Cyperská – Kykkská ikona Bohorodičky

Cyperská – Kykkská ikona Bohorodičky

Pôvod ikony: Rusko; 19. storočie; 45 x 36 cm

Sviatok: 12. november a 26. december            

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej Cyperskou – Kykkskou ikonou

Pred ikonou sa v modlitbách obracajú k Bohorodičke neplodné matky a rodičia, ktorí prosia za deti a ich zdravie a pomoc v učení. S dôverou sa k nej obracajú v čase epidémii a v období sucha.

História pôvodnej ikony:

V severozápadných výbežkoch skalnatých hôr cyperského pohoria Troodos, sa nachádza jeden z najbohatších a najznámejších monastierov na Cypre nazýva podľa vrchu Kykkos, Kykkský monastier, gr. Μοναστήρι Κύκκου, kde je v ikonostase Katalikonu monastiera umiestnená divotvorná byzantská ikona Bohorodičky nazývaná Kykkská gr. Κυκκ(ι)ώτισσα, Παναγία τοῦ Κύκκου, Θεοτόκος ᾿Ελεούσα τοῦ Κύκκου (Kikkiótissa, Panagía tú Kíkku, Teotókos Eleúsa tú Kíkku). Táto ikona je najvýznamnejšou a najuctievanejšou ikonou Cyperskej Pravoslávnej Cirkvi.

            Táto ikona Bohorodičky v type Eleusy, Nežnej, Milostivej a Milujúcej Matky, je podľa tradície kópiou z kópií ikony, ktorú pôvodne namaľoval sv. apoštol Lukáš. Na začiatku túto ikonu poslal sv. apoštol Lukáš do Egypta, kde sa nachádzala v komunite miestnych kresťanov až do roku 980. Po nepriateľskom vpáde Saracénov a prenasledovaní kresťanov bola ikona loďou prepravená do Konštantínopola, ktorá sa nachádzala v komnatách cisárskeho paláca, až do obdobia 12. storočia.

