Ikona Emanuel

Rusko; 18. storočie; 30,7x25,6 cm

 Ikonografia:

Tento typ ikonografie Krista sa objavuje pomerne zavčasu, nie neskôr ako v 6. storočí. Na ikonách tohto typu sa zobrazuje Kristus v podobe dieťaťa, avšak s črtami dospelého intelektuálne a duchovne vyspelého muža. Takéto zobrazenie Krista bolo odpoveďou na nestoriánsku herézu v období 5. storočia, popierajúcej božskú prirodzenosť Ježiša Krista, do jeho krstu. Hlavným prameňom tohto ikonografického typu Krista je evanjeliové rozprávanie o narodení Krista, ako naplnenie Izaiášovho proroctva: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov. To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ,Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená Boh s nami.“ (Mt 1,21-23)

Tento ikonografický typ je symbolom predvečného Božieho Slova (gr. Logos), ktoré sa stalo telom. Najčastejšie je zobrazovaný po ramená, buď samostatne, alebo aj v prítomnosti presvätej Bohorodičky, svätého Jána Krstiteľa, či anjelov. Podobne, ako u všetkých ikon Krista, aj pri tomto type Spasiteľa – Emanuela nechýba typický kríž v nimbe.

 Popis ikony:

Ikona zobrazuje Ježiša Krista ako dvanásťročného chlapca po ramená, s dôrazom na výraz tváre. Vysoké čelo značí múdrosť a hĺbku poznania, ktorú mal Kristus ako Boží Syn, čo potvrdzujú aj slová z Evanjelia svätého Lukáša: „Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ (Lk 2,40) „Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.“ (Lk 2,46-50)

Okolo hlavy má Kristus modrý nimbus (svätožiaru) prežiarený lúčmi svetla v pravidelných odstupoch. Tieňovanie lúčov vytvára dojem, akoby svetlo vychádzalo z Neho. Aj jasný pohľad a belostná tvár Emanuela umocňujú tento dojem Slova v obraze, keď On sám povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (Jn 8,12)

Spodný odev je zlatožltej farby so zlatým lemovaním okolo krku a clavusom – znakom kňazskej moci na pravom ramene. Zlatá a žltá symbolizujú Božiu slávu a nadprirodzené svetlo, zároveň vypovedajú o vznešenom pôvode Božieho Syna, takisto ako aj starostlivo upravené krátke vlasy. Na chitóne (spodný odev) má prehodený cez ľavé plece himation, plášť modrej farby v bledších a tmavších odtieňoch akoby odrážalal svetlo. Táto farba tvorí aj pozadie ikony. Významovo potvrdzuje tajomstvo Slova Božieho vteleného medzi ľudí a presahuje všetko pozemské.

Na pozadí a v nimbe je text, grécke iniciály Jeho mena: IC XC (gr. Ιησούς Χριστός; csl. Isus Christos) a ďalej po riadkoch Slovo, Jednorodený Boží Syn, Vševládca, Pán, Emanuel. Text v spodnej časti ikony, ktorý je aj súčasťou liturgie svätého Jána Zlatoústeho i svätého Bazila Veľkého, podľa všeobecnej tradície pochádza od byzantského cisára Justiniána I. (527 – 565), čo potvrdzuje aj byzantský historik Teofan. Tento chválospev vznikol ako odpoveď Cirkvi proti vtedajším dvom herézam, a to nestorianizmu a monofyzitizmu, ktoré neuznávali dve prirodzenosti Ježiša Krista.

Text na spodnom ráme:

Jednorodený Synu i Božie Slovo, nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, a bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. Kríž si pretrpel, Kriste Bože, smrť si smrťou premohol. Ako jeden vo svätej Trojici, v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom, spas nás.

Duchovný odkaz:

Svätý Ján Zlatoústy Izaiášovo proroctvo, zvestované Jozefovi od Boha. prostredníctvom anjela, objasňuje slovami: „Možno povieš, prečo sa nevolá Emanuel, ale Ježiš Kristus? Pretože v proroctve nebolo povedané dáš mu meno, ale dajú mu meno. Kto? Národy i samotná udalosť. Emanuel – Boh s nami, aj keď je Boh od počiatku s človekom i vyvoleným Izraelským národom, nikdy nebol Boh tak jasne a viditeľne blízko k človeku, ako prostredníctvom vteleného Božieho Syna Ježiša Krista.“