Ikona Nanebovstúpenia Pána

Ikona Nanebovstúpenia Pána

Pôvod ikony: Rusko; 17. storočie; 89 x 72 cm

Sviatok: Štyridsiaty deň po Pasche

Písomné pramene sviatku:

Už v Starozákonných žalmoch nachádzame prorocký opis nanebovstúpenia Pána – slávnostného výstupu Boha za jasotu a trúbenia anjelov: „Boh vystúpil hore za jasotu, Hospodin za zvuku trúby.“ (Ž 46, 6) Akoby pokračovaním tejto udalosti je príkaz adresovaný anjelom, aby otvorili brány, a mohol vstúpiť Vykupiteľ: „Brány, zdvihnite hlavice! Prastaré vchody, zdvihnite sa, aby mohol vojsť Kráľ slávy!“ (Ž 23, 7) Zavŕšením slávnostného výstupu Krista do neba je jeho zasadnutie po pravici Boha Otca, čo prorok Dávid opísal týmito slovami: „Výrok Hospodina môjmu Pánovi: ,Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.‘“ (Ž 109, 1)

Slávenie sviatku, ako aj samotná ikonografia sa opiera o texty evanjelií sv. apoštola a evanjelistu Marka a Lukáša a taktiež o Skutky svätých apoštolov, ktorých autorom je práve sv. Lukáš (porov. Mk 16, 16 – 20; Lk 24, 50 – 53; Sk 1, 4 – 12). 

Samotnú udalosť opisuje Sväté písmo nasledovne: „Potom ich (apoštolov) vyviedol (Ježiš) von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Lk 24, 50 – 51) „A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza“, (Sk 1, 10), „...až im ho vzal oblak z dohľadu,“ (Sk 1, 9) „zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: ,Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.‘“ (Sk 1, 10 – 11) „Oni (apoštoli) sa mu (Ježišovi) klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“, (Lk 24, 52) „z vrchu ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema.“ (Sk 1, 12) „Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ (Lk 24, 53) Keď sa „rozišli, všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“ (Mk 16, 20)

 Okrem už spomenutých textov evanjelia, je dôležitým písomným prameňom Nanebovstúpenia Pána Vyznanie viery, ktoré bolo prijaté na Prvom všeobecnom sneme v Nicei roku 325, kde sa okrem iného uvádza: „Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 

Historické pozadie sviatku:

Sviatok Nanebovstúpenia Pána patrí medzi dvanásť hlavných sviatkov liturgického roka, ktorého pamiatka sa slávi na štyridsiaty deň po sviatku Kristovho vzkriesenia – Pasche, ktorý vždy pripadá na štvrtok šiesteho týždňa po Pasche.

Najstaršou známou zmienkou datovanou do obdobia konca 4. stor. je rozprávanie pútničky Etérie, ktorá uvádza, že na štyridsiaty deň po Pasche sa slávilo Nanebovstúpenie, nie však v Jeruzaleme, ale v Jaskyni narodenia v Betleheme. Dôležité je poznamenať, že pútnička Etéria tento sviatok nenazýva Nanebovstúpením Pána, ale Štyridsiatym dňom po Pasche.

Hoci tajomstvo Nanebovstúpenia patrilo od prvých storočí k pravdám, ktoré vyznávali vo všetkých symboloch viery, jeho slávenie bolo ešte súčasťou paschálneho cyklu, ktorý sa končil Päťdesiatnicou. Keď sa Päťdesiatnica stala samostatným sviatkom, sviatok Nanebovstúpenia bol spočiatku súčasťou jej liturgického slávenia. Je dôležité poznamenať, že v prameňoch prvých troch storočí sa nenachádza žiadna zmienka o tomto sviatku. Nespomína ho ani cirkevný spisovateľ Origenes († okolo roku 251), ktorý vymenúva kresťanské sviatky v ôsmej knihe svojho diela „Contra Celsus“ – „Proti Celsiovi“. 

Je dosť možné predpokladať, že počiatky samostatného sviatku Nanebovstúpenia Pána v Jeruzaleme boli späté s výstavbou chrámu zasväteného tomuto sviatku, ktorý v tridsiatych rokoch 4. storočia dala postaviť sv. cisárovná Helena, na mieste Kristovho nanebovstúpenia. Väčšina bádateľov zastáva názor, že k definitívnemu oddeleniu sviatku Nanebovstúpenia Pána a Päťdesiatnice došlo na Druhom všeobecnom sneme v roku 381. 

