Ikona Vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista

Rusko, Jaroslavľ; začiatok 19. storočia; 92 x 67,5 cm

Sviatok: Veľkonočné obdobie

Ikonografia:

Ikona zobrazuje udalosti zo života Krista od ukrižovania po nanebovstúpenie, ktoré sú popísané v biblii ako aj v apokryfných textoch. Prvé ikony Vzkriesenia zobrazovali starozákonný predobraz proroka Jonáša, ktorý bol tri dni v útrobách veľryby, čo bol predobraz  Kristových troch dní Paschy. Okolo 3. storočia už boli podkladom pre ikony texty z Evanjelií – Myronosičky pri prázdnom Kristovom hrobe. Od 6. storočia sa objavuje ďalšia téma zostúpenia Krista k zosnulým. Keď bol Ježiš ukrižovaný evanjelista píše: „Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.“ (Mt 27, 51-23)

Na ikonách sa objavili aj iné témy a ustálil sa námet z apokryfného evanjelia Nikodýma, kde sa hovorí o zostúpení Krista do podsvetia a aj z diela Eusébia Alexandrijského „Slovo o zostúpení Jána Krstiteľa do podsvetia“ a tiež dielo Epifánia Cyperského „Slovo o pochovaní tela Hospodina nášho Ježiša Krista.“ Ikonografia sviatku Vzkriesenia sa sformovala do 12. storočia v byzantskom prostredí.

Svätý Ján Damaský hovorí: „Hoci Kristus zomrel ako človek a Jeho svätá duša sa rozlúčila s prečistým telom, predsa Jeho Božstvo ostalo nerozlučné s dušou aj telom. Preto sa v pekle neobjavuje ako jeho zajatec, ale ako Víťaz, Osloboditeľ tých, ktorí sú v ňom zatvorení, nie ako otrok, ale ako Predstaviteľ života.“

Na ikone sa Kristus vyobrazuje v žiariacej mandorle, v symbole slávy, ktorá sa zvyčajne vyobrazuje v rôznych odtieňoch bielej, modrej alebo ako zlatý assist. Temnota pekla sa napĺňa žiarou Božských lúčov, ktoré vychádzajú z jeho osláveného tela. Toto je už svetlo budúceho Vzkriesenia a lúče so žiarou symbolizujú nastávajúcu Paschu. V centre ikony je Spasiteľ, ktorý stojí na rozlámaných bránach pekla. Je tu ešte množstvo rozličných detailov: roztrhnuté reťaze, ktorými anjeli zväzujú satana, potom sú tu rôzne kľúče, klince, a iné – všetko to symbolizuje zničenú moc zla. V ľavej ruke Kristus drží zvyčajne kríž už ako symbol víťazstva nad smrťou, pravou rukou vyťahuje z podsvetia praotca Adama. Na niektorých ikonách môže mať Kristus v ľavej ruke zvitok alebo oboma rukami vyťahuje prarodičov Adama a Evu z podsvetia. Za Kristom sú starozákonní spravodliví praotcovia, králi a proroci, najčastejšie sa zobrazujú Adam a Eva, Ján Krstiteľ, predchodca Pána, ktorý zvyčajne vedie zástup vyvolených do neba. Na ikone nájdeme aj kráľov Dávida a Šalamúna, prvého zavraždeného človeka Ábela, Daniela, Mojžiša a ďalších spravodlivých.

Popis ikony:

Veľká a zvlášť podrobná ruská ikona Vzkriesenia, nazývaná aj Zostúpenie do podsvetia, sprítomňuje záverečné udalosti dejín spásy. Všetky  scény zo Svätého písma od Veľkého Piatku po Nanebovstúpenie Pána.

Prvé klejmo zprava je Ukrižovanie Krista. Na Glgote, nad hrobom Adama bol vyvýšený Mesiáš na dreve kríža: „Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“ (1Kor 15, 21-22.45)

Hneď vo vedľajšej vymedzenej časti sa zmŕtvychvstalý Ježiš už zjavuje svojim učeníkom vo večeradle, neveriaci Tomáš kladie svoju dlaň do rany v Kristovom boku. „Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!" Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."“ (Jn 20, 24-29)

Nižšie je Nikodémová jaskyňa, kam bolo uložené Kristovo mŕtve telo. Tri ženy – myronosičky, Mária Magdaléna, Mária Jakubova i Salome priniesli voňavé oleje na pomazanie zomrelého, avšak pri hrobe nájdu iba anjela, ktorý ich prekvapí otázkou: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“ (Lk 24, 5-6)

V menšom klejme napravo je sv. apoštol Peter. Najstarší z dvanástich sa skláňa nad miestom, kde Ježiša pochovali. Sv. evanjelista Lukáš o ňom píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.“ (Lk 24, 12)

V strede je udalosť slávneho zmŕtvychvstania. Ježiš premohol smrť a vstáva z hrobu. Vrchné stvárnenie je podobné najmä maliarskym dielam v Západnej cirkvi, približuje sa veršom evanjelia sv. Marka: „Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.“ (Mt 28, 2-4) Ježiš s odevom Pantokratora – Vševládcu, v lúčoch mandorly, opúšťa útroby zeme a v ľavej ruke drží zvitok. Je to Evanjelium – radostná zvesť o spáse. Tvár má obrátenú k zástup anjelov, no pravú ruku nedrží zdvihnutú v typickom požehnaní. Zdá sa, že otvorenou dlaňou ukazuje na nebo, príbytok svojho Otca, a zároveň žehná zástupy zhromaždené pred bránou do raja, čím ich povoláva k radosti v Božom kráľovstve. Pri jeho nohách sú bezmocní rímski vojaci, ktorí sa medzi sebou dohovorili: „Tak vravte: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.““ (Mt 28, 13)

