Ikona Vstupu do Jeruzalema
Ikona Vstupu do Jeruzalema
Pôvod ikony: Rusko; rok 1831; 36 x 21 cm
Sviatok: pohyblivý – Kvetná nedeľa pred Paschou
Popis ikony:
Ruská ikona z roku 1831 zobrazuje centrálne scénu udalosti vstupu Krista do Jeruzalema, doplnenú o päť klejm spájajúcich sa s hlavným výjavom ikony. Kristus sedí bokom na bielom koni, ktorého drží ľavicou za opraty a pravicou žehná. Odetý je v tradičnom červenom chitóne a tmavomodrom himatiu, zdobených zlatistými líniami asistu. Pohľad sústredí k dvanástim apoštolom kráčajúcim za ním. Za apoštolmi je Olivová hora, v pozadí ktorej vyrastá palma. V jej korune je dieťa zhadzujúce ratolesti na zem, ktoré iné dieťa zbiera. V pozadí sa čnejú veže a strechy budov mesta Jeruzalem. Zem pod nohami koňa je posiata ratolesťami a rozprestretými červenými plášťami. Oproti, v pravej časti výjavu kompozície z pohľadu diváka, stojí pred hradbami mesta zástup Jeruzalemčanov, na čele ktorých vidíme starších mužov – zástupcov Židovskej veľrady. Prvý z nich víta Krista s otvorenou náručou a s ratolesťou v pravici.
Súčasťou ikony je aj päť klejm, ktoré majú dejový aj teologický súvis s centrálnym zobrazením ikony, nakoľko zázrak vzkriesenia sv. Lazára je predobrazom Kristovho vzkriesenia, ktorému predchádzali udalosti Veľkého štvrtka a Veľkého piatku. Vzkriesenie sv. a spravodlivého Lazára V ľavom hornom rohu ikony sa nachádza výjav, ktorý zobrazuje scénu vzkriesenia Ježišovho priateľ Lazára. Jediným textom evanjelií zachytávajúcim túto udalosť, na ktorom sa zakladá tak slávenie, ako aj ikonografia, je rozprávanie sv. apoštola a evanjelistu Jána (Jn 11, 1 – 44). Centrálne je na ikone zobrazený Kristus, ako ten, ktorý moc nad životom a smrťou, čo vyjadruje aj výraz jeho tváre, ktorý je pevný a prísny, lebo on je víťaz nad smrťou. Odetý je v tradičnom odeve červenom chitóne a tmavomodrom himatione. Gesto jeho vystretej pravice sa dá chápať, ako príkaz pre Lazára, aby vstal z mŕtvych, čo opísal sv. apoštol a evanjelista takto: „Ježiš... zvolal mocným hlasom: ‚Lazár, poď von!‘“ (Jn 11, 43) Svoj pohľad upriamuje k vzkriesenému Lazárovi, ktorý zavinutý v bielom plátne a prepásaný červenou šnúrou stojí v sarkofágu pred hrobom – tmavým otvorom jaskyne. Lazár na volanie svojho priateľa Krista odpovedá miernym a pokorným sklonením hlavy. Jeho tvár je mladá a žiarivá. Pri Kristových nohách ležia na zemi Lazárove sestry Marta a Mária, ktoré na znak pokory, úcty a lásky voči Kristovi so zahalenými ruky pod maforiom mu vyjadrujú gesto vďačnosti. Za Kristom stoja sv. apoštol Peter a sv. apoštol a evanjelista Ján, ktorí sú svedkami zázračného vzkriesenia Lazára. V pozadí sa čnie Olivová hora a dedina Bétania, v ktorej žil Lazár so svojimi sestrami. Na ráme ikony sa nad klejmom nachádza csl. text: Воскресилъ Господь нашъ Їисусъ Христосъ друга своего Лазаря (Voskresil Hospoď naš Iisus Christos druha svojeho Lazarja) – Náš Pán Ježiš Kristus vzkriesil svojho priateľa Lazára.