V Apoštolských konštitúciách (okolo roku 380) sa nachádza zmienka o tom, že na štyridsiaty deň po Pasche sa slávi sviatok Nanebovstúpenia Pána. Na kresťanskom Východe v svojich homíliách píšu o sviatku Nanebovstúpenia Pána v 4. storočí sv. Gregor Nysský († 395), sv. Ján Zlatoústy († 407), ktorý ho nazýva „dávnym a univerzálnym sviatkom“ a sv. Epifán († 403), cyperský biskup. Rovnako na Západe sa sviatok Nanebovstúpenia Pána začal sláviť samostatne ku koncu 4. storočia. Historik Sokrates († okolo roku 440), v svojom diele História Cirkvi, nazýva tento sviatok „univerzálnym“, pričom uvádza, že sa slávil na konštantínopolskom predmestí Eloa uprostred množstva zhromaždených veriacich. Aj sv. Augustín považoval tento sviatok za „dávny a univerzálny“.

V období 5. a 6. storočia bol už sviatok Nanebovstúpenia Pána všeobecne známym a rozšírený v rôznych Cirkvách. 

Ikonografia:

Základ sviatku, ako aj jeho ikonografické zobrazenie tvoria texty Svätého písma a to evanjelium sv. Marka a Lukáša, ako aj Skutky svätých apoštolov.

Medzi najstaršie známe zobrazenia Nanebovstúpenia sa zaraďuje reliéfny výjav na dverách Chrámu sv. Sabíny v Ríme z 5. storočia. Tento námet sa objavuje aj v podobe reliéfneho výjavu na ampulkách (nádobkách na olej) z Monzy a Bobbio, pochádzajúcich z druhej polovice 6. storočia, ktoré boli pravdepodobne inšpirované maľbami zo Svätej zeme. Historickou je aj miniatúra v ranokresťanskom Rabbulovom sýrskom evanjeliári z roku 586. 

Kompozíciu ikony Nanebovstúpenia tvoria dve časti. Vo vrchnej vidíme Krista Pantokratora v mandorle s dvoma anjelmi, vystupujúcim do neba, v svojej večnej sláve. Táto rovina ikony je symbolom božskej sféry – neba. V spodnej časti ikony, dole na zemi, ktorá je symbolom pozemského, Bohom stvoreného sveta, stojí presvätá Bohorodička v pozícii modliacej sa Oranty s pozdvihnutými rukami. Bohorodička stojí uprostred zhromaždených apoštolov stále sa dívajúcich za Kristom vystupujúcim do neba. Po jej stranách sú zobrazení dvaja anjeli v bielych odevoch, ktorí poukazujú na Krista vystupujúceho na nebo. Samotná skupina zhromaždených apoštolov je rozdelená na dve symetrické skupiny po šiestich. Bohorodička je v centre uprostred apoštolov, ako predobraz Kristovej Cirkvi.

Charakteristickým prvkom väčšiny ikon Nanebovstúpenia je jeden dôležitý detail: apoštoli sú na rozdiel od zobrazeného Spasiteľa, Bohorodičky, či anjelov zobrazení bez nimbov. Táto absencia je zámerná. Je znakom toho, že na apoštolov ešte nezostúpila milosť Svätého Ducha – Utešiteľa, ktorý sa podľa prísľubu Spasiteľa zjavil a zostúpil až v deň Päťdesiatnice. 