Počas panovania byzantského cisára Alexeja I. Komnéna (1081 – 1118) bola ikona prenesená na Cyprus na základe následných udalostí. Manuel Butomit guvernér Byzancie na Cypre istého dňa počas poľovačky v hustých lesoch Troodosu zablúdil. Hľadajúc cestu stretol pustovníka, starca Izaiáša, ktorý nechcejúc byť nikým poznaný, žijúc v samote a ukrytý pred zrakmi ľudí, utiekol do lesa. Guvernér však správanie mnícha vyhodnotil ako urážku a keď ho dobehol, v hneve ho veľmi zbil. Za tento skutok krátko na to, doľahol na Manuela Boží trest, v podobe nevyliečiteľnej choroby ochrnutia. Keď si spomenul na to, ako naložil s mníchom, pochopil, že táto choroba je trestom za hriech, ktorý vykonal. V pokání a so slzami ľútosti sa obrátil k Bohu, prosiac ho o uzdravenie a možnosť osobne si u starca vyprosiť odpustenie. Medzi tým mal starec videnie, v ktorom mu bolo zjavené, že všetko to, čo sa stalo dopustil Boh, aby kópia z kópií ikony Bohorodičky namaľovanej sv. apoštolom Lukášom bola z komnát cisárskeho paláca prenesená na ostrov Cyprus. Taktiež mu bolo povedané, aby o tom upovedomil guvernéra, keď za ním príde. Starec splnil príkaz a keď o tom oboznámil Manuela, ten sa preľakol a Izaiášovi povedal: „Odpusť mi, otče! Toto je nad moje sily. Kto som ja? Som posledným z cisárskych úradníkov, ktorý by sa opovážil o niečo také ho požiadať. Žiadaj si za môj hriech voči tebe iné zadosťučinenie.“ Avšak starec mu odvetil: „Ak chceš získať odpustenie, urob to, čo som ti povedal. Pomocou ti bude Bohorodička, lebo takto mi to bolo zjavené.“ Nato Manuel sľúbil, že zariadi prenesenie ikony, avšak prosil starca aby sa spoločne s ním odobral do Konštantínopolu. Izaiáš privolil a tak obaja prišli do cisárskeho mesta. Manuel dlho otáľal hovoriť s cisárom o cieli svojho príchodu z Cypru a starcovi to vysvetľoval tým, že sa bojí obťažovať vladára so svojou prosbou, avšak čaká na vhodnú príležitosť. Starec sa vtedy rozhodol, že sa vráti na ostrov. Pred odchodom znova prosil Manuela, aby čím skôr splnil zjavenú mu Božiu vôľu. Keď sa vrátil na miesto svojho duchovného prebývania, naplnil ho smútok z neúspešnej cesty. Avšak istého dňa počas nočného spánku mal sen, v ktorom počul slová útechy: „Nesmúť, starec! Divotvorná ikona Bohorodičky príde čoskoro k tebe, ako o tom vie Pán a ako si to želá Presvätá Vládkyňa.“ Povzbudený týmto zjavením, pustil sa Izaiáš do výstavby cerkvi Svätej Trojice, z prostriedkov, ktoré mu daroval Manuel. V tom čase cisárovi náhle a nečakane ochorela jediná a vrúcne milovaná dcéra, ktorú zasiahla podobná choroba ako Manuela. Keď sa o tom dozvedel guvernér, videl v tejto situácii vhodnú príležitosť pre naplnenie svojho sľubu. Medzi tým sa lekári márne snažili pomôcť cisárovej dcére, následkom čoho vladár upadol do hlbokého žiaľu a plaču. Manuel navštívil cisára v paláci a keď videl užialeného a plačúceho, sám sa rozplakal. Vtedy sa cisár opýtal svojho guvernéra: „To sa nenájde nik, kto by ma potešil a uzdravil mi dcéru?“ Guvernér si uvedomil, že teraz nastal čas, predložiť svoju prosbu o prenesení ikony a tak cisárovi povedal: „Vladár! Trpel som takou istou chorobou na ostrove Cyprus, a ak by mi nebol pomohol Boh prostredníctvom modlitieb askétu, starca Izaiáša, bol by som už dávno mŕtvy. A tento starec mi prikázal, aby som ti oznámil, že máš preniesť zo svojich komnát divotvornú ikonu Bohorodičky na ostrov Cyprus, do príbytku starca, ako mu to bolo zjavené vo videní. Ak to neučiníš, tvoja dcéra sa neuzdraví. Samotný starec tu prišiel so mnou, aby ti mojim prostredníctvom tlmočil Božiu vôľu, avšak nakoľko som v tom čase nenašiel vhodnú príležitosť a nemal odvahu o tom s tebou hovoriť, pustovník sa vrátil späť na ostrov, avšak pred svojim odchodom mi nariadil, aby som ťa o všetkom upovedomil. Ty sa rozhodni sám, podľa svojej vôle.“ Cisár si všetko vypočul a sľúbil Manuelovi, že naplní vôľu Božej Matky, pričom so slzami zvolal: „Ak je táka tvoja vôľa, Bohorodička, Panna, vari sa môžem ja biedny protiviť tvojej vôli, moja Pani a Vládkyňa! Avšak prosím ťa: ´uzdrav moju dcéru z tejto ťažkej choroby, ktorá na ňu doľahla a ja sa ochotne zrieknem tvojej svätej ikony a odovzdám ju na ostrov Cyprus.´“ Princezná sa po sľube vladára akoby zázrakom uzdravila. Avšak cisár sa veľmi neponáhľal splniť svoj sľub, pretože sa nechcel rozlúčiť s paládiom – svätyňou svojho mesta. Vtedy doľahol trest na nedbanlivého pozemského vládcu: imperátora zasiahla ťažká choroba. V bolesti ktorú prežíval videl Božiu prozreteľnosť, ktorá mu velila naplniť svoj sľub. Ľutujúc nesplnenie svojho sľubu, prikázal cisár skúsenému maliarovi, aby vyhotovil kópiu z divotvornej ikony Bohorodičky, nachádzajúcu sa v komnatách jeho cisárskeho paláca, ktorú plánoval poslať na ostrov. Avšak cisárovi sa vo sne zjavila samotná Bohorodička, ktorá mu prísne oznámila: „Svoju ikonu nechaj tu a moju urýchlene pošli na ostrov mníchovi Izaiášovi, lebo taká je moja vôľa.“

