Bohoľubská ikona Bohorodičky
Bohoľubská ikona Bohorodičky
Pôvod ikony: centrálne Rusko, okolo roku 1800, 35,8 x 30,8 cm
Sviatok: 18. jún
V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej Bohoľubskou ikonou
Pred ikonou sa modlí za odstránenie epidémií moru a cholery.
História pôvodnej ikony:
Bohoľubská ikona Bohorodičky – rus. Боголюбская, bola namaľovaná na príkaz Vladimírsko-suzdaľského kniežaťa Andreja Jurijeviča Bohoľubského (1110 – 1174), aby sa touto ikonou pripomenulo jeho zázračné videnie Božej Matky. V roku 1157 knieža opustilo Kyjev, mesto svojich predkov, aby sa presťahoval na sever do oblasti Suzdale. Vzal so sebou aj známu ikonu Bohorodičky z Vyšgorodu (neskôr známa ako Vladimírska), ktorú zamýšľal vystaviť k verejnej úcte v novom sídle v Rostove. Jedenásť kilometrov pred mestom Vladimír, kone odmietli pokračovať v ceste. Sprievod sa týmto zastavil a pred ikonou Bohorodičky sa pomodlili moleben. Knieža prisľúbilo, že na tomto tajomnom mieste, kde sa za zvláštnych okolností zastavil sprievod, dá vybudovať chrám zasvätený Bohorodičke. V tú noc (18. júna 1157) mal knieža Andrej sen, v ktorom videl Božiu Matku s rozvinutým zvitkom v ruke, ktorá mu nariadila, aby ikonu z Vyšgorodu neniesol do Rostova, ale nechal ju v susednom Vladimíre. Zároveň mu prikázala, aby na mieste nocľahu, kde sa neplánovane zastavili, postavil chrám zasvätený jej narodeniu a zároveň pri chráme založil aj monastier. Knieža počúvlo prosby Bohorodičky a na mieste zjavenia, ktoré nazvali podľa kniežaťa Andreja Bohoľubského „Bohoľubovo“ postavili tak chrám, ako aj monastier. Knieža Andrej zároveň nariadil, aby namaľovali ikonu, ktorá by zobrazovala Božiu Matku tak, ako ju videl v sne. Na ikone, ktorú dal namaľovať, knieža kľačí pred Božou Matkou, ktorá v ľavici drží zvitok s modlitbou k Synovi: „Dobrotivý Pane, môj Syn a môj Boh, prosím ťa, aby tvoja božská milosť spočinula na ľuďoch a aby jasný lúč tvojej slávy zostúpil na toto miesto, ktoré som si vybrala.“ Podľa všeobecnej mienky historikov bola ikona namaľovaná okolo roku 1158.
Podľa kniežaťa Andreja Bohoľubského dostala táto ikona aj pomenovanie Bohoľubská, podobne ako aj monastier ním založený. Niekedy sa nazýva aj „Bohumilá“, rus. Боголюбивая. Ikona bola umiestnená v monastierskej cerkvi Narodenia presvätej Bohorodičky bohoľubského monastiera neďaleko mesta Vladimír. Po zničení monastiera na začiatku 18. storočia bola ikona umiestnená v novom chráme Narodenia presvätej Bohorodičky vybudovanom v rokoch 1751 – 1756 na pôvodnom mieste. V roku 1866 bola ikona prenesená do monastierskej cerkvi zasvätenej pamiatke tejto divotvornej ikony. Keď bol v 20. rokoch minulého storočia na základe vládneho nariadenia monastier uzavretý, bola ikona prenesená do farského chrámu sv. Joachima a Anny v Bohoľubove a potom do Uspenského soboru vo Vladimíre. V roku 1946 na odporúčanie vlády bola ikona umiestnená v múzeu vo Vladimíre. Po desiatich rokoch bola prenesená do Všeruského umeleckého a náučno-reštaurátorského centra I. E. Grabara v Moskve. (Centrum, ktoré sa sústreďuje na výskum a reštaurovanie prác starého ruského umenia, ako aj ruskej maliarskej a grafickej tvorby do 18. storočia. Vzniklo v roku 1918 a meno nesie po svojom zakladateľovi – umeleckom historikovi Igorovi Grabarovi.). V tomto centre bola ikona dlhé obdobie reštaurovaná. V roku 1992 bola ikona vrátená pravoslávnej cirkvi a umiestnená v obnovenom ženskom Uspenskom monastieri vo Vladimíre.