Ježiš Kristus 

Nezobrazuje sa uprostred apoštolov, ale nad nimi, v nebeských sférach s anjelmi. Toto zobrazenie poukazuje na skutočnosť, že Kristus už nepatrí do tohto sveta, lebo svoje poslanie na zemi už naplnil. Svojou smrťou na kríži a slávnym vzkriesením vykúpil ľudské pokolenie spod hriechu a nadvlády diabla, a preto sa vracia do neba, z ktorého zostúpil v čase, keď sa počal v lone Bohorodičky v Nazarete a narodil ako dieťa v judskom Betleheme. Kristus nestojí na zemi a jeho postava v porovnaní s postavami apoštolov pod ním, je o dosť menšia. Počas pozemského prebývania na zemi bol Ježiš jedným z nás. Stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Ale tento odtieň času sa už pominul. Navždy. Preto sa už Kristus nezobrazuje uprostred apoštolov, ako je to na ikonách zobrazujúcich udalosti z jeho života na zemi, ale je od apoštolov oddelený. Oslávený Kristus, čo zvýrazňuje aj jeho žiarivý biely odev, pokrytý zlatými lúčmi, na rozdiel od väčšiny ikon, kde je zobrazený v červeno-modrej kombinácii, už vystúpil do večnosti, do Božieho sveta, z ktorého zostúpil v čase vtelenia.

Na všetkých ikonách Nanebovstúpenia, je Kristus vystupujúci do neba zobrazený v tej sláve a majestáte, v akej príde súdiť na konci vekov stvorený svet. Zobrazuje sa sediaci na prestole slávy v svetlom odeve prežiarenom tenkými zlatými lúčmi, tzv. asistom, ktorý je symbolickým vyjadrením božských síl – energií. Je Vševládca (Pantokrator). Pravicu má pozdvihnutú v žehnajúcom geste, pričom v ľavici drží buď evanjeliár, alebo zvitok ako znak svojho učenia na zemi. Zvinutý pergamen je symbolom pravdy. Kvôli svojej pravde a milosti bude prítomný v spoločenstve apoštolov, ako im to sľúbil: „ A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ (Mt 28, 20)

Celá postava Krista je ohraničená mandorlou, t.j. kruhmi, ktoré sú symbolickým zobrazením nebeskej sféry, v modrastých odtieňoch naplnené zlatými lúčmi, ktoré podobne ako slnečné lúče vyžarujú z mandorly. Táto svätožiara je symbolickým zobrazením oblaku, miesta prítomnosti Boha v Starom zákone tak počas exodu, ako aj na vrchu Sinaj, či v Novom zákone na hore Tábor počas Premenenia. Celé zobrazenie Krista na ikone Nanebovstúpenia je akoby slnkom. Slnkom pravdy horiacim na zemi. Nebeskú sféru so zobrazeným Kristom uprostred, po stranách držia svojimi rukami dvaja anjeli, ktorí sú zobrazení tak, akoby niesli kruh so Spasiteľom sediacim na prestole. 

Takéto zobrazenie Spasiteľa na ikone Nanebovstúpenia je ešte s väčšou silou a majestátnosťou vyjadrené v nástenných maľbách chrámov. Zvlášť v tých výjavoch, ktoré sa sústreďujú zvyčajne v samotnej kupole chrámu, kde je Kristus zobrazený v strede kupoly akoby v strede nebeskej klenby, čo vyjadruje jeho slávu a velebu. Je to Pantokrátor – Vládca celého sveta – (Vsederžíteľ). Spasiteľ sa pripodobňuje slnku. Tento obraz nad hlavami modliacich sa kresťanov v chráme zobrazuje Nanebovstúpenie. 

Presvätá Bohorodička 

Božia Matka sa po prvý krát sa v zobrazení udalosti Nanebovstúpenia objavuje v polovici 6. storočia na ampulkách z Monzy. Jej prítomnosť uprostred apoštolov na Olivovej hore potvrdzuje tradícia Cirkvi, kde v Svätom písme čítame, že Mária trávila čas spoločne s apoštolmi potom, čo sa vrátili z Jeruzalema: „...vrátili sa do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový... Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Andrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Všetci títo jednomyseľne a vytrvalo zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi“ (porov. Sk 1, 12 – 14).

