Ikona Dojčiacej Bohorodičky

Ikona Dojčiacej Bohorodičky

Pôvod ikony: Rusko; rok 1817; 31,8 x 27,8 cm

Sviatok: 12. január

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky

Pred ikonou sa modlia matky prosiac o pomoc v materinských potrebách.

História pôvodnej ikony:

Dojčiaca ikona Bohorodičky – rus. Млекопитательница, gr. Γαλακτοτροφούσα (Galaktotrofusa), je práve pre svoj intímny charakter, pomerne málo rozšírenou ikonou. Je pravdou, že táto tematika dojčiacej Božej Matky sa najmä v stredoveku viac rozšírila v západnom maliarstve, než v prostredí byzantského umenia. Na začiatku 20. storočia niektorí historici umenia, ako napr. Nikodém Pavlovič Kondakov, tvrdili, že tento ikonografický typ zobrazenia Božej Matky v Byzancii nepoznali a že sa objavil iba pod vplyvom talianskeho maliarstva v postbyzantskom umení. Neskoršie výskumy v zastúpení historikov ako napr. Nikolaja Petroviča Lichačeva, či Andreja Nikolajeviča Grabara toto tvrdenie spochybnili s tým, že tento motív bol v Byzancii dobre známy a pôvod tohto obrazu treba hľadať na kresťanskom východe.

            Najstarším zobrazením Dojčiacej Bohorodičky je freska v katakombách sv. Priscilly v Ríme, z obdobia 3. storočia. Božia Matka je zobrazená sediaca s dieťaťom na kolenách, ktorého dojčí. Pred Božou Matkou stojí osoba, ktorá poukazuje na hviezdu nad výjavom. Podľa E. Sendlera a A. Grabara je to prorok Balaám, avšak V. Lazarev tvrdí, že postavou pred Bohorodičkou je prorok Izaiáš, čo je pravdepodobnejšie, nakoľko práve sv. prorok Izaiáš prorokoval o príchode Mesiáša (porov. Iz 7, 14 – 15).

Je možné, že motív Dojčiacej Bohorodičky má svoj pôvod v náboženstve starého Egypta, kde bol veľmi obľúbený kult bohyne Isidy. Početné sochy a basreliéfy ju zobrazujú, ako dojčí svojho syna Hóra.

Dôležitou informáciou, ktorá potvrdzuje pôvod tejto ikony v prostredí kresťanského východu je aj list pápeža Gregora, adresovaný cisárovi Levovi Isaurskému (717 – 741), v ktorom pápež píše, že medzi ikonami, ktoré treba uctievať sa nachádzajú „aj vyobrazenia Sv. Matky, ktorá drží medzi svojimi rukami nášho Pána a Boha a kŕmi ho svojim mliekom.“ Z povedaného vyplýva, že ikona jestvovala v Byzancii už v 8. storočí. Aj následkom ikonoborectva sú takéto zobrazenia Božej Matky až do dnešných čias veľmi zriedkavé: freska z 9. alebo 10. storočia na gréckom ostrove Patmos, dve pečate z 11. storočia a dve miniatúry z 11. a 12. storočia, pochádzajúce z Konštantínopola. Táto tematika sa rozvíjala tak na západe, ako aj na východe. Nás však zaujíma tradícia kresťanského východu. Podľa cirkevnej tradície ikona Dojčiacej Bohorodičky, ktorá bola považovaná za divotvornú sa svojou históriou viaže k 6. storočiu. Nachádzala sa v Lavre prepodobného Sávu Posväteného (lit. pamiatka 5.12.), neďaleko Jeruzalema. Pred svojou smrťou sv. Sáva prikázal bratom v monastieri, aby Dojčiacu ikonu Bohorodičky darovali pútnikovi, ktorý navštívi ich Lavru. Taktiež im prezradil, že sa bude volať rovnako ako on a bude pochádzať zo srbského kráľovského rodu. Toto proroctvo sa naplnilo v 13. storočí, kedy do Lavry prišiel biskup sv. Sáva Srbský (1169 – 1236) (lit. pamiatka 12.1.), syn veľkého srbského kniežaťa Štefana Nemanju (lit. pamiatka 13.2.), aby sa pomodlil pri hrobe prepodobného Sávu, svojho nebeského ochrancu. Počas modlitby spadlo na zem a zlomilo sa igumenské žezlo prepodobného Sávu a ikona Dojčiacej Bohorodičky sa niekoľkokrát zakolísala. Keď to uvideli mnísi, pochopili to ako znak o naplnení proroctva a keď sa im neznámy modliaci pútnik predstavil, odovzdali mu sľúbenú ikonu Dojčiacej Božej Matky, spoločne s ikonou Trojrukej Bohorodičky (ikona Bohorodičky Hodigitrie s dieťaťom Kristom, kde je v spodnej časti ikony namaľovaná ešte jedna ruka).

