Korsunská (Chersonská) ikona BohorodičkyNová Product Page

Korsunská (Chersonská) ikona Bohorodičky

Pôvod ikony: Rusko; koniec 18. storočia; 35 x 28,8 cm

Sviatok: 9. október

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej Korsunskou ikonou

Pred ikonou sa modlí za vyliečenie duševných a telesných útrap veriacich, za dobré počasie, za pomoc v chudobe, za ochranu pred zlom.

História pôvodnej ikony:

V spojitosti s touto ikonou vieme o dvoch podaniach, ktoré sa týkajú histórie prinesenia Korsunskej (Chersonskej) ikony Bohorodičky z Byzancie na územie Rusi. Jedna z tradícii uvádza, že ikona je jednou z mnohých kópií ikony ktorú pôvodne namaľoval sv. apoštol Lukáš a uchovávala sa v maloázijskom meste Efez (územie dnešného juhozápadného Turecka). Keď 9. októbra v roku 988 obsadil veľký knieža Vladimír Krym, jedna z kópií ikony sa nachádzala v Korsuni (v súčasnosti Cherson mesto na území južnej Ukrajiny). Podľa legendy tu prijal krst a ikonu Bohorodičky nazval Korsunská (Chersonská). Následne bola ikona prenesená do Kyjeva, neskôr do Novgorodu a počas panovania cára Ivana IV. Hrozného (1547 – 1584) do Uspenského Soboru (Katedrálny chrám zasvätený sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky – 15. august) v Moskve. Ikona bola umiestnená v oltári (svätyni) za prestolom, až do revolúcie v roku 1917, od tohto obdobia niet o ikone žiadnych informácií, kde sa v súčasnosti nachádza.

            V súlade s druhou tradíciou ikonu priniesla z Byzancie na Rus prepodobná Eufrozína Polocká (lit. pamiatka 23. mája) igumena (v západnom prostredí predstavená) monastiera Krista Spasiteľa, ktorá bola dcérou polockého kniežaťa Juraja Vsevolodoviča. Prepodobná Eufrozína založila v Polocku (v súčasnosti mesto Polack v Bielorusku) monastier Krista Spasiteľa a neskôr aj cerkev zasvätenú presvätej Bohorodičke, kde si želala mať niektorú z kópií ikon Božej Matky, ktorú pôvodne namaľoval sv. apoštol Lukáš. Keď sa dozvedela, že v Byzancii sa takéto ikony nachádzajú, obrátila sa s prosbou na vtedajšieho cisára Manuela I. Komnena (1143 – 1180) a patriarchu Lukáša Chrysoberga (1157 – 1169/1170), aby jej podarovali divotvornú ikonu Bohorodičky. S bohatými darmi vyslala Eufrozína po ikonu svojho sluhu Michala, ktorému cisár podaroval divotvornú ikonu Božej Matky, ktorá sa vtedy nachádzala v Efeze, na základe čoho sa zvykne nazývať aj Efezskou. Podľa niektorých autorov bola pre Eufrozínu vyhotovená kópia z divotvornej ikony nachádzajúcej sa v Efeze.

Divotvornú ikonu prevážali z Efezu na Rus, do Polocka, cez mesto Korsun (Cherson), kde na prosby miestneho obyvateľstva tu ikona pobudla asi rok, vďaka čomu dostala pomenovanie Korsunská (Chersonská). Keď ikona Bohorodičky doputovala do Polocka (r. 1173), prepodobná Eufrózina ju s veľkou úctou ozdobila pozlátenou striebornou rizou a drahými kameňmi. Následne bola ikona umiestnená v novopostavenej kamennej cerkvi zasvätenej presvätej Bohorodičke, kde sa nachádzala viac ako šesťdesiat rokov, počas ktorých mnohokrát prejavila svoju divotvornú moc prostredníctvom zázrakov a splnených prosieb modliacich sa pred ňou miestnych veriacich i mnohých pútnikov.

Keď sa v roku 1239, dcéra prepodobnej Eufrozíny, Paraskeva, vydala v Toropci za veľké knieža Alexandra Nevského, zobrala so sebou do tohto mesta neďaleko Pskova aj divotvornú Korsunskú ikonu Bohorodičky, zdedenú po matke. Ikona ktorú nazývali Korsunská, sa dlhý čas nachádzala a uctievala v ikonostase toropeckej Sobornej Voskresenskej cerkvi (Katedrálny chrám Kristovho vzkriesenia v meste Toropec), kde sa preslávila mnohými zázrakmi a zvlášť záchranou mesta pred nepriateľským poľským vpádom v roku 1611.

