Ikona Prorok Eliáš a svätý Alexij
Ikona Prorok Eliáš a svätý Alexij
Sviatok: 20.júl
Patrón: Pred ikonou sa kresťania modlia za silu vo viere a premáhaní akýchkoľvek ťažkostí. Sv. Eliáša vzývajú aj v boji proti neveriacim a heretikom. Ľud sa k nemu obracia s modlitbou za dážď, pretože je v jeho moci tak sucho, ako aj horúčava, dobré počasie, či úroda, hrom aj blesk. Je patrónom karmelitánskeho rádu, pútnikov, askétov a leteckej dopravy. Je ochrancom pred požiarmi.
Zo života svätca:
Meno Eliáš má hebrejský pôvod a znamená „Môj Boh je Jahve“. Eliáš, najväčší prorok v severnom kráľovstve Izrael, pochádzal z Tesbe vo východnej časti jordánskej krajiny Galaád. O pôsobení sv. proroka Eliáša informujú dva starozákonné spisy – Knihy kráľov. Eliáš pôsobil v 9. storočí pred Kristom v čase kráľov Achaba (875 - 854) a Achaziáša (854 - 853).
Acháb si vzal za ženu Izebel, dcéru týrskeho kráľa Etbaala. Izebel uctievala pohanských bohov Baala a Ašeru. Acháb jej to nielen dovolil, ale v Samárii postavil Baalovi chrám s oltárom a taktiež živil štyristopäťdesiat Baalových kňazov - „prorokov“. Takisto nezasiahol, keď dala Izebel pozabíjať prorokov Jahveho, izraelského Boha. Preto prišiel k Achabovi prorok Eliáš a oznámil mu Boží trest za modloslužbu: katastrofálne sucho. Často sa hovorí, že v dôsledku Eliášovho proroctva nepršalo tri roky. V skutočnosti bolo bez dažďa iba niečo vyše roka, koniec jedného roka, celý druhý rok a začiatok tretieho. Prorok sa na Boží pokyn v prvom období sucha zdržiaval pri potoku Karít, ktorý priteká z východnej strany do Jordánu. Jedlo (chlieb a mäso) mu prinášali krkavce, vodu pil z potoka. Keď potok vyschol, Boh ho poslal k istej vdove do Sarepty medzi Týrom a Sidonom, aby sa oň starala. Keďže však žena mala iba trocha múky a oleja, na Eliášovo slovo neubúdalo ani z múky, ani z oleja až do čias, kým neprišiel úrodný dážď. Vdova mala syna, ktorý v čase Eliášovho pobytu ťažko ochorel a zomrel, ale po vrúcnej modlitbe Eliáša, sa chlapcova duša vrátila do tela a ožil (1 Kr 16, 31 – 17, 24).
Ku koncu obdobia sucha, prišiel Eliáš ku kráľovi Achabovi a požiadal ho, aby povolal na vrch Karmel štyristopäťdesiat Baalových a štyristo Ašeriných prorokov. Malo prísť aj čo najviac izraelského ľudu. Stretnutie sa uskutočnilo na juhovýchodnom okraji pohoria. Tam Eliáš kázal Baalovým kňazom pripraviť býčka na obetovanie, ale oheň nepodkladať. Nech vzývajú svoje božstvo, aby zapálilo obetu. Keď na krik Baalových prorokov oheň neprichádzal, Eliáš postavil oltár, naň pripravil druhého býčka na obetu a všetko dal poriadne poliať vodou. Potom vzýval Jahveho, aby ukázal mimoriadnym spôsobom, že on je pravý Boh. Vtom spadol Hospodinov oheň, strávil obetu, drevo i kamene. Keď to ľudia videli, verejne vyznali vieru v Jahveho. Pri tejto príležitosti dal Eliáš pozabíjať všetkých Baalových prorokov. Po tomto očistení Izraela od modloslužby prišiel výdatný dážď. Kráľovná Izebel sa dozvedela o osude svojich chránencov a prisahala Eliášovi pomstu. Prorok utekal pred ňou až na Sinajský polostrov, na vrch Horeb, kde kedysi Mojžiš prijal Božie poverenie a dostal Desatoro. Cestou Boh posilnil skormúteného proroka pokrmom, v ktorého sile kráčal „štyridsať dní a štyridsať nocí k Božiemu vrchu Horeb“. Tam sa uchýlil do jaskyne, kde sa v trpkej modlitbe sťažoval Bohu na svoj osud, ktorý ho postihol za horlivosť v Božej službe. Odpoveďou na Eliášovu modlitbu bolo osobitné Božie zjavenie. Prišiel prudký vietor, po ňom zemetrasenie a po ňom oheň. Ale v žiadnom z týchto búrlivých živlov nebol Pán. Až jemný vánok prezradil prorokovi Božiu blízkosť (1 Kr 18, 20 – 19, 14).
Vtedy Boh kázal Eliášovi, aby sa vrátil, odkiaľ prišiel. Má pomazať Chazaela za aramejského kráľa a vojvodcu Jehua za kráľa Izraela a ustanoviť za proroka a svojho nástupcu Elizea. Eliáš šiel splniť Boží rozkaz. Cestou našiel Elizea, ako práve oral na otcovej roli. Eliáš naňho hodil svoj plášť. Bolo to povolanie za proroka, ktoré Elizeus bez výhovoriek a odkladania prijal (1 Kr 19, 15 – 21).
Po ustanovení Elizea za proroka prešiel Eliáš za Jordán, kde na ohnivom voze ťahanom ohnivými koňmi vystúpil vo víchrici do neba (2 Kr 2, 1 – 11). Pri Kristovom premenení na hore Tábor sa prorok Eliáš zjavil spoločne s Mojžišom (Mk 9, 4 – 5; Mt 17, 3 – 4).
Mocné vystupovanie proroka Eliáša bolo náboženskou a politickou podporou Izraelitov verných Jahvemu a prispelo k pádu Achabovho domu. Neskôr vplyv Eliášovho boja za Jahveho natoľko zosilnel, že ho začali prirovnávať k Mojžišovi.
Ikonografia:
Sv. prorok Eliáš sa najčastejšie zobrazuje ako starec s dlhou sivou bradou, odetý podobne ako sv. Ján Predchodca v plášti zo zvieracej kože. Zväčša sedí zamyslený na púšti, na niektorých ikonách pred tmavým otvorom jaskyne, obklopený vrcholkami hôr. Súčasťou výjavu zvyčajne býva tmavý krkavec držiaci v zobáku chlieb, prostredníctvom ktorého sa Boh staral o obživu pre Eliáša (1 Kr 17, 4). Ďalšou z kompozícií ikonografie sv. Eliáša je zobrazenie jeho vystúpenia na nebo v prítomnosti Elizea, na ohnivom voze so záprahom štyroch ohnivých koní, obklopeného zo všetkých strán plameňmi.
V prípade, že je sv. prorok Eliáš zobrazený s rozvinutým zvitkom v ruke, najčastejšie sa tam nachádzajú slová, ktoré predniesol sv. Eliáš na vrchu Horeb, kde sa mu prihovoril Boh: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov“ (1 Kr 19, 10), alebo ich parafráza. Na ikone z Národného múzea v Krakove sa na zvitku Eliáša nachádza tento text: „Vtedy povedal Eliáš všetkému ľudu: -Pristúpte ku mne!- Všetok ľud k nemu pristúpil a on opravil zrúcaný Hospodinov oltár.“ (1 Kr 18, 30).
