Ikona svätí Cyril a Metod
(Rusko; 19. storočie)
Pôvod: Rusko; koniec 19. storočia
Rozmery: 45,5x35,5 cm
Sviatok ikony: 14. február, na Slovensku je slávnosť 5. júla
Vierozvestci z gréckeho Solúna, vyslanci byzantského panovníka Michala III., sv. Cyril a sv. Metod, navštívili Veľkú Moravu v r. 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava. Kresťanstvo sa tu síce rozvíjalo už dve generácie, no bratia hlásali evanjelium v slovanskom jazyku, zostavili pre miestne obyvateľstvo písmo hlaholiku a preložili do nej okrem vybraných častí Biblie i viaceré liturgické texty.
Prvý kresťanský chrám na území Slovenska bol vysvätený už v roku 828. V Nitrianskom kniežatstve vtedy vládol Pribina. V roku 863 prišli na pozvanie kniežaťa Rastislava solúnsky bratia Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. Ich účinkovanie bolo v našich dejinách jednou z najväčších udalostí. Hoci ich misia mala najmä náboženské poslanie, nemožno jej uprieť markantný vzdelávací a politický dosah. Cyril a Metod sa spoločne zaslúžili sa o upevnenie ducha a jednoty Slovanov. Vytvorili pre nich ich prvé písmo „hlaholiku“. To im umožnilo budovať vzdelanie. Založili viaceré školy, preložili do staroslovenčiny mnohé bohoslužobné texty, do ktorých neskôr včlenil niektoré modlitby z latinskej liturgie. Sila kresťanstva na Slovensku či Morave, svedčí o ich obetavej apoštolskej práci.
Počiatky christianizácie tu siahajú až do 3. storočia. Dôkazy o rozmáhaní sa kresťanstva na území Moravy a Slovenska pochádzajú už z obdobia Rímskej ríše a sťahovania národov. Prvými kresťanmi boli v blízkosti Podunajskej nížiny rímski vojaci. Avšak o misionároch, ktorí by ľudu priblížili Kristovo učenie, vieme len veľmi málo.
Obaja bratia, vyslanci byzantského panovníka Michala III, získali v 9. storočí výborné byzantské vzdelanie. Okrem Písma svätého čítali aj Homérove básne, učili sa rétoriku, filozofiu, matematiku, geometriu, dialektiku, astronómiu, muziku, právo či dokonca medicínu. Počas štúdií na vrchu Olymp spoznali cez Gruzínskych, Arménskych a iných mníchov spoznali cudzie liturgie. Architektúra kláštorov povzbudzovala mladých adeptov k štúdiu. Strediská s prísnymi pravidlami podporovali askézu mníchov a rozmáhali v nich oduševnenosť k nadobúdaniu vedomostí.
Konštantín od mladosti rád čítal spisy cirkevných otcov, ktorí vynikali darom reči, napr. Gregor Naziánsky alebo Dionysius Aereopagita. Titul filozof si vyslúžil vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam, učenosti a bystrému uvažovaniu. Sotva dosiahol 22 rokov, prijal diakonské svätenie. No rozkoly na cisárskom dvore, kde mal pracovať, ho čoraz viac rozhorčovalo, až sa rozhodol utiahnuť do kláštora Kleidion. Výučba študentov na filozofickej fakulte mu priniesla viac pokoja. Svojimi vynikajúcimi schopnosťami však neodmietol poslúžiť aj štátu. Byzanciu a kresťanskú vierouku obhajoval napríklad pred obrazoborcami i moslimami v Samare.
Svätí Cyril, Metod a ich spolupracovníci vyrastali v byzantskom prostredí, v byzantskej liturgii, teológii a bezpochyby boli hlboko zakorenení v byzantských zvyklostiach, ktorými odhodlane žili. Väčšina zachovaných pamiatok, ktoré sa viažu k cyrilometodskej misii patrí k byzantskému rítu. Aj prvotné schválenie slovanského jazyka sa nieslo v tomto duchu. Miestny patriarcha Fotios by sa pre udržanie dobrých vzťahov s pápežom neodvážil zasahovať do záležitostí rímskeho „patriarchátu“.
Nevieme presne popísať zostavu liturgie v 9. storočí. Nepoznáme ani odlišnosti medzi byzantským a latinským slávením pobožnosti, no obe si boli v mnohom bližšie, než je tomu v súčasnosti. Ich vzájomné rozdiely sa zvýraznili až po reformách na Tridentskom sneme (1545-1563) a po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965).
