Ikona presvätej Bohorodičky Zhliadni na poníženosť

Ikona presvätej Bohorodičky Zhliadni na poníženosť

Pôvod: Sýria, ikona z dielne krétskeho ikonopisca Michala Polychronisa z roku 1836; 42 x 31,2 cm

Sviatok: 16. september

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou Zhliadni na poníženosť:

Modlitby pred ikonou pomáhajú tým, ktorí si chcú osvojiť cnosť pokory a vytrvať v nej, ako aj všetkým utláčaným, prenasledovaným, zúfajúcim a slabým vo viere. Na príhovor Presvätej Bohorodičky ustupujú epidémie (mor, cholera) a dochádza k uzdraveniam zo srdcovo-cievnych chorôb, ženských chorôb a slepoty.

História pôvodnej ikony:

Ikona Presvätej Bohorodičky nazývaná Zhliadni na poníženosť sa objavila v roku 1420 v Bežanickej oblasti Pskovského kraja, nad hladinou Kamenného jazera. Okolnosti zázračného zjavenia sa ikony nie sú známe, ale možno predpokladať, že sa to udialo na povzbudenie obyvateľov Pskova a posilnenie ich viery, keď v období panovania moskovského veľkokniežaťa Vasilija II. prežívali ťažké časy. Sužoval ich hladomor, epidémia moru a nepriateľská invázia zo strany litovského veľkokniežaťa Vytautasa (známeho aj ako Vitold), túžiaceho zmocniť sa pskovského územia. Ako uvádza pskovská kronika, vtedy z pravého oka presvätej Bohorodičky začala stekať krv, čo bolo pre obyvateľov Pskova zázračným znamením Božej Matky o jej pomoci a záchrane. 16. septembra 1426 bola ikona slávnostne prenesená do Pskova a s veľkou úctou umiestnená v Trojickom sobore (Katedrálny chrám zasvätený Svätej Trojici).

             Mnohé cennosti a duchovné poklady Trojického soboru zničil v roku 1609 veľký požiar a pravdepodobne v ohni zhorela aj divotvorná ikona Bohorodičky, čo potvrdzujú aj neskoršie opisy inventára soboru, v ktorých sa o nej už nenachádza žiadna zmienka. V súčasnosti sa v Trojickom sobore v pravej časti chrámovej lode nachádza kópia vyhotovená z pôvodnej divotvornej ikony. Ďalšie dve kópie sa nachádzajú v Kyjeve. Jedna z ikon z konca 17. storočia je v ženskom Voznesenskom monastieri (monastier, ktorého hlavný chrám je zasvätený sviatku Nanebovstúpenia Pána – csl. Voznesénije Hóspodne), nazývanom aj Florovský, a druhá z 19. storočia v mužskom Vvedenskom monastieri (monastier, ktorého hlavný chrám je zasvätený sviatku Vstupu Bohorodičky do chrámu – csl. Vchod v chram presvjatýja Bohoródicy).

            Vychádzajúc z opisu zachovaných kópií môžeme usudzovať, že originál divotvornej ikony Božej Matky Zhliadni na poníženosť z obdobia 14. – 15. storočia zobrazoval Bohorodičku po pás, odetú v červenom maforiu s dieťaťom Kristom v celej postave, stojacom na jej ľavej nohe. Na zachovaných kópiách je Bohorodička stvárnená so žezlom v pravici a Kristus s ríšskym jablkom v ľavici, pričom na hlavách oboch sa nachádzajú kráľovské koruny. Možno predpokladať, že pôvodná ikona tieto prvky nemala, pretože symboly kráľovskej moci a koruny na hlavách Krista či Bohorodičky sa objavujú v ikonách pod vplyvom západného barokového umenia.

            Pomenovanie ikony Zhliadni na poníženosť (csl. Призри на смирение) je pravdepodobne interpretáciou chválospevu Božej Matky pri návšteve svojej príbuznej Alžbety, matky sv. Jána Predchodcu (Pánovho krstiteľa): „Velebí moja duša Pána a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja...“ (Lk 1, 46 – 50). Bohu sa zapáčila jej poníženosť, pre ktorú ju budú všetci zvelebovať, ako to sama vyjadrila, pretože jej pokora a poníženosť priniesli na svet Boha. Smrteľníkom prostredníctvom Krista darovala život, obnovuje nebo, očisťuje svet, otvára raj a zachraňuje ľudské duše pred peklom. Jej pokora sa stala bránou raja, nebeským rebríkom, po ktorom Boh zostúpil k ľuďom.

