Ikona Bohorodičky „Hodigitria“ – tá, ktorá ukazuje cestu

Grécko; 16. storočie; 76,8 x 54,5 cm

Sviatok: 28. júla

História ikony:

V ikonografii Božej Matky patrí privilegované miesto práve Hodigitrii – Vodkyni. Podľa svedectva byzantských historikov cisárovná Eudoxia, manželka cisára Teodózia II (408-450), poslala ikonu z Jeruzalema do Konštantínopolu svokre Pulchérii. Okrem toho tradícia uvádza, že ikonu napísal svätý evanjelista Lukáš a požehnala ju samotná Bohorodička so slovami: „Na tejto ikone bude moja milosť.“

Zaujímavosťou je, že existencia Hodigitrie v Konštantínopole bola potvrdená oveľa neskôr a kronikári hovoria predovšetkým o slávnom monastieri a svätyni Hodigitrie, ktorú dal postaviť cisár Michal III (842-867), nazývajúc ho „Chrám vodcov“ (gr. tón Hodégón), pretože velitelia vojsk sa chodili modliť pred odchodom na bojisko pred ikonu, ktorá niesla meno svätyne: Hodigos, neskôr Hodigitria.

Legenda vysvetľuje názov pomocou divu, ktorý učinila Božia Matka: v Konštantínopole sa Bohorodička zjavila dvom slepcom, vzala ich za ruku a priviedla ich do svätyne Hodigitrie, kde im vrátila zrak. Odvtedy slepí a trpiaci očnými chorobami chodili k prameňu, ktorý vyvieral pred chrámom a umývali si oči, aby sa uzdravili. Práve táto legenda vytvorila z obrazu Hodigitrie prameň milosti pre tých, ktorí hľadajú Boha. Okrem toho dáva porozumieť, že Mária je tá, ktorá ukazuje cestu k Bohu – Hodigitria – Tá, ktorá ukazuje cestu.

Popis ikony:

Prvou zo základných zložiek, ktorými sa Hodigitria odlišuje od iných vyobrazení Bohorodičky, je natočenie tvárí oboch postáv. Nepozerajú vzájomne na seba, ale ich pohľady smerujú k divákovi, ktorého žehná Kristus pravicou. Žehnajúce prsty vytvárajú symboliku písmen IC XC, t. j. „v mene Ježiša Krista“. Tieto iniciály môžeme vidieť aj v kruhoch nad nimbom Krista. Slabo viditeľné písmená Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní) v jeho nimbe poukazujú na spojitosť so Starým zákonom, kde Boh na otázku Mojžiša, kto ho posiela k faraónovi, odpovedal: „Som, ktorý som“ (Ex 3,14), čo je potvrdením toho, že Boh – stvoriteľ sveta, ktorý v Starom zákone nebol viditeľný, ale iba prítomný prostredníctvom hlasu, je ten istý Boh, ktorý sa vtelil, čo potvrdzuje aj Kristov zvitok v ľavici „A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Ruka Bohorodičky ukazuje na Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6).

Mimoriadne jemné rysy Božej Matky, malá hlava dieťaťa, predĺžené proporcie a dômyselné spracovanie výrazov svedčí o vysokej profesionalite umelca. Krásnym detailom sú aj rastlinné motívy v nimboch oboch postáv na ikone, čo je typickým prvkom v zdobení ikon od obdobia 16. storočia, s akým sa stretávame nielen v nimboch, ale aj v odevoch, či pozadiach ikon.

Hlavným zámerom ikonopisca bolo očividne vyzdvihnúť veľkoleposť a dôstojnosť celého výjavu. Výrazné červené rúcho Bohorodičky naznačuje, že prostredníctvom svojho Syna sa stala nebeskou kráľovnou. Jej ľudskú prirodzenosť vyjadruje modrý čepiec, ktorý zahaľuje vlasy a sotva je viditeľný spod zlatých okrajov mafória (rúcho pokrývajúce hlavu i ramená). Tri hviezdy, na ramenách a čele, symbolizujú jej neporušiteľné panenstvo pred, počas aj po pôrode Krista. Ľavú hviezdu nahrádza Kristus svojím telom. Nad hlavou sú písmená „ΜΡ ΘΥ“ (Μήτηρ θεoύ Méther Theú) – Matka Božia. Na predmetnej ikone je čiastočne viditeľná len druhá slabika - „ΘΥ“, čo je spôsobené tým, že ľavá časť ikony bola odrezaná.

Duchovný odkaz:

„Tebe, Bohorodička, mocná Vládkyňa, spievame víťaznú pieseň. Vyslobodila si nás od zlého, preto ti vrúcne ďakujeme, hoci sme len nehodní služobníci. Ty si nepremožiteľná, zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: Raduj sa, panenská Nevesta.“(1. kondák z Akatistu k presvätej Bohorodičke)