Na ikone sviatku Nanebovstúpenia je Bohorodička zobrazená v spodnej rovine ikony v jej centre, uprostred apoštolov a anjelov. Jej tmavobordový vrchný plášť maforion je v ostrom kontraste s oslňujúco bielym odevov anjelov, stojacich po jej stranách, čo zdôrazňuje jej dôležitosť. Túto dôležitosť potvrdzuje aj liturgická pieseň Dôstojné je, kde ospevujeme Bohorodičku týmito slovami: „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička... Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni...“. Ona je tým predurčeným stredom, v ktorom sa stretáva svet anjelský a svet pozemský. Ona, ako nová Eva je predobrazom Cirkvi a preto sa zobrazuje pod Kristom. Toto jej umiestnenie nie je náhodné, ale poukazuje na prepojenie hlavy a tela Cirkvi. Toto prepojenie Krista s Bohorodičkou, táto vertikálna rovina, je badateľná aj v nástenných maľbách východných chrámov, kde je v klenbe svätyne Bohorodička zobrazená v podobe Oranty, prepojená s obrazom Krista Pantokratora v kupole. Táto vertikálna línia ikony, ktorú tvoria postavy Krista a Bohorodičky je symbolickým vyjadrením spojenia medzi Matkou a Synom. 

Bohorodička je Orantou, Ona sa za nás prihovára, ako naša zástankyňa. Je zahĺbená do modlitby s pozdvihnutými rukami, niekedy s rukami prekríženými na hrudi, čo je gestom jej viery a prijatia a podriadenia sa Božej vôli. Od obdobia 17. storočia sa pod vplyvom západného umenia zobrazuje s rukami prekríženými na hrudi. Jej tri hviezdy tzv. fivuly, na ramenách a čele, sú typickým znakom v ikonografii Bohorodičky, ktoré symbolizujú jej ustavičné panenstvo, pred počatím Krista, počas pôrodu aj po pôrode.

Anjeli

V ikonografii Nanebovstúpenia vystupujú štyria anjeli v dvoch podobách. Dvaja anjeli sa zobrazujú vznášajúci sa po stranách Krista vystupujúceho do neba a ďalší dvaja sa zobrazujú stojaci na zemi uprostred apoštolov po stranách Bohorodičky. Anjeli, ktorí sa vznášajú pri Kristovi, oboma rukami pridržiavajú mandorlu, obkolesujúcu Krista, ktorá je zobrazením žiary Kristovej slávy, napĺňajúca celú kozmickú sféru, ktorú naznačujú kruhy v modrastých odtieňoch. Títo anjeli symbolizujú tých, ktorí pri Božom tróne oslavujú Pána: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“ (porov. Iz 6, 3). Odev anjelov má tú istú farbu ako odev apoštolov. Sú to anjeli vtelenia. Ich prítomnosť poukazuje na to, že Kristus sa oddelil od zeme vo svojom pozemskom tele. To však po udalosti nanebovstúpenia nenarúša jeho spojitosť so zemou a veriacimi, spojenými s ním prostredníctvom jeho krvi. Anjeli s Kristom vystupujúcim do neba ilustrujú text Cherubínskej piesne z liturgie: „Veď máme prijať kráľa všetkých, ktorého anjelské zbory neviditeľne nesú v sláve“. Ďalší dvaja anjeli stoja na zemi uprostred apoštolov. Ich žiarivo biela farba rúch je v ostrom kontraste s tmavými odevmi apoštolov. Ikonopisec ich charakterizuje ako nebeské bytosti odrážajúce božské svetlo. „Oni sú anjelmi vzkriesenia,“ píše sv. Ján Zlatoústy, „ktorí hovoria jedným hlasom. Sú odetí v bielom odeve podobne ako pri prázdnom Kristovom hrobe, kde tiež videli anjela odetého v bielom odeve. Tak ako pri hrobe, aj tu je ohlasovateľom Pánovho nanebovstúpenia anjel, ktorý však neoznamuje vzkriesenie Krista myronosičkám, ale jeho nanebovstúpenie apoštolom.“ „... kým (v čase jeho nanebovstúpenia apoštoli) uprene hľadeli k nebu, ako (Kristus) odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: ,Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.‘“ (Sk 1, 10 – 11) 