Podľa inej verzie po tom, čo Manuel vyjavil Božiu vôľu cisárovi, ten si dal do Konštantínopolu zavolať starca Izaiáša, aby Boh prostredníctvom jeho modlitieb uzdravil princeznú tak, ako Manuela. Napriek uzdraveniu dcéry sa vladár nechcel vzdať vzácneho pokladu, v podobe divotvornej ikony a tak, keď bola kópia ikony učinená, postavil starca pred skúšku, aby si sám vybral ikonu Bohorodičky, divotvornú, alebo na prvý pohľad nerozoznateľnú kópiu. Starec sa pred ikonami začal modliť, prosiac Boha o pomoc. Počas modlitby priletela do komnaty včela a sadla si na divotvornú ikonu Božej Matky. Na základe tejto legendy sa včela stala symbolom Kykkského monastiera, ako aj súčasťou erbu igumena. Túto skutočnosť potvrdzuje igumen Kykkského monastiera Meletios (1776 – 1811) za pôsobenia ktorého, sa včela, ako znak monastiera už nachádza v erbe.

Po týchto udalostiach cisár zabezpečil všetko, aby sa ikona šťastne dostavila na Cyprus. Zabezpečil loď a s veľkou úctou prikryl divotvornú ikonu vyšívanou látkou, vydajúc nariadenie, že nik nesmie vidieť tvár Božej Matky i dieťaťa Krista. Okrem ikony poslal vladár starcovi Izaiášovi aj značnú sumu peňazí na výstavbu cerkvi a Manuelovi nariadil, aby bol mníchovi vo všetkom nápomocný. Keď divotvorná ikona dorazila k ostrovu, v procesii bola nesená Troodským pohorím až do Kykkských vrchov. Nielen zbožní kresťania s bázňou uctievali svätú ikonu, ale ako hovorí tradícia, samotná príroda vzdávala úctu Božej Matke, keď sa pred ňou skláňali koruny stromov a vlny mora vyplavovali na povrch lastúry s perlami. Ešte aj v súčasnosti sa vo vrchoch po ceste k monastieru nachádzajú stromy, ktorých koruny sú sklonené, ako unikátne svedectvo úcty prírody voči Božskému zjaveniu.

Ikona šťastne prišla k starcovi Izaiášovi, kde zakrátko bola dokončená veľkolepá cerkev zasvätená Presvätej Bohorodičke na Kykkskej hore, v ktorej bola umiestnená aj divotvorná byzantská ikona, preslávená mnohými zázrakmi. Okolo cerkvi postupne vznikali kélie pre mníchov, bol ustanovený igumen, stanovené mníšske pravidlá a samotný Kykkský monastier. Pomenovanie ikony ako Kykkská dostala najneskôr v roku 1576, kde sa na pozlátenej striebornej rize ikony zachoval grécky nápis Κυκκ(ι)ώτισσα. Táto riza vyhotovená umelcom G. Tumazosom z Nikózie, sa v súčasnosti nachádza v Múzeu Kykkského monastiera. Manuel daroval monastieru tri osady a tento dar bol potvrdený cisárskou listinou. Monastier dostal aj pomenovanie Cisársky, nakoľko bol postavený z finančných prostriedkov samotného cisára.

Od dávnych čias, až podnes, prichádzajú pútnici zo všetkých strán do Kykkského monastiera, trpiaci rozmanitými ťažkosťami a podľa svojej viery prijímajú uzdravenia a útechu. Nie len pravoslávni, ale aj cyperskí Turci (moslimovia) sa skláňajú a modlia pred divotvornou ikonou Božej Matky. Po modlitbách pred touto ikonou sa v čase veľkého sucha spustil na zem blahodarný dážď. Neplodné ženy počali a rodili dlho očakávané deti. A dokonca nemí získavali reč.