Ikonografia Bohoľubskej ikony Bohorodičky:
Bohoľubská ikona Bohorodičky patrí do ikonografického typu Chalkopratia – Hagiosoritissa. Pomenovanie tejto ikony sa spája s Konštantínopolom, kde v 4. storočí v centre tohto mesta, v tesnej blízkosti súčasnej Svätej Sofie bolo námestie, kde sa nachádzal trh s meďou, ktorý sa po gr. volal Chalkopratia (Chalkos – meď, pratia – trh). Toto miesto dalo meno malému chrámu, alebo kaplnke, postavenej okolo roku 450, kde sa uctievala Svätá pokladnica, (gr. Héagiasoros – z čoho pochádza aj pomenovanie Hagiosoritissa) jeden z klenotov mesta. V nej bola uložená jedna z najuctievanejších relikvií Bohorodičky – jej svätý pás. Bola prinesená z Jeruzalema za vlády Arkádia (395 – 408) spoločne aj s maforiom. V chráme v Chalkopratii sa uctievali aj relikvie sv. apoštola Jakuba, Simona a Zachariáša. Chrám vlastnil aj ikonu, považovanú za divotvornú, ktorá mala dve mená: Chalkopratia, podľa názvu chrámu a Hagiosoritissa, Madona zo Svätej pokladnice. Táto ikona sa nezachovala, avšak o jej pomenovaní sa dozvedáme na olovených pečatiach siahajúcich do obdobia 10. – 13. storočia. Ak chceme dokázať existenciu Hagiosoritissy v Chalkopratii, je potrebné porovnať zobrazenia z tohto obdobia. Najstaršie zobrazenie sa nachádza v Topografii od Kozmu Indigopleusta na jednom z vatikánskych rukopisov zo 7. storočia. Niektoré ikony sú v rímskych kostoloch: vo Sv. Márii na via Latina, vo Sv. Alexejovi v Aracoeli, či Sv. Dominikovi a Sixtovi. Najstaršia ikona tohto typu sa nachádzala v Chráme sv. Demetra v Solúne a to mozaika zo 6. storočia, ktorú však v roku 1917 zničil požiar. Nakoľko všetky zachované diela pochádzajú zo skoršieho obdobia ako kaplnka Pokladnice v Blachernách, z povedaného vyplýva, že ikona Hagiosoritissa sa nachádzala priamo v Chalkopratii a aj pod týmto menom. Tento typ bol rozšírený v Byzancii v 11. – 12. storočí. Všetky ikony tohto typu majú rovnakú schému: Bohorodička je bez dieťaťa zobrazená v celej postave. Je pootočená doľava a jemne skláňa hruď, akoby niesla ťarchu, bremeno utrpenia a hriechu. Obe ruky má v modlitebnom geste príhovoru – pravú ruku vpredu a ľavú pozdvihnutú na znak toho, že sa prihovára za tých, čo majú nádej jedine v nej. Avšak motív prosby je oveľa viac zvýraznený v dielach, kde Božia Matka drží v ľavej ruke rozvinutý zvitok s textom modlitby, čo je prípad aj Bohoľubskej ikony. Ikona zobrazuje Bohorodičku v celej postave z profilu s pozdvihnutými rukami v geste modlitby. V pravej ruke drží rozvinutý zvitok s modlitbou, pričom pozdvihnutou ľavicou ukazuje na Krista v pravom hornom rohu ikony. Kristus je zobrazený po pás so žehnajúcou pravicou a v ľavici s rozvinutým zvitkom na ktorom je text odpovede na modlitby svojej Matky. Bohoľubská ikona Bohorodičky sa od ostatných ikon tohto typu líši aj tým, že tu Bohorodička neupiera svoj zrak nahor ku Kristovi, ale zamyslene sa díva pred seba. Ikona ktorá bola namaľovaná na lipovej doske o rozmeroch 105 x 185 cm je pravdepodobne dielom byzantského umelca. V súčasnosti sa nachádza v múzeu vo Vladimíre.
Rozmanitosť námetov Bohoľubskej ikony Bohorodičky:
Je dôležité poznamenať, že od pôvodnej koncepcie Bohoľubskej ikony Bohorodičky bolo v priebehu dejín vytvorených mnoho ikonografických variantov, kde v prípade niektorých z nich je evidentná veľká odchýlka od prvotnej ikony. Na jednom z variantov tejto ikony je doplnená postava kniežaťa Andreja Bohoľubského, ktorý kľačí pri nohách Božej Matky. Iný námet predstavuje ikona, kde sú vedľa kniežaťa Andreja zobrazení moskovskí svätí – biskupi, mnísi, či svetskí ľudia, ktorí sa v modlitebných gestách obracajú k Bohorodičke. Tento motív sa zvykne nazývať „Modlitba za ľud“. V inej verzii je Bohorodička predstavená ako stojí na oblaku a s pozmenených textom na rozvinutom zvitku v ruke. Jestvujú kompozície kde v pozadí sa nachádza krajina a v spodnej časti ikony bohoľubský monastier, alebo panoráma Moskvy s hradbami a kupolami Kremľa. Veľké množstvo kópii ikon, ktoré sa v niektorých prípadoch zreteľne líšia od originálu sa objavujú najmä v období 17. – 19. storočia. Tieto zmeny sa dotýkajú najmä prítomnosti krajiny, či rozmanitých textoch na rozvinutých zvitkoch v ruke Bohorodičky. Jedna z takýchto ikona namaľovaná na začiatku 19. storočia pre neznámy chrám sa v súčasnosti nachádza v Štátnom múzeu výtvarných umení A. S. Puškina v Moskve.
