Ikona presvätej Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“

Ikona presvätej Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“

Pôvod ikony: Rusko; 2. polovica 18. storočia, 30,5 x 25,7 cm

Sviatok: Sobota 5. týždňa Veľkého pôstu – Akatistová

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Chvály na Božiu Matku“:

Pred ikonou sa veriaci modlia za vyriešenie ťažkých rodinných problémov a uzdravenia z chorôb.

História pôvodnej ikony:

V roku 625 byzantský cisár Herakleios (610 – 641) bojoval proti Peržanom a tak v tom čase Konštantínopol ostal bez armády a cisára. Túto skutočnosť využil avarský Chán, ktorý sa rozhodol zaútočiť na Konštantínopol, tak po súši, ako i po mori. Na základe týchto skutočností si asi vieme živo predstaviť zúfalstvo bezbranných obyvateľov mesta. V tom čase bol Konštantínopolským patriarchom Sergej, muž pevného charakteru a veľkej viery, ktorý utešoval duchovné stádo nádejou k Bohu, hovoriac, že Boh odstráni nebezpečenstvá a zničí zámery nepriateľov. V Konštantínopole sa nachádzalo mnoho divotvorných ikon Bohorodičky, s ktorými patriarcha uskutočnil procesiu okolo hradieb mesta. Keď nepriateľské vojská spustošili okolie metropoly, chystali sa zaútočiť na mesto. Patriarcha druhý krát uskutočnil procesiu okolo hradieb nesúc v sprievode najvýznamnejšie palladia mesta: časť Životodarného Kristovho kríža, Rukou neutvorený obraz Krista (Mandylion), ikonu Božej Matky Hodigitrie a jej rúcho maforion. Obíduc mesto s modlitbou, patriarcha s veľkou vierou ponoril rúcho Bohorodičky do mora prednášajúc slová žalmu: „Nech povstane Boh a jeho nepriatelia nech sa stratia, spred jeho tváre nech utekajú tí, čo ho nenávidia. Ako sa dym rozplýva, tak ich rozháňa, ako sa vosk roztápa ohňom.“ Avarský Chán sa chystal s celým svojim vojskom zaútočiť na mesto. Z Konštantínopola vyslali k nemu poslov, aby sa dohodli na podmienkach mieru, avšak Chán prijmúc dary odkázal: „Nespoliehajte sa na vášho Boha. Zajtra obsadím vaše mesto. Mojim jediným milosrdenstvom je, že bez prekážok nechám odísť tých, ktorí včas opustia mesto. Zajtra, však vaše mesto obrátim v ruiny.“ Keď si obyvatelia mesta vypočuli krutú odpoveď pochopili, že jedinou možnosťou na záchranu je dôvera k Bohu a vrúcna modlitba. Medzi tým Chán prikázal, aby vojsko zahájilo útok na mori i po súši. Božia Matka však neopustila svoj ľud. Svojou milosťou oduševnila obrancov Konštantínopola, srdcia ktorých naplnila nevídanou odvahou a statočnosťou. Všetky pozemské útoky boli odrazené a v tom istom čase more, posvätené rúchom v ňom ponorenom, rozbúrila náhla búrka, ktorá potopila mnoho avarských lodí. Chán vidiac z vysokého brala porážku a útek pozemského vojska, ako aj potopenie flotily, nešťastný sa bil do hrude, vidiac v okolí Konštantínopola mŕtve telá svojich vojakov. V noci obyvatelia mesta otvorili bránu, urobili výpad a porazili zvyšok zdecimovanej armády. Chán odišiel a mesto sa naplnilo veľkou radosťou, pričom celú noc sa na konštantínopolských uliciach a námestiach ozývali piesne oslavujúce Božiu Matku. O tridsať rokov neskôr bol Konštantínopol opäť prostredníctvom Bohorodičky zázračne zachránený pred Saracénmi. Hordy boli rozprášené a väčšia časť flotily zničená ohňom a búrkou. Niečo viac ako po pol storočí sa plavila k brehom Konštantínopolu početná flotila Saracénov. Obyvatelia prosili o ochranu Božiu Matku. So Životodarným drevom kríža a ikonou Bohorodičky Hodigitrie v procesii obchádzali mesto, so slzami volajúc k Bohu, prosiac o milosrdenstvo. V Egejskom mori sa nečakane strhla búrka a flotila Saracénov bola zničená. Mŕtvolami nepriateľov boli posiate okolité ostrovy a vstupy do prístavu.

