Ikona Rukou neutvorený obraz Spasiteľa

Rusko, Vetka; 19. storočie; 53,5 x 45,7 cm

Sviatok: prvá pôstna nedeľa; 16. august

Ikonografia

Spomedzi Kristových ikon majú pre ikonografiu zásadný význam ikony Spasiteľa napísané „bez pomoci rúk“ gr. „ά χειροποίητός“, ktoré sa tak na Západe, ako aj na Východe pripisujú samotnému Kristovi. Pre tieto ikony je všeobecne známy názov Obraz rukou neutvoreného Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Stretávame sa však aj s ikonami, ktorých popis v gréckom jazyku je TΟ ΑΓΙΟΝ ΜΑΝΔΙΛΗΟΝ, mandylion (gr. slovo μανδίλιον pochádza pravdepodobne zo semitského výrazu mindil „vreckovka“. Rovnaký význam má aj cirkevnoslovanský výraz СВЯТЫЙ ОУБРУСЪ, sväté plátno, s ktorým sa môžeme stretnúť v ruských ikonách tohto typu.

Práve ikona Rukou neutvoreného obrazu Kristovej tváre bola pre ikonodulov (obrancov svätých ikon) jedným z argumentov v boji proti ikonoborcom, na základe toho, že samotný Kristus nám zanechal ikonu svojej tváre a týmto je aj samotné zobrazenie Krista prostredníctvom obrazu oprávnené.

Na Východe je táto ikona spojená s udalosťou malomocného kráľa Abgara V., z Edessy, ktorý napísal Ježišovi list, v ktorom ho žiada, aby ho prišiel uzdraviť. List mu doručil maliar Ananiáš s príkazom namaľovať Ježišov portrét. To sa mu však nepodarilo, no Pán si utrel tvár do plátna, na ktorom zostala zázračne odtlačená Jeho podoba, ktorú poslal Abgarovi. Kráľ Abgar sa pohľadom Naň uzdravil.

Tento obraz starostlivo uchovávali a veľmi uctievali v Edesse, hlavnom meste malého kráľovstva medzi Tigrisom a Eufratom. Historik Evagrius, ktorý žil v 6. storočí, podáva správu o tom, že jeden z nástupcov kráľa Abgara sa vrátil k pohanstvu. Preto biskup mesta, aby uchránil Pánovu tvár pred znesvätením, dal ju zamurovať spolu so zažatou lampou do výklenku nad mestskou bránou. Neskôr v 6. storočí, keď Peržania obliehali mesto, videl biskup Eulalios vo sne miesto, kde bol obraz ukrytý. Dal výklenok otvoriť a našiel zapálenú lampu, Svätú tvár a na jednej škridle odtlačok jej čŕt. Obidva obrazy v 10. storočí preniesli do Konštantínopolu, kde ich uctievali ako palladium ríše. Po plienení mesta križiakmi v 13. storočí sa ikona stratila.

Na Západe sa tieto ikony objavili po návrate križiakov, ktorí o nich podali správy. Za svoj vznik vďačia príbehu o svätej Veronike, ktorá počas krížovej cesty Spasiteľa na Golgotu utrela Jeho tvár šatkou, na ktorú sa odtlačila Jeho tvár. Toto meno vzniklo pravdepodobne posunutím spoluhlások v slovách vera ikon (pravá ikona). Osobitosťou týchto „Veronikiných plátien“ je to, že predstavujú Krista s tŕňovým vencom (korunou), poukazujúc na Jeho utrpenie.

Napriek odlišnostiam, ktoré medzi ikonami Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa jestvujú, je možné odhaliť vlastné osobitosti tohto typu. Ikonografický základ tejto ikony tvorí iba hlava Spasiteľa, bez zobrazenia krku a ramien. Vlasy voľne splývajú po oboch stranách cez uši, zvyčajne v dvoch pramienkoch. V strede hlavy zostupujú do čela niekedy dva až štyri pramienky vlasov. Oči sú doširoka otvorené a prenikavé. Brada je na spodnej strane rozdelená do niekoľkých pramienkov, alebo je v tzv. type „Mokrá brada“, ktorá je zahrotená a zvláštne natiahnutá smerom dole. Hlava je obklopená nimbom (svätožiarou), ktorý je neoddeliteľným prvkom každej ikony, ako symbol svätosti. Avšak na rozdiel od nimbov svätých je nimbus Spasiteľa rozdelený vo forme kríža, poukazujúc na Jeho obetu.

