Ikona svätá Katarína Alexandrijská

Grécko; 17. storočie; 66,5 x 49 cm

Sviatok: 25. november

Patronát

Sv. Katarína Alexandrijská bola počas vrcholného i neskorého stredoveku jednou z najobľúbenejších svätíc. Jej kult sa šíril nie len medzi jednoduchým ľudom, ale aj v aristokratických kruhoch zámožných a vzdelaných občanov. Dodnes si ju mnohí veriaci uctievajú a pokladajú za patrónku panien, manželiek, učiteľov, študentov, filozofov, teológov, rečníkov, advokátov, univerzít, knižníc, vzdelávacích inštitúcií, niekedy i nemocníc. Okrem toho sa postupom času prevzala záštitu nad povolaniami, ktoré narábajú s kovmi či kolesom, napr. kolári, mlynári, povrazníci, lodníci, obuvníci, súkenníci a pod. Mnohí kresťania sa na ňu obracajú s prosbami o uzdravenie z chorôb a bolestí hlavy alebo ochranu pred utopením. 

Zo života svätca

O živote sv. Kataríny sa nám do dnešných dní nezachovali žiadne biografické písomné zmienky. Prvé grécke rukopisy týkajúce sa svätice mohli vzniknúť  už v 7. storočí, no ucelené príbehy jej o jej čistote a skutkoch sú z neskoršieho obdobia, t. j. 9. – 10. storočia. Tieto staré hymny z blízkeho východu. ospevujú tvár ideálnej svätice. Podľa nich bola Katarína dcérou kráľa Konštantína (alebo Kosta) z egyptskej Alexandrie začiatkom 4. storočia. Dievčina oplývala nevídanou krásou a mimoriadnymi schopnosťami, zaujímala sa o poéziu i astronómiu, ovládala prírodné aj humanitné vedy a hovorila 72 jazykmi. Odovzdane sa držala kresťanskej náuky a počas prenasledovania odmietla obetovať pohanským modlám.

Tým zapôsobila aj na samotného cisára. Vladár Maximus si ju dal predvolať, chcel jej vieru vyvrátiť a vziať si ju za ďalšiu manželku. No keď zistiť, že nie je schopný čeliť slovám dievčaťa, ktoré jej vnukol Duch Svätý, zavolal z celej krajiny päťdesiat najvychýrenejších pohanských filozofova aby Katarínu preľstili. Mali ju prinútiť poddať sa náuke a bôžikom cisára. Aj oni však ostali nemí, prijali kresťanstvo a vyznávali jedného Boha. Cisár ich rozkázal popraviť a Katarínu, ktorá odmietla jeho ponuku na sobáš, vydal katom. Nariadil, aby jej týždne nedávali jesť, podstúpila bičovanie a rôzne iné muky.

Keď ju napokon mali pripraviť o život na ozubenom kolese, obrátila sa Katarína na Najvyššieho s prosbou, aby ju vytrhol z rúk tyranov. Nato sa otvorilo nebo a na zem zleteli dvaja anjeli a mučiaci nástroj rozlámali. Cisár, zhrozený nevídaným zázrakom, prikázal Katarínu sťať, no na prekvapenie okolostojacich jej namiesto krvi vytekalo z rán mlieko. Tí, ktorý sa obrátili na vieru Ježiša a Boha Otca, vrátane cisárovej manželky Porfýrie a dvoch stoviek vojakov boli popravní.

Ikonografia

O rozšírenie kultu sv. Kataríny Alexandrijskej sa zaslúžilo najmä benediktínske opátstvo v Normandii Sainte-Trinité-du-Mont, neskôr nazývané Sainte-Catherine-du-Mont. Sem boli v prvej polovici 11. storočia, za správy pátra Isamberta, prenesené pozostatky sv. Kataríny zo Sinaja. Najmä príslušníci východných kresťanských cirkví veria, že na tzv. Mojžišovu horu v Egypte odniesli Katarínino mŕtve telo nebeský poslovia. Čoskoro sa do kláštora začali konať hromadné púte. Ľud podnietený chýrmi o rozličných zázrakoch či nezvyčajných uzdraveniach smeroval k relikviám hlavne zo severu Francúzka, juhovýchodu Anglicka či dolno-rýnskych regiónov.