Apoštoli

Ikona Nanebovstúpenia zobrazuje veľmi dôležitý fragment zo života apoštolov. Dovtedy boli so svojím Učiteľom, na ktorého sa mohli s čímkoľvek obrátiť. Teraz od nich odchádza, a to ich napĺňa smútkom. Na rozdiel od iných ikon, na ktorých sú apoštoli zobrazení ako statoční a sústredení, tu ich vidíme v postojoch a s gestami vyjadrujúcimi vzrušenie. Akoby sa pýtali, čo bude ďalej. Apoštoli prichádzajú o toho, ktorý bol s nimi. Čo s nami bude? Ako žiť? Ako sa modliť? Ako plniť Božiu vôľu, keď sa všetko skončilo? Už nebudú žiť s Kristom! Časť života, ktorú prežili, sa skončila. Nečudo, že apoštoli sú nespokojní, keď sa pozerajú za odchádzajúcim Kristom. Ich duševný stav opisuje aj stichira večierne sviatku: „Pane, keď ťa apoštoli videli, ako ťa oblaky unášajú k nebesiam slzy im oči zaliali, srdcia žiaľom pukali, k tebe spínali svoje ruky a prosili: ,Nenechaj nás, Vládca, ako siroty. Veď si vrúcne miloval svojich služobníkov. čím skôr nám zošli svojho Svätého Ducha, ako si nám sľuboval, aby posilnil naše duše.‘“ stichira Veľkej večierne sviatku). 

Apoštoli sú zobrazení v dvoch skupinách – jedna na skalnatom a druhá na svetlom pozadí Olivového vrchu. Niekedy je ich jedenásť, keďže apoštol Matúš ešte nebol v tom čase lósom pripočítaný k zboru apoštolov. Na väčšine ikon sa ich však zobrazuje dvanásť. Namiesto zradcu Judáša je tam apoštol Pavol. Zobrazenie nájdeme už na olejových ampulkách z Monzy zo 6. storočia. Na ikonách, na ktorých sa pri postavách apoštolov nachádza aj ich meno, nie je problém s ich identifikáciou. Tam, kde popis chýba, nie je totožnosť apoštolov istá. No niektorých apoštolov dokážeme rozlíšiť na základe nemenných atribútov. Po pravici Bohorodičky rozpoznáme sv. apoštola Petra, ktorý má biele vlasy a krátku kučeravú bradu, je odetý do modrých šiat, cez ktoré má prehodený plášť okrovo-zlatej farby. Pohľad má upriamený nahor ku Kristovi a pravou rukou ukazuje na Bohorodičku. Po ľavici Bohorodičky stojí sv. Pavol. Preňho je charakteristická plešina a dlhá, tmavá a kučeravá brada. Podobne ako Peter má spodné šaty modré a cez ne má prehodený červený plášť. V skupine na ľavej strane, na čele ktorej stojí Peter, môžeme rozpoznať dvoch mladíkov: sv. apoštolov Jána a Tomáša, zobrazených bez brady. V skupine na pravej strane môžeme rozpoznať sv. apoštola Filipa, mladíka bez brady, odetého do modrých šiat, cez ktoré má prehodený zelenomodrý plášť. V úzadí oproti anjelovi stojí sv. Andrej, ktorého rozpoznáme podľa dlhej, sivej a zvlnenej brady a vlasov. Je odetý do modrých šiat a zeleného plášťa. 

Vyvstáva otázka, prečo je na ikone Nanebovstúpenia Pána prítomný sv. apoštol Pavol, ktorý nebol účastný tejto udalosti? Je tu v symbolickom zastúpení neprítomných veriacich, a tých, ktorí ešte len príjmu tajomstvo spásy a radostnú zvesť evanjelia, pretože aj pre nich platí poslanie šíriť evanjelium po celom svete.

Dve skupiny dvanástich apoštolov vytvárajú kruh obkolesujúci Bohorodičku. Zvýrazňujú ho pozdvihnuté ruky apoštolov a anjelov. Je to kruh Cirkvi, ktorý akoby odrážal nebeský kruh, v ktorom je zobrazený Kristus. Dynamické zobrazenie postáv apoštolov poukazuje na ich misijné poslanie – ohlasovať mnohými spôsobmi kázania v rozmanitých jazykoch jedinú pravdu. Zvýrazňujú to aj rôznofarebné rúcha, ktoré odrážajú „rôznofarebný odev“ Božej nevesty – Cirkvi a vyjadrujú tak jednotu mnohosti podľa obrazu jediného, ktorý sa premieta do troch, a obrazu troch, ktorí sa zjednocujú v jednom. Skupina apoštolov vľavo a anjeli vyjadrujú výstup duše nahor, do neba a skupina apoštolov vpravo sa obracia k Bohorodičke. Hľadí na ňu ako na skryté tajomstvo Cirkvi – prameň živej vody a vzor svätosti.

