Ovocie utrpenia Ježiša Krista (Kvitnúci strom života)

Rusko, 18. storočie, 37,5 x 31 cm

Sviatok ikony: 14. september, sviatok Povýšenia svätého kríža

Úcta sa viaže k nájdeniu svätého Kríža svätou Helenou v roku 326. Spomienka s názvom Vynesenie úctyhodných driev životodarného kríža sa v liturgickom kalendári slávi 1. augusta. Je to pamiatka na prenesenie relikvií svätého dreva, ktoré v ten deň v procesii prenášali z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu svätej Sofie. Vtedy sa konala aj osobitná poklona Svätému krížu, podobne ako na Krížupoklonnú nedeľu. Počnúc 1. augustom sa dva týždne konali procesie s drevom Svätého kríža po meste, aby posvätili mesto a zahnali každý neduh. Tento sviatok bol ustanovený v Carihrade v 9. storočí.

Modlitebná tradícia: Človek sa má modliť pred ikonou Kvitnúci strom života s otvoreným srdcom a s čistými myšlienkami. V každej ťažkej situácii života treba pozrieť na posvätnú tvár Ježiša Krista a prosiť o získanie sily, posilnenie ducha, viery v Pána Ježiša Krista, za ochranu rodinných vzťahov pred hádkami a ťažkosťami, za ochranu detí pred pokušením a zlými myšlienkami, za ochranu od nepriateľov, zlodejov a ohováračov, za útechu v bolestiach a zdravotných problémoch, za pacientov s vážnymi ochoreniami, za pomoc pri uzdravovaní duše a tela, pri konaní pokánia a pri prijímaní rozhodnutí pre správnu duchovnú cestu.

Zriedkavá ikonografia rôznych kompozícií pod názvom Ovocie utrpenia Krista je typickým príkladom kombinácie starých ruských a západoeurópskych tradícií v maľbe neskorého stredoveku. Je známych len 37 ikon tohto typu. Tieto ikony boli rozšírené v Rusku od konca 17. do prvej tretiny 19. storočia.
Ikona je venovaná osláveniu posvätnej obety Krista a zvýrazneniu jej dôležitosti pre svet. Podľa cirkevných otcov boli po ukrižovaní porazení hlavní nepriatelia ľudstva: smrť a diabol, bola založená Cirkev a boli otvorené brány raja.

Popis ikony

V centre ikony je kríž s ukrižovaným Kristom predstavujúcim Strom života. Hore v oblakoch, v Nebeskom Jeruzaleme, sedí uprostred Pán zástupov – Sabaoth. Na oboch stranách nebeského mesta sú obrazy slnka a mesiaca a nad nimi dve dosky s poetickými nápismi s didaktickým významom. Na pravej strane čítame nápis: Boh, Otec milostivý, splatil celý dlh za ľudí, vyslal svoju Lásku do sveta, Krista pre našu spásu. Jeden na kríži priniesol vykúpenie a spásu nám. Vľavo je nápis: Syn Ježiš je vtelený Boh do človeka, zjavil nám svoju Lásku, aby každý verný bol spasený a vzatý do raja. Kristus už otvoril raj pre svojich spravodlivých.

Nad horným rozkvitnutým ramenom kríža vnútri kvetov sú ôsmi anjeli. Pod ramenami kríža sú dvaja anjeli, ktorí držia medailóny so znakmi utrpenia Krista. Môžeme tam pozorovať kladivo, kliešte, lampáš, klince, oštep, udierajúcu ruku, strieborné mince, tŕňovú korunu, tuniku a rubáš. Z hornej časti kríža vychádza ruka, ktorá kľúčom odomyká brány raja. Vedľa ramien kríža sú tabule s nápismi, ktoré odhaľujú význam toho, čo sa deje. Text vpravo: Z rán krv sa vylieva ako rieka, od hriechov obmýva verných ľudí. Text vľavo: Roztiahol ruky, všetkých pozýva, verné národy spasí milosťou. Vpravo od kríža je ruka držiaca kráľovskú korunu a vedľa nej je nápis: Z dreva kríža veniec vyrastá, trpiacim ho Ukrižovaný podáva. Jediný pretrpel bezbranný, priniesol veniec života sladký.

Pod korunou je chrám s piatimi klenbami, ktorý symbolizuje kresťanskú Cirkev. Medzi stĺpy chrámu sú umiestnené postavy štyroch evanjelistov Lukáša, Marka, Matúša a Jána a v lunetách sú znázornené ich symboly. Nápis na zvitku znie: Požehnaná bude Cirkev, spásna Kristova krv na ňu sa vyliala, v nej je spása mnohým národom vykúpená cenou blaženej pokory. Na opačnej strane kríža je ruka s mečom. Víťazí nad smrťou v podobe šedej kostry sediacej na bielom koni. Vedľa je nápis: Hriešna smrť teraz priviedla zvonenie a rinčanie do konca, chcela zničiť počestnosť, zúrivo rozsievala zlobu hriechu, už nebude môcť škodiť.

Nižšie v ruke je kladivo, ktoré pribilo reťaze k päte kríža. Reťazami je diabol spútaný vnútri pekla. Na spodnom okraji je nápis: K päte kríža diabol pripútaný, ukrutná zloba a utrpenie prepadajú pažerákom do biedneho podsvetia. Pre ľudí je to veľká úľava. Pod krížom je Adamova lebka. Podľa tradície sa ukrižovanie Spasiteľa uskutočnilo na mieste hrobu praotca Adama. Krv prúdiaca z Kristových rán „obmýva” pôvodný Adamov hriech. Vedľa sú mŕtvi vstávajúci z hrobov. Na dolnom poli ikony možno čítať dlhý nápis: Blažený, ktorého telo pribili na kríž, smrť je mŕtva a mŕtvi sú vzkriesení, umierajúcim dal život svojim slávnym zmŕtvychvstaním. Pozri na môj obraz a v ranách mojich sa poznaj, pozri sa človek a neprelievaj slzy pre to, že som pribitý, umučený a opovrhnutý, no plač nad sebou, že si vo svete oklamaný hriechom, spasenie nehľadáš, nedúfaš a mňa stokrát bezcitne pribíjaš na kríž.

Duchovný odkaz

„Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne. Darí sa mu všetko, čo podniká. No nie tak bezbožní, veru nie. Tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.“ (Ž 1)