Veľký štvrtok – Tajomná večera
V pravom hornom rohu ikony sa nachádza výjav Tajomnej večere. Ikonografia Tajomnej večere sa zakladá na textoch evanjelií (Mt 26, 17 – 29; Mk 14, 12 – 25; Lk 22, 7 – 23; Jn 13, 21 – 30) a na Pavlovom liste Korinťanom (1Kor 11, 23 – 26). Ikona zobrazuje stolovanie apoštolov okolo oválneho stola s ich učiteľom v hornej časti uprostred. V strede stola dominuje veľká čaša. Po okrajoch sú rozmiestnené misky, lyžice a okrúhle žlté chleby. Kristus je zobrazený po pás, sediac za stolom odetý v tradičnom červenom chitóne a tmavomodrom himatione. Svoj pohľad adresuje po pravici sediacemu sv. apoštolovi Petrovi, ako najvyššiemu z apoštolov, ktorého dotykom ruky upokojuje a ubezpečuje, že zvládne úlohu, ktorú mu Kristus zveril, viesť zbor apoštolov a Cirkev (porov. Mt 16, 18 – 19). Po ľavici sa ku Kristovi skláňa sv. apoštol Ján. Podľa csl. nápisov v nimboch vieme identifikovať zobrazených apoštolov. Za sv. apoštolom Petrom sedia vľavo z pohľadu diváka títo apoštoli: sv. Tomáš, sv. Matúš, sv. Jakub, sv. Šimon a sv. Andrej. Za sv. apoštolom Jánom sedia vpravo z pohľadu diváka títo apoštoli: sv. Lukáš, sv. Filip, sv. Bartolomej, sv. Marek a posledným je apoštol Judáš, zobrazený bez nimbu, pre zradu Krista a hriech samovraždy. Na ráme ikony sa nad klejmom nachádza csl. text: Таиная вечера святыхъ апостолъ Господа нашего Їисуса Христа (Tajnaja večera svjatych apostol Hospoda našeho Iisusa Christa) – Tajomná večera svätých apoštolov nášho Pána Ježiša Krista.
Veľký štvrtok – Umývanie nôh
V ľavom dolnom rohu ikony je umiestnená kompozícia stvárňujúca umývanie nôh sv. apoštolov Ježišom Kristom. Rozprávanie o umývaní nôh sv. apoštolom (porov. Jn 13, 1 – 20) má v slávení tajomnej večere svoju dôležitosť a opodstatnenie a preto nemôže chýbať ani v umeleckom stvárnení. Na jej dôležitosť z pohľadu kresťanského života poukazujú aj samotné slová Krista: Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ (Jn 13, 14) Ikona zobrazuje apoštolov sediacich pri stole, kde sa konala tajomná večera. Na kraji v pravom dolnom rohu ikony z pohľadu diváka sedí sv. apoštol Peter, pred ktorým pokorne kľačí Kristus, ktorý mu umýva nohy a utiera plátnom, ktoré má prepásané a prehodené cez ruku. Nechýba zradca Judáš, sediaci za Kristom. Pod klejmom sa na ráme ikony nachádza csl. text: Оумовенїе ногъ святымъ апостоломъ Господа нашего Їисуса Христа (Umovenie noh svjatym apostolom Hospoda našeho Iisusa Christa) – Umývanie nôh svätých apoštolov naším Pánom Ježišom Kristom.
Veľký štvrtok – Prosba o čaši
V pravom dolnom rohu ikony sa nachádza scéna zobrazujúca modliaceho sa Krista v Getsemanskej záhrade, pred jeho zajatím a následným umučením. Túto udalosť zachytili v evanjeliách traja apoštoli sv. Matúš (Mt 26, 36 – 46); sv. Marek (Mk 14, 32 – 42) a sv. Lukáš (Lk 22, 39 – 46). Nakoľko všetky tri evanjeliá popisujú udalosť takmer identicky, pre ilustráciu uvádzame v tomto prípade evanjelium sv. apoštola a evanjelistu Matúša: „Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: ‚Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.‘ Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: ‚Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.‘ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: ‚Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.‘ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: ‚To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.‘ Odišiel druhý raz a
modlil sa: ‚Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!‘ Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali. A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: ‚Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.‘“ (Mt 26, 36 – 46)
Ikona zobrazuje Krista dvakrát. V ľavej časti výjavu z pohľadu diváka je Kristus stvárnený vo chvíli, kedy nachádza svojich troch učeníkov sv. apoštola Petra, sv. apoštola Jána a sv. apoštola Jakuba spiacich, ktorých vyzýva k modlitbe a bdelosti. V pravo hore sa Kristus prihovára Otcovi a takto ho prosí: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mt 26, 39) Na túto skutočnosť poukazuje aj čaša, obklopená kopovitými sivastými oblakmi. V oboch prípadoch je Kristus odetý v tradičnom červenom chitóne a tmavomodrom himatione. Na základe toho je aj scéna takto pomenovaná, čo potvrdzuje aj csl. nápis v spodnom rohu na ráme ikony: Моленїе о чаши Господа нашего Їисуса Христа (Molenie o čaši Hospoda našeho Iisusa Christa) – Prosba nášho Pána Ježiša Krista o čaši.