Zo strany kniežaťa Rastislava mala misia aj politické dôvody. Rastislav sa potreboval vymaniť z područia franských kňazov, a možno by sa bol býval rád dostal aj pod byzantskú cirkevnú jurisdikciu, čomu nasvedčuje jeho prosba, s ktorou sa obrátil na Michala III., t. j. aby mu poslal „biskupa a učiteľa“ (ŽK XIV) 325. Rastislav po vojnách s Ľudovítom Nemcom (rok 854) vyhostil franské a bavorské duchovenstvo a účinkovanie zvyšných kňazov (najmä z akvilejského patriarchátu) už moravskému vládcovi nestačila. Chcel, aby sa z Moravy stala samostatná cirkevná diecéza.
Konštantinopolský cisár sprvu ani neuvažoval o tom, aby ihneď poslali na Moravu biskupa a zriadil tam diecézu, no žiadosti moravského kniežaťa vyhovel. Rozhodol sa, že na Moravu pošle vyslancov, ktorí prevezmú cirkevnú správu a budú zastupovať záujmy Východu. Najväčším privilégiom bolo oprávnenie používať liturgický jazyk staroslovenčinu. V 9. storočí nemohol takéto výnimočné postavenie získať žiaden iný politický útvar. Ďalej bratia preložili najpotrebnejšie vieroučné a bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Preklady mohli tvoriť vďaka novému písmu - hlaholike, na zrode ktorej mal najväčšiu zásluhu Konštantín.
„Staroslovienčina sa popri gréčtine, latinčine a hebrejčine stala štvrtým bohoslužobným jazykom. Bola jazykom vysokého štýlu, určeným nie len pre liturgické, ale i právne a vzdelávacie príležitosti. Jej základom bolo južnoslovanské macedónske nárečie z okolia Solúna. Je možné, že slúžila pre christianizáciu Slovanov už v Byzancii, ale jej sústavné používanie zaviedli až Solúnski bratia a ich „literárna škola“. Metod, ktorý bol ešte pred svojím vysvätením, desať rokov správcom jednej macedónskej oblasti, preložil pre potreby bohoslužieb mnohé biblické texty, napísal jedinečný právnický text Civilný zákonník. Autorstvo Proglasu alebo Predslovu svätému sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi.
Prvá časť ich misijnej činnosti končí v roku 867. Svätí bratia, priviedli svojich žiakov ku kňazskej vysviacke k vtedajšiemu pápežovi Mikulášovi I. Pobyt v Ríme mal význam aj z právneho hľadiska Vytvorenie vlastnej cirkevnej organizácie by podnietilo aj rozvoj evanjelizácie. Po smrti sv. Cyrila v roku 869 sa na čelo misie dostal Metod. Na žiadosť panónskeho kniežaťa Koceľa, vrátane moravského vladára Rastislava a nitrianskeho Svätopluka, bol vysvätený za biskupa s titulom arcibiskupa a pápežského legáta medzi slovanskými národmi. Pápež takto obnovil starobylé panónske arcibiskupstvo so sídlom v Sirmiu. To sa samozrejme nepáčilo franským biskupom, ktorí za počinom videli ohrozenie svojich politických pozícií. Falošne obvinili sv. Metoda a hoci Metod pred pápežom svoju nevinu obhájil, nový znepriatelený biskup Viching naďalej tvrdo útočil na metropolitu a strpčoval mu posledné roky. Sv. Metod zomrel v apríli v roku 885. Pred smrťou ustanovil za svojho nástupcu Gorazda, svojho oddaného žiaka a kňaza zo vznešenej slovanskej rodiny.
Na ikone vzpriamene stoja obaja bratia. Vľavo, z pohľadu diváka, stojí v mníšskom odeve sv. Konštantín, ktorý prijal meno Cyril. V ľavej ruke drží roztvorený zvitok a pravou dlaňou žehná. Jeho brat Metod v odeve biskupa drží v jednej ruke knihu - Evanjelium a v druhej biskupskú berlu. Tá poukazuje na úlohu dobrého pastiera, ktorou Kristus poveril svojich apoštolov, keď Petrovi povedal: "Pas moje ovce!" (Jn 21, 16).