V roku 1751 sa počas opravy monastiera po požiari, náhle zrútila klenba cerkvi, na pracujúcich robotníkov. Avšak Božia Matka prostredníctvom svojej divotvornej ikony zachránila všetkých pri živote a nikomu sa nič vážne nestalo. Následne po udalosti niektorí mnísi potvrdili, že krátko pred tým videli ženu obklopenú žiarou, ktorá obchádzala monastier.

Divotvorná Kykkská ikona Bohorodičky sa v súčasnosti nachádza v ľavej časti miestneho radu ikonostasu, v katolikone Kykkského monastiera. Ikona je od začiatku (12. storočie), podľa nariadenia cisára Alexeja Komnéna prikrytá bordovou brokátovou látkou, zdobenou zlatým vyšívaním s rastlinnými ornamentmi. Uprostred je vyšitá ikona Božej Matky s dieťaťom Kristom v type Eleusy. Na hlave má kráľovskú korunu, ktorú z oboch strán držia anjeli. V rohoch sú v okrúhlych medailónoch zobrazení po pás štyria evanjelisti. Spodná časť ikony nie je prikrytá, ale zdobená striebornou rizou, stvárňujúcou ruku Bohorodičky pridržiavajúcej Kristove nohy. Svojim stvárnením je Kykkská ikona Bohorodičky analogická s ikonou Božej Matky „Dôstojné je“.

Popis ikony:

Ruská ikona z 19. storočia zobrazuje centrálne, v barokovom ráme Božiu Matku po kolená, v ikonografickom type Eleusy, držiacu v náručí dieťa Krista, natočeného k nej chrbtom, ktorý svoj pohľad adresuje divákovi. Mária si Syna pridržia ľavicou ponad kolená, pričom nežne skláňa tvár k jeho hlave, dotýkajúc sa ho pravým lícom. Pravicou sa jemne dotýka jeho pravej ruky, v ktorej drží rozvinutý biely zvitok s cirkevnoslovanským textom Lukášovho evanjelia: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom.“ (Lk 4, 18) Kristus je odetý v bielej tunike s krátkymi rukávmi, ktorá mu siaha po kolená. V páse je prepásaný červenou stuhou. Ľavicou sa pridržiava maminho maforia. Okolo hlavy má žltý nimbus spojený s nimbom Márie, v ktorom absentuje typický vpísaný kríž. Bohorodička je odetá v tmavomodrej tunike a svetločervenom, miestami ružovom maforiu, ktorý je zdobený lemovaním s imitáciou drahých kameňov. Hlavu jej zdobí kráľovská koruna. Pozadie ikony nie je zlaté, ale stvárnené vo fialovom odtieni, na ktorom sa nachádzajú nápisy. V horných rohoch ikony je uvedená skratka mena Božej Matky MP ΘY. Kristovo meno v skratke IC XC je uvedené pri nimbe. Nad ľavým ramenom Bohorodičky je cirkevnoslovanský názov ikony: Изображеніе пресвятыя Богородицы кипрскїя – Zobrazenie Cyperskej Presvätej Bohorodičky. V kontexte pomenovania ikony je potrebné poznamenať, že aj keď je to kópia ikony, ktorej originál sa nachádza na Cypre, ide o ikonu, ktorá sa nachádza na Cypre v Kykkskom monstieri, nazývaná Kykkská, čo potvrdzujú aj doplňujúce zobrazenia na ráme ikony. Na základe povedaného nazývame ikonu Cyperská – Kykkská ikona Bohorodičky, aj keď to v samotnom názve uvedené nie je. V spodnej časti medzi rámom ikony a Božou Matkou, je uvedený cirkevnoslovanský text trinásteho kondáku z Akatistu k Presvätej Bohorodičke: „Nekonečne velebená Bohorodička a Mat­ka najsvätejšieho Slova, prijmi ako dar túto našu oslavu, chráň nás od všetkých pokušení a vyslo­boď od večných múk, aby sme ti vždy spievali: Aleluja.“