Veľký piatok – Ukladanie do hrobu
Na vertikálnej osi ikony sa v dolnej rovine nachádza posledný výjav, ktorý je zavŕšením nielen klejm, ale aj celej ikony. Klejmo stvárňuje mŕtveho Krista uloženého v hrobe. Po Kristovej smrti sňali jeho telo z kríža, aby ho uložili do hrobu. Všetci štyria evanjelisti túto udalosť opisujú a zaznamenávajú len to, že mŕtveho odniesol Jozef z Arimatey, ktorý na to dostal povolenie od rímskeho legáta Poncia Piláta. Židovský zákon vyžadoval, aby bolo telo umučeného pochované pred západom slnka, zvlášť v predvečer šabbatu (soboty – dňa odpočinku), ktorý bol veľkým dňom. Ikona zobrazuje obnaženého mŕtveho Krista po pás, prepásaného svetlým bedrovým rúškom. Spasiteľ s prekríženými rukami na hrudi stojí v hrobe – červenom sarkofágu. Po pravici Krista, vľavo z pohľadu diváka, stojí Božia Matka zobrazená po pás, ktorá svoj ustarostený pohľad sústredí k tvári umučeného Syna. Za nimi je kríž s ceduľkou nápisu ktorú
dal vyhotoviť Pontský Pilát (porov. Jn 19, 19 – 22). Všetkým účastníkom popravy či
náhodným okoloidúcim mala dávať na známosť dôvod Ježišovho odsúdenia. Tento titulus, nápis na drevenej doske, cirkevnoslovansky znie: Іисусь Назорей Царь Іудейски – Iisus Nazorej Car Iudejski, skrátene: ІНЦІ. Pod klejmom je csl. text: Нерыдай мене мати зряще во гробѣ (Nerydaj mene mati zrjašče vo hrobe) – Neplač nado mnou, Matka, keď (ma) vidíš v hrobe. Na ráme ikony sa ešte nachádza csl. text ktorý uvádza, kedy bola ikona namaľovaná: Совершися сия святая икона от созданїя мира в лѣто 7339 мѣсяца апреля 9 дня (Soveršisja sija svjataja ikona ot sozdanija mira v leto 7339 mesjaca aprelja 9 dnja) – Táto svätá ikona bola zhotovená 9. apríla 7339 od stvorenia sveta, čomu zodpovedá rok 1831 od
Narodenia Krista.
Duchovné posolstvo:
„Raduj sa, dcéra sionská, raduj sa a plesaj, raduj sa, celá Božia Cirkev! Hľa, prichádza k tebe tvoj Kráľ! Hľa tvoj Ženích prichádza, sediac na mláďati oslice, akoby na tróne! Vyjdime Mu v ústrety! Ponáhľajme sa uvidieť jeho slávu, poďme k Nemu, radujúc sa z jeho príchodu!... Všetko tvorstvo, celá príroda, všetky pokolenia, všetky národy, každé kráľovstvo, pristúpme ku Kráľovi kráľov, dôstojne sa pokloňme Pánovi pánov, dôstojne ospevujme piesňou Boha bohov... Zapáľme, žiarivé pochodne radosti! Z úcty k Bohu vyzlečme odev, dôkladne vyrovnajme cestu života, odhaľme cestu pre Kráľa našich duší, nesme palmu víťazstva víťazovi nad smrťou, vetvičkami z olivového dreva dôstojne Boha vítajme – Olivovú ratolesť, pochádzajúcu z Márie.“ (Sv. Epifán, cyperský biskup)
Modlitba:
„Plačeš, Kriste, nad svojím priateľom Lazárom a z hrobu ho dvíhaš. Tým si prejavil nám všetkým svoj súcit. Deti sa dozvedeli o tvojom príchode a s ratolesťami v rukách ťa vítali: Hosanna, hosanna, buď požehnaný, lebo si prišiel spasiť svet.“ (Sedalen z utierne Kvetnej nedele) „Jasajte, všetky národy. Kráľ anjelov sa posadil na osliatko. Slávne vstúpil do Jeruzalema, aby nás na kríži vykúpil, aby svojou všemohúcou mocou porazil svojho nepriateľa. Preto dietky s vetvami v rukách spievajú: Sláva tebe, víťazný Premožiteľ, sláva tebe, Kristus Spasiteľ, sláva tebe, Blahoslavený, náš jediný Bože.“ (Stichira po sedalne z utierne Kvetnej nedele)