V byzantských zobrazeniach sa kríž ozdoboval drahými kameňmi. Od 11. storočia sa začínajú vo viditeľných stranách kríža objavovať grécke písmena Ѡ Ѻ N, ktoré znamenajú „Ten, ktorý je“, čo zodpovedá menu Jahve v Starom zákone, ktoré Boh zjavil Mojžišovi na Sinaji v horiacom kríku, kedy na otázku Mojžiša: „Aké je tvoje meno?“ Boh odpovedá: „Ja som, ktorý som.“ (Ex 3,13-14) A tým, že sa skratka tohto Božieho mena umiestňuje v ikonografii Krista, do Jeho nimbu, je vyjadrená pravda o Kristovi, o Jeho božstve, ktorý je pre nás tak Bohom zmluvy, ako bol Jahve v Starom zákone. Na pozadí, po stranách nimbu sú napísané iniciály mena Ježiša Krista IC XC.

Popis ikony

Centrálne je na ikone zobrazená Kristova tvár na plátne zdobenom kvetmi, ktoré vo vrchnej časti, ako aj po stranách, držia traja anjeli. Tí majú v nimboch umiestnené dve litery AГ ako skratku dvoch cirkevnoslovanských slov Áнгелъ Гόсподень – Ángel Góspodeň – Anjel Pána. Okolo Kristovej hlavy je nimbus s vpísaným krížom s gréckymi literami Ѡ Ѻ N. Na podobnej ikone boli uvedené aj mená anjelov. Napravo od Kristovej tváre svätý archanjel Michal, naľavo svätý archanjel Gabriel a v strede nad Kristom svätý archanjel Rafael. V horných rohoch ikony je cirkevnoslovanský názov ikony Нерукотворенный образ Господень – Nerukotvorennyj obraz Gospodeň – Rukou neutvorený Pánov obraz. Kristus na ikone sa nedíva priamo, ale jeho pohľad je z pohľadu diváka orientovaný doľava. Z jeho výrazu vyžaruje pokoj a láskavosť.

V spodnej časti ikony sa nachádzajú tri kruhy s troma príbehmi spájajúcimi sa s touto ikonou. Na pravej strane je scéna, kde Addai (apoštol Tadeáš) ukazuje plátno kráľovi Abgarovi a on sa uzdraví bez liekov a bylín z malomocenstva. V strednom kruhu je plátno zobrazené nad vstupnou bránou do Edessy. Vyliečený Abgar sa rozhodol prijať novú vieru a odstránil z mestskej brány pohanskú modlu „pred ktorou sa musel každý, ktorý chcel vstúpiť do mesta, pokloniť“. Gréckeho boha nahradil Rukou neutvoreným obrazom Spasiteľa, ktorý navyše pozlátil a zlatými písmenami naň dopísal „Kriste Bože, kto v Teba verí, nezomrie.“ (Ján 11,25-26) Tretí kruh ponúka západnú tradíciu, kde je zobrazený Kristus počas krížovej cesty, ktorému Veronika podáva ručník, aby si utrel mučením skrvavenú tvár.

V súvislosti so zobrazenými svätými po stranách ikony sa domnievame, že donátor, alebo objednávateľ ikony ju dal namaľovať ako poďakovanie za uzdravenie a ochranu, čo zvýrazňuje prítomnosť anjela strážneho a lekára svätého Kozmu (1.7.). V spodnej časti je ikona neznámeho mnícha a prepodobnej Xénie (24.1.), pravdepodobne osobných patrónov objednávateľa. Pozlátené pozadie ikony je zdobené rastlinnými ornamentmi. Ikona Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa, je akoby prameňom všetkých ikon. Od nej pochádza a rodí sa v nej každá ikona.

Duchovný odkaz

„Láskyplný Vládca, tvoja prozreteľnosť je nevyspytateľná. Z pokolenia na pokolenie zahrňuješ milosťami tvoje tvorstvo. Urobil si aj obraz svojej prečistej tváre a poslal si ho svätému kráľovi Abgarovi, lebo zatúžil vidieť teba, ktorého v Božej sláve ani cherubíni nevidia, aby sme pohľadom na tvoj obraz zahoreli láskou k tebe. Veď si stal človekom z lásky k nám. Dobrovoľne si trpel a svoju krv za nás vylial vo svojom bezmedznom milosrdenstve.“ (stichira večierne sviatku Prenesenia Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopolu 16. august)