Od 14. storočia sa sv. Katarína často nachádza na obrazoch spolu s ďalšími trinástimi svätcami, tzv. pomocníkmi v núdzu. Toto spoločenstvo bolo vytvorené na území južného Nemecka a popularite sa tešilo viac na Západe. Pre stred a východ Európy je príznačnejšia trojica svätých panien (Virgines Capitales), kde spolu stoja sv. Katarína Alexandrijská, sv. Barbora a sv. Markéta Antiochijská. Niekedy sa k nim zvykla pripájať aj sv. Dorota. Scénické vyobrazenia zo života mučenice sú na západe známe od 12 storočia. Ich cieľom bolo predovšetkým poučiť divákov o utrpení a skone panny oddanej Bohu.

Popis ikony

Na gréckej ikone zo 17. storočia sedí sv. Katarína v odeve byzantskej cisárovnej na tróne, čím Ikonopisec diváka uisťuje, že Katarína svojou mučeníckou smrťou získala výsadné miesto v nebi. Dlhá tunika vyšívaná zlatými niťami a previazaná drahou štólou v páse odkazuje na jej vznešený pôvod. Sýta červená farba vypovedá o nevinnej krvi, preliatej za vieru v Krista, no zlatý lem a nenápadné rastlinné dekorácie na šatách utvrdzujú diváka v tom, že sláva nebeského kráľovstva mnohonásobne prevyšuje pozemské utrpenie mučenice. Aj koruna na jej hlave nie je iba potvrdením príslušnosti ku kráľovskému rodu, ale i výrazom večnej veleby a panenstva. Dôsledne zahalené vlasy a ľahký biely závoj naznačujú rozhodnutie sv. Kataríny stať sa Kristovou nevestou. Potvrdzujú jej čistotu a odovzdanosť. Okolo tváre jej žiari zlatá gloriola. Lemujú ju dva červené pásy a zdôrazňujú jej svätosť.

Jemná dekorácia na jej šatách môže byť jednoduchý rastlinný motív alebo koral, ktorý sa hojne s obľubou využíval najmä v západnom umení a vidieť ho na mnohých renesančných maľbách. S prevahou kresťanstva začal narážať na Kristovo umučenie, eucharistickú obetu a vykúpenie, pretože evokuje farbu krvi a tvarom pripomína cievy. Na pleciach má sv. Katarína zopnutý modrý plášť podšitý hermelínom a zdobený dvojhlavým orlom. Orol je prastarý obraz, ktorý počas svojho rozkvetu prebrala Byzantská ríša na znak svojej sily a prevahy nad rozsiahlym územím. Nenápadný drevený kríž, ktorý pridržiava v ľavej ruke spolu s ozubeným kolesom, je jej najrannejším emblémom. V katolíckej cirkvi sa vyskytuje najmä v rozmedzí 8. – 12. storočia, no neskôr ho nahradila palmová ratolesť. Oba potvrdzujú jednak mučeníctvo, jednak Ježišovo víťazstvo nad smrťou.

V Biblii palmovými ratolesťami vítali židia Krista pri jeho vstupe do Jeruzalema. Takáto vetva bola znakom víťazstva či radosti. Izraeliti nimi mávali na počesť urodzených ľudí alebo vojenských veliteľov, ktorí sa navracali z víťaznej bitky. Ježiš prijímal túto oslavu, hoci vedel, že onedlho bude ten istý ľud kričať pred Pilátovým palácom „Ukrižuj ho!“. (Mt 27,22) Zobrazenie kríža na obrazoch sv. Kataríny pretrvalo iba na východe. Mučiaci nástroj – koleso s kovovými hrotmi, je častým prívlastkom. Pripomína nie len umučenie svätice ale aj zázrak, ktorým Boh vyslyšal prosbu sv. Kataríny a vytrhol ju z rúk katov, keď zoslal svojich anjelov aby koleso zničili.

Početné knihy, ktoré sv. Katarínu obklopujú, sú dôkazom jej učenosti a nábožnosti. Na ozdobnom rečníckom pulte je položená otvorená kniha. Divákovi pripomína, že sv. Katarína verejne vystúpila a obhajovala Kristovo učenie. Ďalšie knihy položené pri nohách svätice podopierajú astronomický glóbus. Po oboch stranách obrazu sa vznášajú dvaja anjeli. Každý z nich nesie rozprestretý zvitok s nápisom... V ľavom a pravom hornom rohu je rozdelený grécky nápis SV. KATARÍNA.