Ikona Nanebovstúpenia Pána je obrazom Cirkvi, kde Kristus vystupujúci do neba k Otcovi je hlavou Cirkvi, Bohorodička je predobrazom a apoštoli základom, ktorí svoju misiu začínajú s Kristovým požehnaním. 

Olivová hora s olivovníkmi

Kompozícia Ikony nanebovstúpenia je tvorená z dvoch častí. V tej spodnej, na zemi, ktorá symbolizuje pozemský svet stvorený Bohom, stoja apoštoli s Bohorodičkou a anjelmi. Vo vrchnej, ktorá je symbolom nebeskej sféry, dominuje Kristus vystupujúci do neba v sprievode anjelov. A uprostred týchto dvoch rovín ikony – týchto dvoch svetov umiestnil ikonopisec ako pozadie ikony a zároveň pomyselnú hranicu medzi nimi Olivovú horu, kde koruny štyroch zobrazených olivovníkov prechádzajú za túto hranicu. Nie je to však náhoda, ale zámer. Ikonopisec, poukazuje na fakt, že aj sama príroda sa zúčastňuje na kozmickej liturgii, kde sa Boh vo svojej láske a dobrote skláňa k svetu, ktorý stvoril, a svet ide v ústrety svojmu Kráľovi. Sv. Cyril Jeruzalemský vo svojej 14. katechéze katechumenom zaraďuje miesto Kristovho nanebovstúpenia medzi najdôležitejšie prírodné miesta v histórii spásy: „Doteraz stojí Olivová hora aj s olivovníkmi, ktoré aj dnes ukazujú očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na mraku na nebo, z ktorého zostúpil. Máš veľmi veľa svedkov. Hneď odtiaľ, neďaleko vás je miesto vzkriesenia a na východ od neho je miesto jeho nanebovstúpenia. Tvojimi svedkami sú aj anjeli, ktorí majú dôkaz – mrak, na ktorom sa vzniesol, a apoštoli, ktorí s ním vystúpili na horu.“ Pozemský a nebeský svet sú vzájomne prepojené, čo na jednej strane potvrdzujú štyri olivovníky zobrazené na ikone a na druhej strane dvaja anjeli stojaci uprostred apoštolov s Presvätou Bohorodičkou uprostred. Štyri olivovníky zobrazené vo vrchnej časti ikony symbolizujú štyri strany hriešneho pozemského sveta, ktorý potrebuje spásu a ktorý sa môže osvietiť tak, že prijme radostnú Božiu zvesť – evanjelium. Kristus prv, než vystúpil do neba, povedal svojim učeníkom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (porov. Mt 28, 18 – 20) V tomto kontexte evanjelia olivovníky symbolizujú štyroch evanjelistov.

Popis ikony:

Vo vrchnej časti ikony sa nachádza Boh Otec – Sabaoth, očakávajúc návrat Syna do neba, ktoré symbolicky naznačujú oblaky so slnkom a mesiacom. Naturalizmus v zobrazení oblakov, ako aj postava Boha Otca, sa na ikone objavuje pod vplyvom západného barokového umenia, s akým sa nestretávame pri starších ikonách tohto sviatku. 

V centre ikony sa nachádza postava Ježiša Krista, v nebeských sférach s anjelmi. Pravicu má pozdvihnutú v žehnajúcom geste a v ľavici drží zvitok. Celá postava Krista je ohraničená mandorlou – kruhom, ktorý je symbolickým zobrazením nebeskej sféry. Nebeskú sféru so zobrazeným Kristom uprostred držia po stranách svojimi rukami štyria anjeli. Súčasťou tejto ikony sú aj anjeli, ktorí na poľniciach vítajú Krista vystupujúceho do neba. Dvaja anjeli v bielych odevoch sú prítomní na Olivovej hore, medzi Kristom a apoštolmi, Bohorodičkou, ženami a zástupmi ľudu.

