Ikona Chváľte Pána z nebies

Rusko; 19. storočie; 35 x 39,6 cm

Ikonografia

Ikony tohto typu nie sú príliš rozšírené. Chválové žalmy sa spievajú počas ranných bohoslužieb tak v prostredí východnej cirkvi na utierni (ranné bohoslužby), ako i západnej cirkvi na ranných chválach tzv. laudách. Spojenie žalmov 148, 149 a 150 je veľmi staré a jeho začiatok siaha až k synagógalnej bohoslužbe (bohoslužbe prvých storočí). Aj napriek tejto liturgickej skutočnosti sa ikony tohto typu objavujú až koncom 15. storočia, v Grécku, na Balkáne i v Rusku, pričom v období 16. storočia nadobúdajú symbolicko-didaktický a dogmaticko-alegorický význam. Zväčša sa takéto kompozície objavovali v podobe nástenných malieb, no zriedkavo aj ako prenosné ikony maľované na dreve.

Popis ikony

Ikona interpretuje 148. žalm „Chváľte Pána z nebies“. V hornej časti ikony uprostred nápisu je zobrazený Pán Zástupov – Sabaoth. Oboma rukami požehnáva stvorený svet. Jednotlivé nebesia pod ním sú zobrazené vo forme klenutých pruhov (na spôsob dúhy). Hviezdy, slnko, mesiac a „vody“ ich však prevyšujú. Na tróne, v centre ikony, sedí Emanuel, ktorý je obklopený celou nebeskou hierarchiou, zastúpenou deviatimi zbormi umiestnených v kruhoch: Serafíni, Cherubíni, Tróny – Panstvá, Kniežatstvá, Mocnosti – Sily, Archanjeli a Anjeli. Súčasťou výjavu sú aj štyri trojuholníky, v ktorých sú zobrazení evanjelisti, avšak nie v ľudskej podobe, ale v symbolických obrazoch – štyroch živých tvorov, a to okrídleného človeka, leva, býka a orla, ako to opisuje prorok Ezechiel (1,10; 10,14) či apoštol svätý Ján (Zjv4,6–7).

Tieto štyri apokalyptické bytosti boli neskôr svätým Irenejom Lyonským († 202) prisudzované evanjelistom ako ich symboly. Symbol okrídleného človeka patril Matúšovi, orol Markovi, vôl Lukášovi a lev Jánovi. Avšak svätý Augustín († 430) sa nestotožňuje s Irenejom a Matúšovi priraďuje symbol leva, Markovi človeka, Lukášovi býka a Jánovi orla. Svätý Hieronym († 420) zastával názor, ktorý pretrváva dodnes, a to, že Matúšovi patrí symbol človeka, Markovi leva, Lukášovi býka a Jánovi orla. Toto usporiadanie symbolov objasňuje Hieronym tým, že evanjelium podľa Matúša sa začína rodokmeňom Ježiša Krista (symbol človeka); u Marka hlasom volajúceho na púšti (symbol leva); u Lukáša obetou veľkňaza Zachariáša v chráme (symbol býka) a u Jána nedosiahnuteľnými výšinami Slova (symbol orla).

S objasnením Hieronyma sa stotožňuje aj svätý Gregor Veľký († 604), ktorý pripúšťa aj objasnenie symbolických zobrazení evanjelistov so zreteľom na samotného Krista, ktorý sa vtelil a prijal podobu človeka (symbol človeka); obetoval sa za nás (symbol býka); zničil okovy smrti (symbol leva) a vystúpil do neba (symbol orla). Podobne pre jeruzalemského patriarchu svätého Sofróna († 638) je lev symbolom Kristovej vlády a moci; býk symbolom Kristovej kňazskej služby; človek symbolom Kristovho vtelenia a orol symbolom zostupujúcej moci Svätého Ducha.

Po oboch stranách sú zástupy svätých, všetkých stavov: apoštoli, proroci, praotcovia, králi, blažení, kniežatá, mládenci, panny a deti, ktorí sa v modlitebných gestách obracajú ku Kristovi podobne, ako to môžeme vidieť na ikonách Posledného súdu. Po pravici Krista, v ľavej časti ikony je na čele zástupu presvätá Bohorodička a oproti nej po ľavici Krista svätý Ján Krstiteľ, privádza zástupy svätých ku Kristovi. Toto usporiadanie nápadne pripomína rozšírenú verziu ikony Deésis – ako symbol modlitebného príhovoru k Bohu za všetkých, vyprosujúc ľuďom milosť a odpustenie hriechov pri Poslednom súde.

V spodnej časti ikony sa nachádza pozemská krajina, uprostred ktorej sú „hory a všetky kopce a celá priepasť“ s libanonskými cédrami. Medzi nimi sa pohybujú zvieratá. Svet fauny je zastúpený zvlášť rôznorodo. Sú tu zvieratá známe (koza, medveď, jeleň), exotické (slon, lev) aj fantastický svet. Celé nebeské stvorenie je zjednotené v mieri a uctievaní, podriadené všeobecnému plánu Stvoriteľa.

Kompozícia tvorí priam katedrálny chrám. Zástupy všetkých stvorení sa zhromažďujú v mene Krista. Večná modlitba, jednota Neba a Zeme okolo Spasiteľa, sú znamením prichádzajúceho Nebeského kráľovstva, postaveného podľa zákonov Božskej múdrosti. Kompozíciu ikony možno považovať za obraz obnoveného vesmíru, ktorý sa vrátil do raja.

Ikona umeleckým jazykom, prostredníctvom symbolov a farieb oslavuje Boha, ako Stvoriteľa, za všetko to, čo pre ľudí z lásky učinil. Autor ikony ospevuje dokonalosť Stvoriteľského diela, vyjadrenej v rozmanitosti a harmónii stvoreného sveta, ktoré je predobrazom budúceho – eschatologického sveta.

Duchovný odkaz

V kontexte tejto ikony môžeme spoločne s prorokom Dávidom zvolať Aleluja. Už samotné slovo svedčí o dávnom pôvode zo židovstva, kde židovské slovo Halelu – jah znamená Chváliť Boha, Chváliť Pána. Svätý Teodorit Kyrrský to objasňuje takto: „Prorok slovami Aleluja, vyzýva duše k väčšej horlivosti. Táto pieseň povzbudzuje všetko tvorstvo: rozumové a zmyslové, hovoriace i nemé, s dušou i bez duše, k spoločnému ospevovaniu. Aj nebu i zemi, priepastiam i svetlám na nebeskej oblohe, vrchom i rastlinám a všetkému tomu podobnému a taktiež všetkým, ktorí majú dušu i rozum, prikazuje Dávid priniesť pieseň ako dar. A tým, ktorí sú obdarení rozumom, káže obrátiť pozornosť na toto všetko a vidieť v tom Božiu múdrosť, piesňami oslavovať Stvoriteľa.“