme sa vyvolenými večnej radosti a so všetkými svätými budeme ospevovať tvojho Syna, Krista nášho Boha, ktorému patrí všetka sláva a vďakyvzdanie, česť a poklona s bezpočiatočným jeho Otcom a presvätým a dobrým a životodarným jeho Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“ (Modlitba z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky)

„Príjmi, Pani Bohorodička, úpenlivé prosby tvojich služobníkov, ktorí prichádzajú k tebe. Vidíme Ťa na svätej ikone, na rukách povivájucu a mliekom kŕmiacu svojho Syna a nášho Boha, Pána, Ježiša Krista. Aj keď si ho bez bolestí porodila, predsa poznáš starosti matiek a vidíš bolesti ľudských synov a dcér. Preto s vďakou prichádzame k uzdravujúcemu Tvojmu obrazu a pokorne ho bozkávajúc, prosíme ťa, najmilostivejšia Vládkyňa: nás, hriešnych, odsúdených v bolestiach rodiť a v starostiach vychovávať naše deti, milostivo sa zmiluj a so súcitom zachráň naše deti, ako aj tie, ktoré ich porodili a zbav ich od ťažkých chorôb a trápení. Daruj im zdravie a silu, aby vyživovaní sa posilňovali a rástli a ich dojčiace matky sa napĺňali radosťou a potechou, lebo aj teraz Tvojím príhovorom z úst detí a dojčiat Pán uskutoční svoju slávu. Ó, Matka Božieho Syna! Zmiluj sa nad matkami našich synov a nad slabými ľuďmi: uzdrav nás od bolestí, ktoré nás postihujú, utíš smútok a starosti, ktoré na nás doliehajú, neprehliadni slzy a vzdychy tvojich služobníkov. Vypočuj prichádzajúcich k tvojej ikone v čase úzkosti, ako aj v čase radosti a záchrany, príjmi od nás vďakyvzdanie sŕdc. Povznes naše modlitby k trónu tvojho syna a nášho Boha, nech sa zmiluje nad našimi hriechmi a slabosťami a prejaví svoju milosť vzývajúcim jeho meno, lebo aj my i naše deti ťa budeme oslavovať, milosrdná zástankyňa a pevná nádej nášho pokolenia, na veky vekov. Amen.“ (Modlitba k presvätej Bohorodičke pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky)

december 07

Ikona svätej veľkomučenice Barbory

Pôvod ikony: Rusko 

Sviatok: 4. december

Sv. veľkomučenica Barbora sa narodila v Heliopolise v Malej Ázii. Bola jedinou dcérou významným pohanských rodičov. Matka jej zomrela skoro, a tak sa o výchovu Barbory staral jej otec Dioskor. Všetku svoju lásku a starostlivosť venoval jedinej dcére, ktorá v čase dospievania prekypovala veľkou pozemskou krásou. Aby jej krásu nemohli vidieť obyčajní a nevedomí ľudia, ktorých oči nie sú hodné obdivovať takúto krásu, dal pre ňu pripraviť zvláštne komnaty v hradnej veži svojho zámku, kde žila v izolácii pred vonkajším svetom. Ďalším z dôvodov Dioskora bola ochrana Barbory pred akýmkoľvek kontaktom s kresťanmi, ktorých z hĺbky duše nenávidel.

Barbora sa aj napriek samote dozvedela o Bohu a dala sa tajne pokrstiť. Na základe svojej viery nechala vo veži vybudovať tretie okno - znak Najsvätejšej trojice. Keď sa to jej otec dozvedel, zbil ju a nechal zavrieť do malej izby. Nasledujúceho dňa sa Dioskor odobral k miestnemu vladárovi Markiánovi, ktorému sa sťažoval na svoju dcéru, ktorá uverila v Krista a zavrhla pohanskú vieru. Neskôr predviedol pred vladára aj samotnú Barboru a povedal: „Zriekam sa jej, pretože odmieta mojich bohov, a ak sa k nám znova neobráti a spoločne so mnou sa im nepokloní, tak už viac nebude mojou dcérou a ja už nebudem jej otcom. Muč ju, mocný zákonodarca, tak, ako uznáš za vhodné.“ Keď ju vladár uvidel, bol uchvátený jej krásou. Začal ju prehovárať, aby neopúšťala dávne otcovské tradície a zákony a neprotivila sa vôli otca, v opačnom prípade ju môže vydediť. Vladár ju taktiež presviedčal, aby nerobila hanbu svojej rodine a nezničila si svoj krásny a prekvitajúci mladý život. No Barbora sa netúžila pokloniť bezduchým idolom, ale zvelebovala meno Ježiša Krista. Pre ňu nemalo žiadnu váhu ani bohatstvo, či pozemské radosti, nezakladala si ani na kráse, či vznešenosti rodu, ale túžila po nebeským dobrách. A tak vyznala vieru v jediného Boha. Na to ju vladár prikázal bičovať, až kým sa zem nesfarbila jej krvou a následne jej jatrili rany kefou zo zvieracej srsti. Po tom všetkom prikázal Markián Barboru uväzniť. Po ťažkom mučení, sa sv. Barbora, ledva živá, s plačom modlila ku Kristovi, aby ju neopustil v tomto ťažkom utrpení: „Hospodin, neopúšťaj ma! Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása!“ (Ž 37, 22 – 23). V noci sa jej zjavil Pán a povedal: „Vzchop sa, nevesta moja, a neboj sa, lebo ja som s tebou, vzhliadam na tvoju námahu a uľavujem tvojim bolestiam. Za tvoje utrpenia ti pripravujem v mojom nebeskom príbytku večnú odmenu: a tak, vydrž až do konca, aby si mohla čoskoro zakúšať večné blahá v mojom kráľovstve!“ Pán Barbore vyliečil rany tak, že na jej tele nezostala po nich žiadna stopa. Toto všetko s údivom pozorovala kresťanská žena menom Juliana, ktorej sa stala svätá Barbora vzorom.