V dolnej časti medzi podpornými stĺpmi stoja svätí lekári: Kozmas, Damián, Panteleimon a Hermolaj. Bratia Kozma a Damián sú patróni lekárov a lekárnikov. Na ikonách zvyčajne jeden z nich drží lekárske nástroje a ďalší recept (liekopis). Vo východnej kresťanskej cirkvi ich nazývajú „bezserebníci“, t. j. nezištníci, pretože liečili či pomáhali bez nároku na odmenu. Svätci boli prenasledovaní a usmrtení za vlády cisára Diokleciána v 3. storočí. Úcta k nim sa začala šíriť už od 5. storočia a v stredoveku sa k nim veriaci obracali s prosbami o ochranu či uzdravenie počas epidémií. Ich mená sa vzývajú aj v Prvej eucharistickej modlitby Rímskeho kánonu.

Svätec Pantaleimon bol mučeník z Nikomédie (dnešný Izmir v Turecku). Narodil sa okolo r. 275 do zámožnej rodiny, kresťanskej matke, no pohanskému otcovi. Chlapcovi sa dostalo najlepšieho vzdelania a stal sa lekárom. Pre nezištnosť a láskavosť, ktorú chorým preukazoval, sa dostal až na cisársky dvor. V nemilosrdných časoch útlaku kresťanstva sa však ani on nevyhol prenasledovaniu. Nemal ešte ani 30 rokov, keď bol v r. 305 násilne usmrtený pre oddanosť Ježišovmu učeniu. Legenda hovorí, že po mučivých trestoch bol napokon sťatý, pričom sa z jeho rán namiesto krvi rozlialo mlieko. Aj úcta k nemu sa rozšírila v 5. storočí a zvlášť sa rozmohla v staroveku, keď mu v Ríme zasvätili štyri chrámy. Vo východnej kresťanskej cirkvi je vyhľadávaným patrónom lekárov, ošetrovateľov či pôrodných asistentiek. Mnohí sa k nemu obracajú v prosbe útechu, ktorú opusteným svätec nikdy neodmietol. Na konci radu, vedľa sv. Pantaleimona, stojí jeho učiteľ, sv. Ermolaos (Hermolas). Svätec bol kresťanským kňazom v Nikomedii. Po období výučby o kresťanstve, Ježišovi a Biblii ho za šírenie Kristovej náuky odsúdili na smrť.

Duchovné posolstvo

Tiež sa stalo, že bolo zatknutých sedem bratov aj s matkou. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, aby ich tak donútil požívať nedovolené bravčové mäso. Tu sa jeden z nich ujal slova a v mene ostatných povedal: "O čom nás chceš vyšetrovať a čo sa chceš od nás dozvedieť? Hotoví sme radšej zomrieť, ako prestúpiť otcovské zákony." Na to sa kráľ rozzúril a rozkázal rozpáliť panvy a kotly. Len čo boli rozžeravené, okamžite rozkázal tomu, čo hovoril v mene ostatných, vyrezať jazyk a na spôsob Skýtov stiahnuť mu kožu z hlavy a poodtínať ruky i nohy. A ostatní bratia aj s matkou sa museli na to pozerať. Keď už bol celkom znetvorený, dal ho ešte živého priniesť na ohnište a smažiť na pekáči. Kým sa šírila tuhá para z pekáča, vzájomne sa s matkou povzbudzovali, aby statočne zomreli. Hovorili: "Pán, Boh, to vidí a istotne sa zmiluje nad nami, ako to zreteľne vyjadril Mojžiš vo svojej karhavej piesni, kde hovorí: "Zmiluje sa nad svojimi služobníkmi." (2Mach 7,1-6)

Modlitba

Bože, prameň múdrosti a sily, svojim verným zjavuješ moc svojho milosrdenstva; na príhovor svätej Kataríny nám pomáhaj obstáť v skúškach života a v každej núdzi nám daj pocítiť tvoju láskavú pomoc. Všemohúci a večný Bože, ty si dal svojmu ľudu blahoslavenú Katarínu, pannu a nepremožiteľnú mučenicu; daj, aby sme sa na jej orodovanie upevňovali vo viere a vytrvalosti a horlivo pracovali za jednotu Cirkvi. (Modlitba k sv. Kataríne Alexandrijskej, modlí sa 25. novembra)