Korsunská (Chersonská) ikona Bohorodičky, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Štátnom ruskom múzeu (Ermitáži) v Petrohrade, je namaľovaná na drevenej doske s rozmermi 75 x 62 cm. Ikona zobrazuje Božiu Matku v type Eleusy, len po ramená, s dieťaťom Kristom na jej ľavej ruke. Pravicou ukazuje na Krista, tak, ako to môžeme vidieť pri mnohých ikonách Hodigitrie. Bohorodička vyjadruje svoju materinskú lásku a blízkosť k Synovi ich vzájomným dotykom líc a láskavým objatím. Vrchný odev Božej Matky – maforion je v typickom červenom odtieni zdobenom na čele a ramene panenskými hviezdami. Spodný odev (tunika), vrátane čepca na hlave pod maforiom je tmavomodrý. Kristus drží v pravici zvitok a ľavicou sa dotýka jej maforia na pravom ramene. Odev Krista je v tmavozelenom odtieni. Na rube ikony je zobrazený náš otec sv. Mikuláš Divotvorca, arcibiskup lykijskej Myry.

Popis ikony:

Vystavená kópia Korsunskej ikony Bohorodičky z konca 18. storočia, pochádzajúca z Ruska, zobrazuje Bohorodičku v ikonografickom type Eleusy. Božia Matka s dieťaťom Kristom na ľavej ruke, je zobrazená po ramená. Materinské objatie Bohorodičky s Božím Synom – Kristom je symbolickým vyjadrením zjednotenia Boha s ľudským pokolením v diele spásy. Dôvernú blízkosť medzi Matkou a Synom vyjadruje aj ľavica Bohorodičky, ktorou si k sebe pritíska Krista, pričom pravicou na neho ukazuje ako na toho, ktorý o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Jn 14, 6). Božia Matka svoj pohľad nesmeruje ani k dieťaťu, či divákovi, ale akoby do svojho vnútra, zamýšľajúc sa nad poslaním svojho Syna a nášho Boha, Ježiša Krista. Ten svoj pohľad sústredí symbolicky nahor, akoby do neba, k Otcovi, odkiaľ zostúpil na zem, aby nás vykúpil a daroval nám večný život. Pravicou v ktorej má zvinutý biely zvitok žehná a ľavicou sa drží matkinho maforia. Zlaté pozadie ikony dopĺňajú nimby a nápisy skrátených mien Božej Matky a Ježiša Krista, MP ΘY a IC XC, ktoré sú takmer úplne prekryté mosadzným nimbom zdobeným rastlinným ornamentom a hviezdami. Odev Bohorodičky i Krista je prekrytý zdobením v podobe zlatých nití a riečnych perál. Ikona je po obvode, zo všetkých štyroch strán zdobená strieborným tepaným rastlinným ornamentom, pričom v hornej časti je umiestnený nápis ikony Óбразь пресвятыя Богорóдицы Корсýнской – Obraz Korsunskej presvätej Bohorodičky.

Duchovné posolstvo:

„...Božia Matka... daruj spásu, oslobodenie od vášní duše, uzdravenie z chorôb tela, prekonanie prekážok, pokojný život, svetlo Ducha. Zažni v nás lásku k tvojmu Synovi, urob, aby mu náš život bol milý, až kým nedosiahneme blaženosť zhora a neuvidíme lesk Synovej slávy, až kým nebudeme s nekonečnou radosťou spievať posvätné piesne v zhromaždení tých, ktorí spôsobom hodným Ducha velebia toho, čo tvojím prostredníctvom uskutočnil našu spásu, Krista, Božieho Syna a nášho Boha. Jemu sláva a moc, spolu s večným Otcom, s presvätým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“ (Sv. Ján Damaský, lit. pamiatka 4. 12.)

Modlitba:

 „Búrku smútku a pokušení si chcela utíšiť uprostred svojho ľudu Vládkyňa, preto si svoju svätú Efezskú ikonu, putujúcu na Rus z Gréckej zeme darovala mestu Korsun, aby všetci kresťania poznali, akou silnou je pomoc Božej Matky a aby sa klaňali tvojmu svätému a oslávenému obrazu, volajúc Pánovi: Aleluja.“ (4. Kondák z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred „Korsunksou – Efezskou“ ikonou)

„Keď sa obyvatelia Korsuni dopočuli o príchode tvojej ikony, Bohorodička Panna, i o zázrakoch ktoré učinila, boli naplnení smútkom keď divotvorný obraz opúšťal ich mesto. Ale keď pochopili, že táto najčestnejšia ikona je ako dedičstvo darovaná kresťanom na Rusi, vzdávali ti vďaku, Najčistejšia, za všetky tvoje milosti a prepustili ikonu v nádeji na tvoj príhovor pred Bohom. A my prijmúc sľub tejto radosti ťa takto ospevujeme.“ (4. Ikos z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred „Korsunksou – Efezskou“ ikonou)