Nasledujúceho dňa bola Barbora znova predvedená pred vladára. Všetci boli ohromení, keď ju zbadali zdravú, ešte krajšiu ako predtým a na tele bez stôp po mučení. Keď ju vladár uvidel, povedal: „Vari nevidíš, deva, ako sa o teba postarali naši bohovia? Včera si bola kruto zmučená a vysilená od utrpenia, avšak oni ťa teraz úplne vyliečili a darovali ti zdravie. Buď im za to vďačná, pokloň sa im a obetuj.“ Barbora však odmietla a odvetila, že ju uzdravil Ježiš Kristus. Vladára to rozhnevalo a prikázal ju priviazať o strom a mučiť. Vtedy prišla Juliana, krorá vladára obvinila z nemilosrdného mučenia a začala urážať pohanských bohov. Následne ju prikázal priviazať k Barbore a mučiť. Svätá Barbora napriek veľkým bolestiam sa začala modliť k Bohu o záchranu Juliany. Nakoniec boli obidve odsúdené k sťatiu mečom. Barbora bola popravená vlastným otcom.

Centrálne je na ikone zobrazená sv. veľkomučenica Barbora v celej postave. Je odetá v modrej tunike, ktorú má v spodnej časti, ako aj v páse, pod krkom a na konci rukávov (pri zápästiach) zdobenú zlatým lemovaním. Cez ramená má prehodený červený plášť – symbol mučeníckej smrti. V pozdvihnutej pravici drží červený kríž. Hlavu nemá prikrytú maforiom, ani šatkou, ale je prostredníctvom dvoch anjelov poslaných Bohom korunovaná kráľovskou korunou, víťazným vencom, za statočný boj proti nepriateľom kresťanskej viery a vernosť nebeskému ženíchovi – Kristovi. Dlhé hnedé vlasy jej splývajú po ramená. Z jej tváre vyžaruje Božský pokoj a radosť z nebeského príbytku, ktorý jej Kristus prisľúbil, keď sa jej po krutých mučeniach po modlitbe zjavil vo väzení, aby ju v poslednom boji posilnil. Okolo hlavy má zlatý nimbus. V ľavici pozdvihnutej do úrovne pásu drží rozvinutý biely zvitok, ako symbol čistoty a panenstva, ktoré si zachovala pri vyznaní Kristovej viery a odmietnutí modloslužby aj za cenu vlastného života, ktorý obetovala z lásky ku Kristovi. Na zvitku je cirkevnoslovanský text modlitby Nicejsko-carihradského vyznania viery, čo len potvrdzuje jej pevný postoj a odhodlanie, keď svoju kresťanskú vieru vyznala tak pred otcom Dioskorom, ako aj vladárom Markiánom: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista...“. Nad ramenami svätice je názov ikony: Obraz svätej veľkomučenice Barbory.
Centrálna ikona s postavou sv. Barbory, je zo všetkých štyroch strán lemovaná dvanástimi klejmami, ktoré v jednotlivých scénach poukazujú na najdôležitejšie udalosti jej života, spojené s jej mučeníckou smrťou. Je dôležité poznamenať, že súčasťou klejm je okrem Barbory, jej otca Dioskora, či vladára Markiána aj sv. mučenica Juliana (klejmo č. 10. a 11. v postave devy a texte nad nimbom svätice a v poslednom 12. klejme sa nepriamo spomína v texte pod klejmom: „Po sťatí svätých mučeníc...), ktorá na základe svedectva sv. Barbory vyznala svoju kresťanskú vieru a bola spoločne s Barborou sťatá mečom v ten istý deň.

strana 1 / 8

 1  ...

Banner c v3

EXPOZÍCIA ORIGINÁLNYCH IKON

 Čo je Božie slovo pre ucho, tým je ikona pre oko.