Na spiatočnej ceste z Palestíny do Srbska sa sv. Sáva zastavil na sv. hore Atos. Tam obe ikony Bohorodičky daroval srbskému monastieru Chilandar. Ikona Dojčiacej Božej Matky bola umiestnená v cerkvi pri kélii biskupa v Karee – kde žil asketickým životom sv. Sáva Posvätený. Pre mníchov v ich duchovnom snažení zostavil zvláštny ustav – „Tipik“ – ktorý sa stal základom pre formovanie srbského skítskeho mníšstva. Kélia, v ktorej bol „Tipik“ uložený sa nazývala „Tipikovnicou“ (gr. Κελλί των Καρυών „Τιπικαριό“), následne bola takto pomenovaná aj Dojčiaca ikona Božej Matky. Umiestnenie ikony v cerkvi na ikonostase bolo netypické, nakoľko sa ikona Bohorodičky nachádzala v miestnom rade ikonostase na tom mieste, kde je štandardne umiestnená ikona Krista Pantokratora (napravo od kráľovských dverí ikonostasu z pohľadu diváka), a tam, kde mala byť správne ikona Bohorodičky sa nachádzala ikona Krista Pantokratora.

Popis ikony:

Ruská ikona z roku 1817, s názvom Požehnané lono, rus. (Блаженное чрево) interpretuje slová Lukášovho evanjelia: „Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu (Kristovi): ´Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.´“ (Lk 11, 27). Bohorodička je zobrazená po pás, s dieťaťom Kristom, ktorý spočíva v jej náručí o oboma rukami držiac jej ľavý prsník sa sýti materinským mliekom. Má odetý tmavočervený chitón a červený himation zdobený zlatistými líniami asistu. Božia Matka je odetá v tradičnej modrej tunike, s bohato zdobeným lemovaním a tmavočervenom maforiu, ktorý jej nezakrýva hlavu, na ktorej má svetločervenú šatku zdobenú rastlinným ornamentom. Panenské hviezdy na oboch ramenách a čele poukazujú na jej ustavičné panenstvo. Pozadie ikony nie je zlaté, ale v hnedastých odtieňoch vrátane nimbov, nápisov a rámu ikony. Pôvodne bola ikona ozdobená rizou.

Duchovné posolstvo:

„Náš Spasiteľ sa narodil pred vekmi z Otca, ešte predtým, než sa začali dni vekov... Tá, ktorá ho porodila, je Pannou a Matkou a z nej narodené dieťa je človek, Božie Slovo – Bohočlovek... Ó Matka, kŕm toho, ktorý nás nasycuje. Kŕm mliekom toho, ktorý ako chlieb zostupuje z neba. Ešte pred narodením, si ťa vyvolil za svoju Matku a predurčil deň svojho narodenia. On bol stvoriteľom vyvolenej, aby z nej vyšiel, ako ženích z jej chrámu, a zjavil sa očiam smrteľníkov (hriešnikov).“ (Sv. Augustín)

Modlitba:

„Ó presvätá Vládkyňa Bohorodička, prečistá a milostivá dojčiaca Matka! Zbožne a s láskou sa skláňame pred tvojim svätým a divotvorným obrazom, na ktorom vidiac Pána a Stvoriteľa všetkého v podobe dieťaťa kŕmiaceho sa tvojim mliekom, my, tvoji hriešni a nehodní služobníci ti prinášame dobrodenia a poklonu so slzami ťa prosiac: neopusť nás a preukáž nám pomoc a ochranu! Porazení hriechmi a vášňami hynieme duchovným hladom, hladní a smädní po nebeskom pokrme. Stráca sa v nás viera, avšak nádejame sa na dobro, lásku a zbožnosť. Sme nerozumní a mladícky nerozvážni, pretože myslením i konaním sme vždy akoby deti nenapĺňajúc Božiu vôľu, ba ani nevediac, čo je dobré a čo zlé. Ty nebeská kráľovná, kŕmiteľka nášho života, ochranou tvojej milosti zakrývajúca celý svet, nakŕm nás z prameňa tvojej milosti, mliekom Božieho poznania, nech vzrastáme v Božej bázni a pokore. Ty si myro vyliate na tvojich milujúcich služobníkov, pokrop nás rosou svojich materinských modlitieb, aby sme Bohu priniesli ovocie pokánia a nepoškvrneného života. Posilni nás skľúčených, osvieť zatemnených hriechmi, utíš búrku našich vášní, nakŕm nás pre večný život, uzdrav bolesti nášho tela a do konca nás neopusť, aby sme nezahynuli, tvoji služobníci, lebo ty si naša jediná zástankyňa a nádej, preto sa všetci na teba spoliehame, aby sme neboli zahanbení, lebo tvojimi vrúcnymi modlitbami v deň posledného Kristovho súdu budeme zbavení budúceho odsúdenia a večných múk, staneme sa vyvolenými večnej radosti a so všetkými svätými budeme ospevovať tvojho Syna, Krista nášho Boha, ktorému patrí všetka sláva a vďakyvzdanie, česť a poklona s bezpočiatočným jeho Otcom a presvätým a dobrým a životodarným jeho Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“ (Modlitba z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky)

„Príjmi, Pani Bohorodička, úpenlivé prosby tvojich služobníkov, ktorí prichádzajú k tebe. Vidíme Ťa na svätej ikone, na rukách povivájucu a mliekom kŕmiacu svojho Syna a nášho Boha, Pána, Ježiša Krista. Aj keď si ho bez bolestí porodila, predsa poznáš starosti matiek a vidíš bolesti ľudských synov a dcér. Preto s vďakou prichádzame k uzdravujúcemu Tvojmu obrazu a pokorne ho bozkávajúc, prosíme ťa, najmilostivejšia Vládkyňa: nás, hriešnych, odsúdených v bolestiach rodiť a v starostiach vychovávať naše deti, milostivo sa zmiluj a so súcitom zachráň naše deti, ako aj tie, ktoré ich porodili a zbav ich od ťažkých chorôb a trápení. Daruj im zdravie a silu, aby vyživovaní sa posilňovali a rástli a ich dojčiace matky sa napĺňali radosťou a potechou, lebo aj teraz Tvojím príhovorom z úst detí a dojčiat Pán uskutoční svoju slávu. Ó, Matka Božieho Syna! Zmiluj sa nad matkami našich synov a nad slabými ľuďmi: uzdrav nás od bolestí, ktoré nás postihujú, utíš smútok a starosti, ktoré na nás doliehajú, neprehliadni slzy a vzdychy tvojich služobníkov. Vypočuj prichádzajúcich k tvojej ikone v čase úzkosti, ako aj v čase radosti a záchrany, príjmi od nás vďakyvzdanie sŕdc. Povznes naše modlitby k trónu tvojho syna a nášho Boha, nech sa zmiluje nad našimi hriechmi a slabosťami a prejaví svoju milosť vzývajúcim jeho meno, lebo aj my i naše deti ťa budeme oslavovať, milosrdná zástankyňa a pevná nádej nášho pokolenia, na veky vekov. Amen.“ (Modlitba k presvätej Bohorodičke pred jej ikonou Dojčiacej Bohorodičky)