            Na pamiatku všetkých týchto víťazstiev, získaných prostredníctvom Presvätej Bohorodičky, bol v Konštantínopole v 8. storočí ustanovený v sobotu 5. týždňa Veľkého pôstu sviatok „Chvály na Božiu Matku“. Ten sa z počiatku slávil iba v cisárskom paláci a v Blachernách, kde sa nachádzala divotvorná Blachernská ikona Bohorodičky. Slávenie sviatku Božej Matky bolo spojené so spevom liturgického hymnu Akatistu k Božej Matke, ktorý podľa tradície napísal ako poďakovanie Bohorodičke za záchranu Konštantínopolu, konštantínopolský diakon Juraj z Pisydie. Následne bolo v období 9. storočia toto liturgické slávenie zaradené do typikonu v monastieri sv. Sávu Studitského a neskôr aj do všetkých bohoslužobných kníh kresťanského východu, grécko-slovanského obradu. V tento deň východná cirkev slávi túto slávnosť pre upevnenie viery v ochranu a príhovor nebeskej Kráľovnej, ktorá zachraňovala veriacich pred viditeľnými nepriateľmi, pripravená pomôcť aj v boji s neviditeľnými nepriateľmi. V tom čase bola namaľovaná aj ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“ v ikonografickom type Hodigitrie, avšak podľa iných autorov kompozícia tejto ikony Bohorodičky sa spája s obdobím 11. – 12. storočia.

Ikonu Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“, pred ktorou sa v Konštantínopole čítal Akatist k Bohorodičke oferoval byzantský cisár Alexej Komnen (1081 – 1118) pre monastier sv. Dionýza na Sv. hore Atos, ktorá sa tam nachádza aj v súčasnosti, v kaplnke zasvätenej Akatistu k Bohorodičke.

Ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“ zobrazuje Bohorodičku bez dieťaťa Krista, sediacu na tróne a obklopenej z oboch strán starozákonnými prorokmi, ktorí v symbolických predobrazoch prorokovali o príchode Mesiáša a Božej Matke. Títo proroci, sú zobrazení s rozvinutými zvitkami a fragmentmi ich proroctiev o príchode Krista. Na niektorých ikonách sa proroci okrem rozvinutých zvitkov stvárňujú aj so symbolickými atribútmi ich proroctiev o vtelení Krista a zázračnom zrodení Boha z Panny. Jakub s rebríkom, Mojžiš s krom, Balaam s hviezdou, Gedeon s rúnom, Ezechiel s bránou, Jeremiáš s tabuľkou, Izaiáš s kliešťami a uhlíkom, Jesse a Áron s rozkvitnutými ratolesťami, Dávid a Šalamún s modelmi Jeruzalemských chrámov, Daniel a Habakuk s horami. Prostredníctvom týchto symbolov a slov na zvitkoch dokážeme ľahšie identifikovať Božích svedkov, zvlášť v prípadoch ak sú ikony poškodené a nápisy nečitateľné. V hornej časti kompozície je uprostred zobrazený Kristus Pantokrator, ktorý žehná oboma rukami.

Popis ikony:

Ruská ikona z polovice 18. storočia s názvom „Chvály na Božiu Matku“, centrálne zobrazuje Bohorodičku v celej postave, sediacu na tróne s červenou poduškou. Ovenčená je vencom v podobe mandorly s červenými listami a deviatimi červenými ružami. Odetá je v tmavobordovom maforiu. Pravú ruku má zbožne zloženú na hrudi a ľavú pozdvihnutú v geste modlitby, podobne ako na ikonách Zvestovania, vyjadrujúc tým súhlas k poslaniu stať sa Božou Matkou a priniesť svetu Vykupiteľa, predpovedaného prorokmi, ktorí ju obklopujú z oboch strán. Proroci sú na ikone usporiadaní v troch radoch, pričom tí, ktorí sú zobrazení aj s rozvinutými zvitkami tam majú uvedený fragment svojich proroctiev. Horný rad zľava doprava: sv. prorok Ozeáš, sv. prorok Jeremiáš, sv. prorok Habakuk: „Boh príde z juhu, zo svätého vrchu, jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy.“ (Hab 3, 3). Sv. prorok Nahum: „Ja som ťa videl pravý vinohrad, z ktorého vyklíči vinič života, Kristus.“ Sv. prorok Abdiáš, na základe fragmentov písmen sa domnieva, že ide o túto citáciu: „V ten deň, znie výrok Hospodina, vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ezáva!“ (Abd 1, 8). Sv. prorok Mojžiš: „Ja som ťa nazval krom, Bohorodička Panna, lebo som videl zázračné tajomstvo v kre.“ Druhý rad zľava doprava: sv. prorok Zachariáš (veľkňaz a otec sv. Jána Krstiteľa): „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida.“ (Lk 1, 68 – 69) Sv. prorok Jonáš: „K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas.“ (Jon 2, 3) Sv. prorok Daniel: „Videl som veľkú horu, z ktorej sa bez zásahu rúk odštiepil kameň.“ (Dan 2, 45). Sv. prorok Zachariáš, ktorý videl kosák, csl. Серповидец (lit. pamiatka 08.02.): „Plesaj, dcéra Siona, výskaj Izrael! Raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalema!“ (Sof 3, 14) Tretí rad zľava doprava: Sv. kráľ a prorok Šalamún: „Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela.“ (Múd 9, 1 – 2) Sv. kráľ a prorok Dávid: „Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci!“ (Ž 132, 8) Uprostred tohto radu, sa pod trónom Bohorodičky nachádza kľačiaca postava Balaama so symbolicky nahor k Bohu, pozdvihnutou pravicou, čo potvrdzuje aj text na zvitku zvitku: „Hľa náš Boh...“. V prípade Balaama je však potrebné uviesť, že výrok uvedený na zvitku, nekorešponduje s textom proroctva, ktorý sa najčastejšie objavuje na ikonách: „Vychádza hviezda z Jakuba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába.“ (Num 24, 17) Za postavou Balaama je zobrazený sv. prorok Izaiáš: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 23) Posledným z prorokov je sv. prorok Eliáš: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu, zrúcali tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom, takže som zostal iba sám. Snažia sa však i mňa pripraviť o život.“ (1 Kr 19, 14). Pozadie ikony nie je zlaté, ale realizované v okrovom odtieni.

            Uprostred rámu, v hornej časti ikony, sa nachádza ikona Krista Pantokratora, ktorý je zobrazený po pás, so žehnajúcou pravicou a Evanjeliárom v ľavici. Obklopený je mandorlou s ružami a listami, podobne ako Bohorodička. Po stranách Krista sa nachádza csl. názov ikony: Похвалы Пресвятыя Богородицы (Pochvaly Presvjatyja Bohorodicy) – Chvály na Presvätú Bohorodičku.

            Na ráme ikony sa v ľavej časti uprostred, nachádza sv. anjel ochranca, zobrazený v celej postave. Odetý je v svetlom odeve. V ľavici drží meč a v pravici červený trojramenný kríž. Oproti vpravo je zobrazená sv. mučenica a panna Klaudia. Je odetá v červenej tunike, ako symbol mučeníctva, s vystretými rukami v geste modlitby.

Duchovné posolstvo:

„Panna a Matka je akoby jedinou hranicou medzi stvorenou a nestvorenou Božskou prirodzenosťou. Všetci ktorí hľadajú Boha, aj Bohorodičku vidia ako miesto Večného. A všetci, ktorí oslavujú Boha, skrze neho oslavujú aj Božiu Matku, prostredníctvom ktorej Boh udeľuje ľudskému pokoleniu mnohé dary a milosti. Ona je uholným kameňom prorokov, začiatkom apoštolov, posilou mučeníkov, náukou pre učiacich sa. Je oslavou celého sveta, je chválou pre žijúcich na zemi a radosťou pre žijúcich v nebi. Ona je počiatkom, prameňom i koreňom nádeje, ktorá je pre nás pripravená v nebi, ktorou sme zahŕňaní prostredníctvom modlitieb, ktorými oroduje za nás u svojho Syna, v nej vteleného Ježiša Krista a nášho Pána.“ (sv. Gregor Palamas, lit. pamiatka 6. august)

Modlitba:

„Moja Presvätá Vládkyňa, Bohorodička, svojimi mocnými modlitbami, zažeň odo mňa, tvojho pokorného a úbohého služobníka, znechutenosť, zábudlivosť, nerozumnosť, pohŕdavosť a všetky poškvrňujúce, zlé a rúhavé myšlienky od môjho úbohého srdca a od mojej zatemnenej mysle a uhas plameň mojich vášní, lebo som úbohý a biedny: a zbav ma mnohých a zlých myšlienok a spomienok a osloboď ma od všetkého zlého pôsobenia: lebo si od všetkých pokolení požehnaná a oslavuje sa tvoje Presväté meno na veky vekov. Amen.“ (modlitba z Akatistu k Presvätej Bohorodičke – Veľký akatist, čítaný v Akatistovú sobotu)