            Na ráme, ktorý ohraničuje centrálne zobrazenie Bohorodičky, sú stvárnené detaily, ktoré sa spájajú s históriou Kykkskej ikony Božej Matky. V hornej časti sa uprostred vrchov cyperského Troodského pohoria nachádza Kykkský monastier, v strede ktorého je v kruhu zobrazený sv. apoštol a evanjelista Lukáš, ktorý podľa tradície namaľoval obraz Bohorodičky, z ktorého kópií pochádza aj divotvorná Kykkská ikona. V pravej časti, z pohľadu diváka je uprostred kopcov a prírody umiestnená postava pustovníka Izaiáša s ikonou, ktorý založil Kykkský monastier a začal s výstavbou cerkvi. V ľavej časti sú stvárnené stromy, ktorých koruny sa v úcte skláňali pred ikonou Bohorodičky, ktorú prinášali v procesii do tohto kraja. V dolnej časti je uprostred znak byzantského impéria v podobe orlice s dvomi hlavami, nad ktorými sa vznáša kráľovská koruna, ako znak toho, že Kykkský monastier bol postavený z finančných darov cisára Alexeja Komnéna. Znak byzantského impéria na ikone poukazuje taktiež na skutočnosť, že z Konštantínopolu bola ikona prenesená na ostrov Cyprus, čo potvrdzuje zobrazené more i lode. V pravej časti je na sťažni umiestnená bordová látka, podobne aj na brehu v pravom dolnom rohu. Tento symbolický detail sa spája s ikonou Bohorodičky, ktorá bola na príkaz cisára počas plavby prikrytá látkou, ktorou je prikrytá aj v súčasnosti.

            Plocha ikony, ktorá ohraničuje centrálne zobrazenie je vyplnená ďalšími výjavmi. V rohoch ikony sú umiestnení štyria evanjelisti a to v tomto poradí: v ľavom hornom rohu je sv. Ján a vpravo sv. Matúš, v ľavom dolnom rohu je sv. Marek a vpravo sv. Lukáš. V ľavej časti rámu je uprostred scéna Vstupu Bohorodičky do chrámu a v pravej časti udalosť Zosnutia Bohorodičky. V dolnej časti sú zobrazení títo svätí biskupi: sv. Bazil Veľký, sv. Gregor Teológ, sv. Ján Zlatoústy, sv. Mikuláš divotvorca, sv. Spiridon a sv. Charalampés. V hornej časti ikony je uprostred kopovitých oblakov zobrazená Novozákonná Trojica. Vľavo s krížom na ľavom ramene je stvárnený Boží Syn, po ľavici ktorého je Boh Otec – Sabaot, Pán zástupov, zobrazený ako starec so žezlom v ľavici. Medzi Otcom a Synom je modrá guľa, ako symbol planéty Zem. Nad nimi sa vznáša Sv. Duch, v podobe holubice. Pod nimi sú tváre anjelov s krídlami. Tak, ako centrálna ikona je zdobená štylizovaným barokovým rámom, podobným spôsobom sú zdobené aj ostatné výjavy na ikone.

Duchovné posolstvo:

Sv. Cyprián, biskup Kartága a mučeník, obhajuje pred Židmi Máriino panenstvo, zvelebujúc ju týmito slovami: „Ona získala od Boha výsadu, ktorú nemala žiadna žena pred ňou a nebude mať ani po nej, že je totiž zároveň matkou i pannou. A tak ako počala bez rozkoše, tak isto porodila aj bez bolesti a pretože bola tak výnimočná čistotou duše i tela, prežívala rovnako tak duchovným, ako aj telesným spôsobom Kristovu prítomnosť zvonku i zvnútra.“

Modlitba:

„Celé naše pozemské putovanie je naplnené skúškami a žiaľom, no k tebe Bohorodička Panna voláme, zmiluj sa nad nami, naša Božská ochrankyňa a ukry nás pod tvoj čestný plášť, posilni slabých starcov, uzdrav chorých, nasýť hladujúcich, napoj smädných, nadchni mládencov pre duchovnú námahu, nauč rodičov výchove svojich detí, ochráň deti pred akýmkoľvek nešťastím, osvieť tvojou milosťou našich duchovných pastierov, povznes naše modlitby k trónu Najvyššieho, aby sme ťa mohli oslavovať Božia Matka...“ (8. Ikos z Akatistu k Presvätej Bohorodičke pred „Milostivou“ „Kykkskou“ ikonou)