Ikona Prorok Jonáš

(Rusko, 16. storočie)

Ruská ikona, 16. stor., 93x85 cm

Sviatok svätca: 21. 9. Pripomienka, Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 22. septembra.

Modlitebná tradícia: pred ikonou sa veriaci modlia za odvahu plniť Božiu vôľu

Patrón: katechétov, námorníkov

Ikonografia

Táto veľká ikona bola kedysi súčasťou radu prorokov z ikonostasu v ruskom pravoslávnom kostole. Jonáš je vyobrazený so zvitkom v ľavej ruke, na ktorom je napísané: „Jonáš zvestuje slová Ninivčanom„. Prorok je zobrazený v životnej veľkosti v tejto ikone vo veku, kedy už pochopil, že Pán je vládcom nad jeho osudom. Láskyplná tvár a milostivé gesto žehnania naznačujú životnú múdrosť podporenú skúsenosťou života s Bohom. Dramatické záhyby na jeho oblečení pridávajú k sile a intenzite tejto majstrovskej práce.

Jonáš (hebr. Jónáh = »holubica«) bol podľa nadpisu Knihy Amitajovým synom zo Zabulonovho kmeňa. V 2 Kr 14,25 sa o ňom hovorí, že pochádzal z Gat-Chéferu a ako prorok pôsobil za panovania izraelského kráľa Jarobeáma [Jeroboama] II. (783-743 pred Kr.). Keďže sa v Biblii na inom mieste prorok Jonáš nespomína, ide podľa niektorých biblistov v oboch prípadoch o tú istú osobu. Mnohí však túto totožnosť popierajú, lebo proroka Jonáša nepokladajú za autora knihy, ale vidia v ňom iba hlavnú postavu opísaného deja, podľa ktorej spis dostal názov Jonášovo proroctvo. Podľa starodávneho židovského textu bol Jonáš synom vdovy zo Sareptu, ktorého oživil Boh na príhovor proroka Eliáša.

Jedného dňa Boh prikázal Jonášovi, aby varoval ľudí v Ninive, že sa chystá zničiť mesto pre ich skazenosť. Jonáš to odmietol. Bál sa, že ak odovzdá odkaz Ninivčanom, oni sa budú kajať a Boh im odpustí. Loďou chce utiecť do Taršišu (juh Španielska). Na mori sa však strhne veľká búrka a námorníci zistia, že ju zapríčinil Jonáš svojou neposlušnosťou. Preto ho hodia do mora a búrka sa utíši. Zhltne ho veľká ryba a on v jej útrobách žalmom vzdáva Bohu vďaky za vyslobodenie. Na tretí deň ho ryba vyvrhne na zem. Jahve opäť posiela Jonáša do Ninive, jeho obyvatelia robia na prorokovo kázanie pokánie a Boh im odpúšťa ich prečiny. Jonáš sa nad týmto činom Božej dobroty rozhorčuje. Jahve mu dáva účinnú lekciu a odhaľuje mu význam svojho milosrdného konania. Jonášov pobyt vo vnútri veľryby, trvajúci 3 dni, bol predobrazom Kristovho pobytu v hrobe.