Prvotná ikona bola niekoľkokrát renovovaná, následkom čoho sa menila aj jej pôvodná koncepcia. Už koncom 12. storočia v hornej časti ikony pribudlo päť postáv radu Deésis (Kristus, po jeho pravici Bohorodička a za ňou archanjel Michal a po ľavici Krista sv. Ján Krstiteľ a archanjel Gabriel). Následne pravdepodobne na prelome 13. – 14. storočia na mieste pôvodného zobrazenia žehnajúcej ruky Krista sa objavuje jeho postava zobrazená po pás a v ruke Bohorodičky rozvinutý zvitok. V tom čase stará kovová riza pokrývajúca ikonu, nahradila nová, vyhotovená zo striebra. V roku 1820 obyvatelia mesta Vladimír darovali ikone novú striebornú rizu, na ktorej v druhej polovici 19. storočia pribudlo v pravom dolnom rohu zobrazenie bohoľubského monastiera. V období 20. storočia bola ikona niekoľkokrát reštaurovaná.
Ikone sa začala vzdávať úcta už v 12. storočí, krátko po jej namaľovaní, čo súviselo s kultom Presvätej Bohorodičky Ochrankyne, v tom čase rozšírenom na Rusi. Jej prvé kópie sa začínajú objavovať najskôr v 14. storočí. Je potrebné zdôrazniť, že tak prvotná ikona, ako aj niektoré jej kópie boli divotvorné. Zázraky učinené na základe vrúcnych modlitieb pred týmito ikonami sa dotýkali tak uzdravení z chorôb, ako aj vykynoženia epidémií. Jeden z mnohých zázrakov sa udial v roku 1771 kedy vo Vladimíre a jeho okolí prepukla epidémia, od ktorej bol zázračne uchránený len bohoľubský monastier s priľahlým okolím. V tom čase prišli z Vladimíra vyslanci do bohoľubského monastiera s prosbou, aby zobrali do mesta divotovornú ikonu Bohorodičky. Po procesii s ikonou nákaza v meste a okolí ustala. Na pamiatku tejto zázračnej udalosti sa každoročne organizuje procesia s Bohoľubskou ikonou Božej Matky od 21. mája do 16. júna z Bohoľubova do Vladimíra.
Popis ikony:
Ruská ikona datovaná do obdobia okolo roku 1800, s názvom Obraz Bohoľubskej presvätej Bohorodičky zobrazuje presvätú Bohorodičku v celej postave, bez dieťaťa Krista, ktorá je pootočená doľava. Odetú má tuniku v hnedastom odtieni a tradičný bordový maforion s panenskými hviezdami na oboch ramenách a čele. Obe ruky Božej Matky sú stvárnené v modlitebnom geste príhovoru, pričom pravú ruku má pozdvihnutú ku Kristovi, zobrazenom v pravom hornom rohu ikony, na znak toho, že sa prihovára za tých, ktorí sa k nej s dôverou utiekajú. Vo vystretej ľavici drží rozvinutý zvitok s týmto textom modlitby v csl. jazyku: „Najmilostivejší Vládca, Pane, Ježišu Kriste, príjmy každého človeka, ktorý ťa oslavuje a vzýva tvoje meno“. Kristus obklopený kopovitými oblakmi v hnedasto sivých odtieňoch, je zobrazený v celej postave, žehnajúc pravicou a v ľavici držiac zatvorený Evanjeliár. Odetý má tradičný červený chitón a tmavomodrý himation. Pozadie tejto časti ikony je v červenom odtieni doplnené o horizontálne zlatisté línie, ako symbol Božského – nebeského sveta. Pred Bohorodičkou a pod Kristom, je v pravej časti ikony z pohľadu diváka zobrazený zástup kľačiacich a stojacich ľudí, ktorí v modlitebných gestách predkladajú Božej Matke svoje modlitby a prosby. V spodnom rade sú to štyri kľačiaci hierarchovia – moskovskí metropoliti. Aj napriek tomu, že mená prvých troch nie sú čitateľné, pri porovnaní s inou ikonou, kde sú zobrazení všetci štyria metropoliti, ich vieme identifikovať jednak na základe analógie, ako aj mien uvedených na ikone. Prvým je sv. Peter, metropolita kyjevský a celej Rusi (+ 1326, lit. pamiatka 21. 12.), za ním je sv. Alexej Moskovský, metropolita kyjevský a celej Rusi (+ 1378, lit. pamiatka 12. 