Ikona presvätej Bohorodičky „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“

Ikona presvätej Bohorodičky „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“

Pôvod ikony: Rusko; okolo roku 1800; 42,8 x 35,2 cm

Sviatok: 2. február a Nedeľa všetkých svätých

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“

Pred ikonou sa modlí za pokoj pre nepriateľov a za obmäkčenie tvrdých sŕdc, aby sa uhasili nepriateľské túžby a v dušiach pretrvávalo milosrdenstvo.

Popis ikony:

Tak z umeleckého, ako aj teologického hľadiska je táto ikona úzko spätá s ikonou Bohorodičky „Sedemkrát prebodnutá“. Zvyčajne sa takáto kompozícia ikony Bohorodičky zobrazuje so siedmymi mečmi a to tak, že tri má zabodnuté sprava, tri zľava a jeden zospodu, na rozdiel od ikony „Sedemkrát prebodnutá“, kde sú meče rozdelené tak, že na jednej, alebo druhej strane sú tri, resp. štyri. V prípade predmetnej ikony, vychádzajúc z usporiadania mečov, by sme usudzovali, že ide o ikonu „Sedemkrát prebodnutá“, avšak csl. nápis ikony umiestnený v hornej časti ikony, na striebornom oklade rámu uvádza: „Presvätá Bohorodička Obmäkčenie tvrdých sŕdc“. Kompozícia takejto ikony sa zvykne nazývať aj „Simeonovo proroctvo“ na základe zobrazených siedmych mečov zabodnutých v jej srdci. Ide o interpretáciu prorockých slov starca Simeona adresovaných Bohorodičke v čase, kedy na štyridsiaty deň po Kristovom narodení, po dňoch očisťovania, sa Božia Matka spoločne so snúbencom sv. Jozefom podriadili zvyklostiam židovského zákona a prišli do Jeruzalemského chrámu, aby dieťa – Krista, „predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisoval, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi“ (Lk 2, 22 – 23). Starec Simeon po tom, čo zobral v chráme Krista na ruky a zaspieval chválospev o príchode Mesiáša, odovzdal ho Matke so slovami: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 34 – 35). Túto jej bolesť symbolicky vyjadruje sedem mečov zapichnutých v hrudi, ako aj symbolické predmety a nástroje spájajúce sa s utrpením a smrťou Božieho Syna Ježiša Krista.

Ruská ikona datovaná do obdobia okolo roku 1800 zobrazuje Bohorodičku po pás, bez dieťaťa Krista s rukami prekríženými na hrudi, za ktorými má zabodnuté meče – tri vľavo, z pohľadu diváka a štyri vpravo. Výraz tváre a poloha hlavy mierne naklonenej k pravému plecu, naznačujú plnosť pokory Božej Matky a odovzdanosť do Božej vôle. Odetá je v bordovom maforiu po obvode zdobenom zlatým lemovaním a panenskými hviezdami na čele a oboch ramenách. Pod maforiom má tmavomodrú tuniku a na hlave tmavomodrý čepiec. Po stranách nimbu zdobenom strieborným okladom (rizou) s rastlinnými ornamentmi, je skratka jej mena ΜΡ ΘΥ – Božia Matka. V spodnej časti ikony sa nachádza obdĺžnikový stôl prikrytý svetločervenou plachtou, na ktorom autor ikony zobrazil predmety a nástroje spájajúce sa s Kristovým utrpením a smrťou. Vľavo z pohľadu diváka sa nachádza čaša s červeným vínom, v ktorej je zobrazená dlaň s prstami, ako symbolická interpretácia Kristových slov na adresu zradcu apoštola Judáša: „Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: ´Čo mi dáte, ak vám ho vydám?´ Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať... Keď jedli, povedal (Ježiš): ´Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.´ Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: ´Som to azda ja, Pane?´ On odpovedal: ´Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí.´“(Mt 26, 14 – 16, 21 – 23). Pri čaši sa nachádza bič, ktorým bol Kristus zbičovaný; mešec s tridsiatimi striebornými, ako symbol Judášovej zrady; štyri klince, ktorými boli na kríži pribité obe ruky a nohy Spasiteľa, na rozdiel od západnej interpretácie, kde je Kristus pribitý iba tromi klincami a to obe ruky, avšak nohe spoločne jedným klincom; nádoba plná octu: „Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ´Som smädný!´ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ´Je dokonané!´ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.“ (Jn 19, 28 – 30). Na stole sa nachádzajú aj pracovné nástroje, ktoré boli použité pri sňatí mŕtveho Krista z kríža a to kliešte, nôž a kladivo na vyťahovanie klincov. Na konci stola je zložený Kristov purpurový plášť, ako symbol potupy a výsmechu, akého sa mu dostalo zo strany rímskych vojakov: „Vojaci ho (Krista) vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. Obliekli ho do purpurového plášťa, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia, a začali ho pozdravovať: ´Buď pozdravený, kráľ Židov!´ Trstinou ho bili po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu dosť naposmievali, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.“ (Mk 15, 16 – 20). V pozadí za Bohorodičkou, sa nachádza sivý mramorový stĺp, ku ktorému priviazali Kristove ruky v čase bičovania. Na stĺpe stojí biely kohút, ako symbolické zobrazenie Kristových prorockých slov o zapretí sv. apoštola Petra: „Peter mu (Kristovi) povedal:... ´Aj život za teba položím!´ Ježiš mu odpovedal: ´Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!´“ (Jn 14, 37 – 38). O stĺp je opretá kópia, yzopová palica so špongiou namočenou v octe a rebrík. V horných rohoch ikony je vľavo zobrazený mesiac a vpravo slnko. Rám ikony je zdobený strieborným okladom (rizou) s rastlinnými ornamentmi a s dvomi svätcami. Vľavo z pohľadu diváka je zobrazený sv. Kliment, rímsky pápež a vpravo sv. Peter, alexandrijský biskup, ktorí slávia svoju liturgickú pamiatku spoločne, v jeden deň a to 25. novembra. Strieborný oklad (riza) bola vyhotovená v dielni T. Zalesova v Petrohrade v roku 1856.

Duchovné posolstvo:

„Nad celým svetom i nad nami hriešnymi bdie Božia Matka, ktorá je prostredníčkou medzi nebom a zemou. Ona je tou orodovníčkou sveta, prinášajúcou modlitby k trónu Božej slávy. Ona je tou milosťou a milosrdenstvom, milosťou, ľútosťou i odpustením. Ona neopúšťa, ale všetkých zjednocuje. Nie je literou zákona, ani zákonom litery, ale materinskou pomocou. Na Poslednom súde bude za nás prosiť svojho Syna – spravodlivého sudcu o odpustenie. Hriechy a krivdy sveta, ako meč bolesti zraňujú jej vše milujúce srdce, ktorá na zlo a hriech odpovedá svojou milosťou a slzami.“ (Sergej Bulgakov)

Modlitba:

„Obmäkči naše tvrdé srdcia, Bohorodička a oddiaľ od nás nástrahy našich nepriateľov a odstráň všetky tiesne našej duše, dívajúc sa na tvoju svätú ikonu, dojatí tvojim utrpením a milosrdenstvom voči nám, bozkávame tvoje rany a ľakáme sa našimi striel, ktoré ťa zraňujú. Nedopusť, Matka Milosrdenstva, aby sme pre tvrdosť nášho srdca a tvrdosť sŕdc našich blížnych nezahynuli, lebo ty si naozaj obmäkčenie tvrdých sŕdc.“ (Tropár ikone Presvätej Bohorodičky „Obmäkčenie tvrdých sŕdc“)