V spodnej časti ikony uprostred apoštolov a anjelov je presvätá Bohorodička, ktorej ruky sú pozdvihnuté v geste modlitby a príhovoru u svojho Syna a nášho Boha za Cirkev. Po ľavici a pravici Bohorodičky sú netypicky pre túto ikonu zobrazené dve ženy, pravdepodobne myronosičky. Za postavami žien sú dve skupiny apoštolov vo väčšine ikon tohto sviatku rozdelených po šesť. V prípade tejto ikony je šesť apoštolov naľavo z pohľadu diváka a vpravo je ich sedem, keďže táto skupina apoštolov je doplnená o apoštola Pavla, skláňajúceho sa v pravom dolnom rohu ikony z pohľadu diváka. Ten nepatril medzi dvanástich apoštolov a nebol ani účastný udalosti Kristovho nanebovstúpenia, nakoľko ešte nebol obrátený a prenasledoval kresťanov. Prečo je teda súčasťou tejto ikony? Odpoveďou je, že ikona nám neponúka chronologicky presné historické svedectvo o sviatku, ale sprostredkúva jeho duchovnú podstatu. Pri nanebovstúpení sú zhromaždení apoštoli s Bohorodičkou ako zárodok rodiacej sa kresťanskej Cirkvi, spoločenstva všetkých, zjednotených vo viere, s túžbou po spáse, tak Cirkvi oslávenej, ako aj trpiacej a putujúcej. Preto sa objavuje na ikone ohlasovateľ Božieho slova apoštol Pavol.

Dynamické zobrazenie postáv apoštolov poukazuje na ich misijné poslanie – ohlasovať mnohými spôsobmi jedinú pravdu. Časť apoštolov je pokojnejšia a zosobňuje kontempláciu. Všetci apoštoli spoločne s Bohorodičkou zobrazujú poslanie Cirkvi – modlitbu a ohlasovanie Kristovho evanjelia.

Na tmavohnedom ráme sa vo vrchnej časti uprostred nachádza csl. názov ikony: Образ Вознесения Господа нашего Иисуса Христа (Obraz Voznesenija Hospoda našeho Iisusa Christa) – Ikona Nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista. 

Duchovný odkaz:

„Sám Boh, vládca celého sveta, Otec Krista, a náš Pán Ježiš Kristus, ktorý zostúpil a vystúpil a ktorý spoločne s Otcom zasadol na trón, nech zachráni vaše duše! Nech vás vzkriesi z vašich hriechov a učiní schopnými byť vzatými na oblakoch na stretnutie s Pánom v určenom čase. A kým nastane čas jeho slávneho druhého príchodu, nech sú vaše mená zapísané v knihe života a nech tieto mená nik nevymaže, pretože veľa je tých, ktorí padli a ich mená boli zotreté. Nech vám udelí vieru vo Vzkrieseného, aby ste prijali toho, ktorý vystúpil do neba a ktorý znova príde, ale nepovstane zo zeme, pretože spočíva na výsostiach a je prítomný uprostred nás. A preto si nemysli, že tým, že je telom vzdialený, je neprítomný v Duchu! On je tu, uprostred nás, počuje, čo o ňom hovoríme, pozná tvoje vnútro, vie, čo si myslíš, lebo on je ten, ktorý skúma srdce i vnútro. On je teraz ochotný všetkých vás, ktorí prichádzate ku krstu, priviesť k Otcovi a Svätému Duchu, a povedať: ,To som ja i moje deti, čo mi dal Pán‘ (Iz 8,18), ktorému patrí sláva na veky vekov. Amen.“ (modlitba sv. Cyrila Jeruzalemského za katechumenov)

Modlitba: 

„Najsladší Ježiš, neopustil si lono Otcovo a predsa si žil na zemi ako človek. Dnes si sa v sláve vzniesol z Olivovej hory a našu padlú prirodzenosť si láskavo povýšil a posadil si ju vedľa Otca. Preto sa zástupy beztelesných nebešťanov divia tomuto zázraku. Stoja v úžase a chvejú sa. Zvelebujú tvoju lásku k človeku. Aj my tu na zemi spolu s nimi velebíme tvoj príchod na svet i tvoje nanebovstúpenie. Modlime sa a vrúcne volajme: ,Pane, v deň tvojho nanebovstúpenia si naplnil radosťou učeníkov a Bohorodičku, čo ťa porodila. Na ich príhovor i pre svoje milosrdenstvo aj nás urob hodnými svojich veľkých radostí.‘“ (stichira z Veľkej večierne sviatku)