Svätá Trojica (starozákonná)

Rusko, Palech, okolo 1800, 30,9 x 26,5 cm

Sviatok ikony: 50. deň po Pasche, na sviatok Zoslania Ducha Svätého; v západnej cirkvi prvá nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého

Modlitebná tradícia: Pokorné modlitby pred ikonou Svätej Trojice sú veľmi účinné. Modliť sa pred tvárou Svätej Trojice pomáha vyriešiť ťažké, dramatické a beznádejné situácie.

Námet vychádza zo starozákonného textu Knihy Genezis: „A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi a povedal: „Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!” Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!” Abrahám sa poponáhľal do Sárinho stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!” Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. Tu sa ho opýtali: „Kde je tvoja žena Sára?” On odpovedal: „Tu v stane.” Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.” Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: „Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!” Tu Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: „Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?” Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!” Sára zapierala: „Ja som sa nesmiala!” Bála sa totiž. On však povedal: „Nie. Smiala si sa.” Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. A Pán prehovoril: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme.“ (Gn 18, 1 - 18)

Popis ikony

Na ikone je zobrazených sedem výjavov popísaných v biblickom texte, ktorým dominuje obrad Abrahámovej pohostinnosti, stretnutia sa Boha s človekom. Traja Pánovi anjeli sediaci okolo stola tvoria vizuálne líniu kríža a kruhu, do ktorého pozývajú aj Abraháma so Sárou, aby zasadli na voľné miesto. Je to vyjadrenie Božej túžby vtiahnuť človeka do Jeho trojičnej lásky. Podľa symbolov v pozadí môžeme v osobách anjelov vytušiť tri božské osoby.

Z pohľadu ikony nad pravou postavou je dom. Je to dom Otca, kde nám Kristus Pán pripravuje miesto. Strom uprostred pripomína drevo rajského stromu, ale aj drevo čestného a životodárneho kríža, na ktorom Syn zosobnil nepochopiteľnú veľkosť Otcovej lásky. V ľavom rohu je skala - miesto sily, nemennosti a večnosti. Symbolizuje betlehemskú jaskyňu a skalný hrob. V Biblii je to miesto stretnutia sa Boha s Mojžišom a Eliášom. Oni stúpajú na vrch, aby v tichu a samote počúvali jeho hlas. Skala je obrazom nadšenia Ducha a duchovného rastu. Pravý anjel je Prameň, ostatní dvaja pozerajú na Neho s nežne naklonenými hlavami. Zlatými krídlami sa navzájom dotýkajú. Anjel zosobňujúci Otca má himation (vrchný odev) červenej kráľovskej farby a chiton (spodné rúcho) má modré. Modrý je tiež himation stredného anjela. Modrý clavus (pruh látky) na pravom ramene Syna (stredný anjel) je znakom jeho kňazskej hodnosti. Anjel sediaci vľavo má spodné rúcho zelené. Zelená je tu symbolom života, sviežosti, nádeje a pokoja. Himation ružovočervenej farby je znakom výnimočnosti poslania.

Na stole je päť chlebov a tri čaše s vínom. Ide o dar proroka Melchizedecha Abrahámovi. Dve čaše majú okrúhly tvar, prostredná má tvar kocky. Ku hosťom prichádza Sára s chlebom a Abrahám s maslom. Anjeli majú pod nohami podložky. Nad Trojicou sú dve scény. V prvej praotec víta pútnikov a pozýva ich k sebe pod Mamreho dub, aby si v tieni jeho koruny oddýchli a občerstvili sa. Na znak pokory im umýva nohy od prachu a dáva pokyn sluhovi, aby zabil mladé teľa a pripravil hostinu. Na ľavej strane v druhej scéne Sára miesi cesto na chlieb spolu so slúžkou, ktorá zapaľuje oheň v peci. Vľavo hore je scéna vyprevádzania pútnikov. Traja Pánovi anjeli pozerajú na manželov a pravou rukou ukazujú na smer svojej cesty. Odchádzajú do Sodomy. Na ikone je ešte jedna scéna, veľmi zriedkavá. Je to scéna poslušnosti, v ktorej Abrahám, aj napriek bolesti a smútku, vezme Izáka a odchádza na horu splniť Boží príkaz. Je zobrazený vo chvíli, keď dvíha nôž, aby Bohu obetoval jediného syna. Práve v tej chvíli prichádza Pánov anjel a zadrží Abrahámovu ruku. V tom geste je silný prejav Božieho milosrdenstva. Boh Otec vyskúšal Abrahámovu vernosť a poslušnosť, no syna mu nechal nažive. Sám však poslal svojho Jednorodeného na smrť, aby priniesol život všetkým ľudským synom. 

Duchovný odkaz

Ústredným posolstvom ikony je Boží plán spásy a pozvanie k stolu, do láskavého objatia Svätej Trojice. Boh prichádza k človeku a on odpovedá pohostinnosťou a otvára brány srdca. Vchádza do netušenej harmónie vzťahu so Svätou Trojicou. Sv. Ambróz píše: „Abrahám bol pripravený prijať hostí, verný Bohu a plný horlivosti k službe. Uvidel predobraz Trojice. Keď prijal troch, klaňal sa jedinému Bohu. Aj keď rešpektoval rozdielnosť osôb, obracal sa na jediného Pána. Nikto ho to neučil, no prehovorila v ňom milosť. V to, o čom nebol poučený, uveril ľahšie než my, ktorí sme o tom poučení boli.“