2.), tretím v poradí je sv. Jonáš, metropolita kyjevský a celej Rusi (+ 1461, lit. pamiatka 15. 6.), posledným, v pravom dolnom rohu ikony je sv. Filip, moskovský metropolita (+ 1569, lit. pamiatka 9. 1.). Stredný rad sv. Bazil Blažený, blázon pre Krista (lit. pamiatka 2.8.), sv. Maxim Moskovský, blázon pre Krista (+1434, lit. pamiatka 11. 11.) a sv. knieža Alexander Nevský (+1263, lit. pamiatka 23. 11.). Horný rad sv. apoštol Peter (+ 64-67, lit. pamiatka 29. 6.), sv. apoštol Andrej Prvopovolaný (+60, lit. pamiatka 30. 11.), sv. Bazil Veľký (+379, lit. pamiatka 1. 1.), nad ním sa nachádza sv. Ján Moskovský, blázon pre Krista (+1589, lit. pamiatka 3.7.), za ním sú dve ženské postavy, ktorých mená nad nimbami sa zachovali len fragmentovo. Usudzujeme na základe zobrazenia a červených plášťov, že sú to mučenice, pričom tá s korunou na hlave môže byť sv. Katarína a tá druhá neznáma mučenica a panna, na základe bielej šatky na hlave – ako symbol čistoty a panenstva, môže byť sv. Barbora. V pozadí ikony za postavou Bohorodičky je stvárnený Bohoľubský monastier.
Duchovné posolstvo:
„Uctievajme Boha v Matke a Matku ctime v Synovi. Voči obom napĺňajme svoju povinnosť, aby sa Bohorodička za nás prihovárala u Syna, aby sme premohli svet, diabla, odolali pokušeniam, dosiahli milosť, dostali korunu a vstúpili do večného kráľovstva. Aby sme toto všetko dosiahli, prihováraj sa za nás, požehnaná Bohorodička, plodná Panna, Nebeská brána a nádej hriešnikov. Neodmietne ťa ten, ktorý sa z teba narodil, ktorý ťa ctil, ktorý v tebe spočíval, vedľa seba usadil, ktorý ťa stvoril, Ježiš Kristus, náš Pán.“ (Sv. Vavrinec Justiniani, benátsky patriarcha, lit. pamiatka 5. 9.)
Modlitba:
„Ó prečistá Pani, Bohorodička, Bohom milovaná Matka, nádej našej spásy! Vzhliadni milostivo na tento ľud, ktorý tu stojí s vierou a láskou a klania sa tvojmu prečistému obrazu: príjmy tento náš oslavný spev a predlož svoju vrúcnu modlitbu za nás hriešnych Pánovi, nech prehliadne všetky naše prehrešenia, zmiluje sa nad nami a spasí nás. Ó predivná Vládkyňa! Prejav na nás tvoje predivné milosti: ochráň v zdraví cirkevných pastierov a Kristom milované vojsko. Pokorne ťa prosíme, zbav nás od všetkého zármutku, nasmeruj nás na cestu cností a dobroty, zachráň pred pokušením, nešťastím a bolesťou, zbav nás klebiet a pomsty, zachráň nás pred náhlym hromom, ohňom, hladom, zemetrasením, povodňami a smrtonosnej rany: prejav nám tvoju milostivú pomoc plaviacich sa na mori i putujúcich po súši, aby sme nezahynuli v zlobe. Ó Najmilostivejšia, Bohom milovaná Matka! S pevnou dôverou ti predkladáme našu pokornú modlitbu: neodmietaj naše slzy a vzdychy, nezabúdaj na nás po všetky dni nášho života, ale vždy prebývaj s nami a tvojou ochranou a príhovorom u Pána udeľ nám radosť, útechu, ochranu a pomoc, aby sme vždy oslavovali a zvelebovali preblahoslavené a vždy ospevované tvoje meno. Amen.“ (Modlitba pred Bohoľubskou ikonou Bohorodičky)
„Počujúc Pán tvoju modlitbu, Bohom vyvolená Nebeská Kráľovná, sľúbil, že vždy splní prosby svojej najblaženejšej Matky. Ty si vtedy Vládkyňa svojimi ústami povedala Pánovi: ´Najmilostivejší Vládca, Pane, Ježišu Kriste, Synu a Boh môj, prosím ťa, nech tvoja milosť spočinie na tvojom ľude a žiarivý lúč tvojej slávy, nech vždy zostupuje na miesto, ktoré som si sama vyvolila´. Naozaj vyznávame, ó Prečistá, že rýchlo pomáhaš tým, ktorí k tebe s vierou prichádzajú a pokorne ťa ospevujú.“ (4. Ikos z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred jej Bohoľubskou ikonou)