Pri ľavom okraji ikony, pred zborom archanjelov, sa nachádza ešte jeden zaujímavý výjav. V kamennej budove so zlatou vežou a tromi oknami poráža archanjel Michal pekelného princa - satana. Hneď pod ním, v ľavom dolnom rohu, je otvorený pažerák Leviatana, z ktorého vychádza nespočetné množstvo zosnulých. Zhromažďujú sa pred nebeskou bránou z ružového mramoru. Vchod stráži ohnivý Serafín a pred ním už čaká Dismas, na ruských dielach nazývaný Rakh - zločinec ukrižovaný po prvej strane Krista. Na sklonku života vyriekol: „„Dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."“ (Lk 23, 41-43)

Preto je odsúdenec z kríža na ikone napísaný dvakrát, jednak stojí pri vstupe do raja, no zároveň sa už teší z jeho blaženosti spolu s Henochom a Eliášom, ktorí boli s telom vzatí do neba. V strede zástupu je samotný Mesiáš. Stojí na rozlámaných bránach pekla a z priepasti vyťahuje za ruku prvého človeka, Adama. Prvá žena Eva, zahalená v červenom závoji, sa ponížene skláňa pri Ježišových nohách. Prarodičia týmto spôsobom reprezentujú celé ľudstvo povolané k vzkrieseniu. Aj tu je Spasiteľ v žiarivej mandorle zaliaty svetlom v odeve Pantokratora. V modrej tunike, ktorá predznamenáva jeho ľudskú stránku a červenom rúchu, ktoré poukazuje na jeho vykupiteľskú krv i nezmazateľnú kráľovskú, Božskú hodnosť.

Usporiadanie jednotlivých častí ikony je dôsledne premyslené. Zatiaľ čo na ľavej strane sú zapísané udalosti predchádzajúce Vykupiteľovmu zmŕtvychvstaniu, na pravej strane sa odohrávajú dve situácie z obdobia štyridsiatich dní, keď sa Ježiš zjavoval svojim učeníkom v oslávenom tele.

Prvá, nenápadná epizóda sa nachádza pod bránami večného Jeruzalema, medzi rajskou bránou a postavou zmŕtvychvstalého Mesiáša. Je to Spasiteľovo stretnutie s dvoma emauzskými učeníkmi. Tí svojho učiteľa spoznali až na sklonku dňa, keď pri stole lámal chlieb. „A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.“ (Lk 24, 30-35)

Príbeh v pravom spodnom rohu je opísaný v Jánovom evanjeliu, keď sa Ježiš tretí krát zjavil svojim apoštolom. Tí boli práve na mori a celú noc sa neúspešne snažili uloviť ryby. Prvý ho spoznal apoštol Peter, skočil do mora a priplával k brehu, aby sa stretol s Pánom čo najskôr. „Potom sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: "Idem loviť ryby." Povedali mu: "Pôjdeme aj my s tebou." Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: "Deti, máte niečo na jedenie?" Odpovedali mu: "Nemáme." On im povedal: "Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete." Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: "To je Pán." Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: "Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!" Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: "Poďte jesť!" A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: "Kto si?", lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.“ (Jn 21, 1-14)

Na vrchu tejto ikony je Novozákonná Trojica. V oblakoch, symbolizujúcich sviatok Nanebovstúpenia Pána, sedí Mesiáš po pravici Otca a nad nimi sa vznáša Svätý Duch v podobe holubice. Je to záver Kristovho pôsobenia na zemi a slávi sa na 40. deň po Pasche. „Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.“ (Mk 16, 19)

Obe vertikálne polovice prepája zmŕtvychvstalý Kristus, celkom navrchu po pravici Otca, v strede, keď vstáva z hrobu a v dolnej časti, kde stojí na rozlámaných bránach podsvetia. Okrem toho  z ľavého spodného rohu smerom hore ide zástup tých, ktorí umreli pred Vykupiteľovou víťaznou smrťou a vyslobodení z pút smrti smerujú do Božieho príbytku, ktorý im Pán pripravil. Medzi nimi vidno anjelov, ale aj významné osobnosti Starého Zákona, kráľa Šalamúna, kráľa Dávida a najbližšie k bráne raja stojí sv. Ján Krstiteľ, Predchodca Pána. V rukách drží otvorený zvitok, kde sú zaznamenané verše z Písma: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15) Ikonopisec takto zanechal na ikone posolstvo, ktoré prehovára ku každému návštevníkovi chrámu, povzbudzuje ho vo viere a približuje mu tajomstvo vykúpenia.

Klejmá:

• Ukrižovanie
• Zostúpenie do podsvetia
• Myronosičky pri prázdnom hrobe
• Peter pri prázdnom hrobe
• Michal zráža satana
• Zmŕtvychvstalý Kristus
• Putovanie spravodlivých do raja
• Neveriaci Tomáš
• Stretnutie učeníkov s Kristom v Emauzach
• Apoštoli zaťahujú na hlbinu
• Kristus pomáha Petrovi vystúpiť na breh
• V raji sú Henoch, Eliáš a prichádzajúci Dismas
• Kristus sedí po pravici Otca v spoločenstve Svätého Ducha v nebi

Duchovné posolstvo:

Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. (1Kor 15, 20-26.55-57)

Modlitba:

Kristus slávne vstal z mŕtvych,
smrťou smrť premohol,
a tým, čo sú v hroboch, život daroval. (Tropár, 5. hlas)
Až do hrobu si zostúpil, Nesmrteľný,
a zničil si vládu pekla.
Vstal si ako víťaz, Kriste Bože.
Pozdravil si ženy: Pokoj vám!
Apoštolom si mier daroval,
a mŕtvym vzkriesenie. (Kondak, 8. hlas)