Druhá interpretácia je zrejmá z kompozície kópie divotvornej ikony, kde Kristus stojí na nohách Bohorodičky so zamysleným pohľadom upriameným do diaľky – k ľudstvu, láskajúc Matku po ľavom líci, akoby jej hovoril: „Zhliadni na pokoru tých, ktorí sa k tebe utiekajú. Všimni si ich a zohrej ich svojou láskou, daruj im radosť a pokoj, uzdrav, zľutuj sa a prines ich modlitby ku mne, a ja sa nad nimi zmilujem, a zachránim ich.“

Popis ikony:

Táto sýrska kópia ikony presvätej Bohorodičky Zhliadni na poníženosť z roku 1836 je stvárnená v taliansko-byzantskom štýle z dielne Michaela Polychronia, ktorý pôsobil v Levante začiatkom 19. storočia. Michael Polychronis (al-Kreti), umelec z Kréty, ktorý v rokoch 1809 až 1821 pôsobil v Libanone a Sýrii, vytvoril pôsobivé množstvo bohato zdobených ikon namaľovaných v neokrétskom štýle, ktorý na niekoľko desaťročí prevládal v regióne. Mal najväčší vplyv na melchitských umelcov v 19. storočí, takmer každý chrám akéhokoľvek významu na Blízkom východe má ikonu, ktorú vytvoril Michael. Hoci jeho ikony majú byzantské a talianske prvky, jeho diela zahŕňajú dekoratívne námety z drevených panelov z Damasku, a preto sú klasifikované ako melchitské. Jeho umenie bolo ovplyvnené západnou ornamentikou, akou je baroková výzdoba odevu a svätožiary.

            Predmetná ikona je realizovaná technikou maľby temperou na olivovníkovom dreve, ktorá zobrazuje Božiu Matku s dieťaťom Kristom. Ide o pomerne vzácnu kompozíciu inšpirovanú typom dvoch ikon hodigitria a „panenský trón“. Táto kompozícia má latinský pôvod, je nazývaná „Panna so žezlom“ alebo „Panna s korunou“ a jej nespočetné množstvo exemplárov nachádzame v sochárstve či maliarstve typickom pre prostredie západu v období raného stredoveku. Božia Matka je stvárnená s korunou na hlave a so žezlom v pravici. Ľavou rukou drží na kolenách deťa Krista, ktorého hlavu zdobí koruna. Zväčša v ľavici drží veľký modrý glóbus zdobený zlatými líniami so znameniami zverokruhu, ktoré symbolizujú zem i vesmír a poukazujú na absolútnu Kristovu zvrchovanosť a moc. Jeho podobu v post-byzantskom období sledujeme začiatkom 16. storočia. Božia Matka je odetá v modrej tunike zdobenej okolo krku, pása a rukávov zlatým lemovaním. Vrchný plášť – maforion nie je v tradičnom červenom či bordovom odtieni, ale je fialový a nepokrýva jej aj hlavu, tak ako to môžeme vidieť v ikonách Bohorodičky v starších vzoroch. Maforion zakrývajúci pravé rameno Bohorodičky skrášľuje rastlinný ornament v zlatisto žltom odtieni. Hlavu a ramená jej zahaľuje ružová šatka s panenskými hviezdami a zlatým lemovaním, upnutá na hrudi sponou, farebne zladenou s lemovaním. Pohľad Božej Matky vyjadruje hlbokú pokoru a poníženosť i odovzdanosť do Božej vôle, čo vyjadrila už v momente udalosti zvestovania Kristovho počatia v jej panenskom lone, keď Bohu prostredníctvom archanjela Gabriela odvetila: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38) Kristus nie je oblečený v tradičnom bielom chitóne a červenom himatione so zlatými líniami asistu, ale je odetý v odeve cisárskeho byzantského dvora, v kráľovskom odeve z červeného purpuru so zlatým rastlinným ornamentom a honosným lemovaním. Nápadne pripomína biskupský vrchný liturgický odev sakkos – svojím spôsobom podobný západnej dalmatike. V čase, keď bolo toto rúcho zavedené do Cirkvi, sa považovalo za veľké vyznamenanie, pričom ho nosili iba patriarchovia, ktorí ho dostali od cisárov, a to iba na tri veľké sviatky v roku: Narodenie Krista, Paschu a Päťdesiatnicu. Podľa slov sv. Simeona Solúnskeho je sakkos symbolom toho rúcha, do ktorého obliekli Krista, ktorému sa smiali počas jeho utrpenia.

Hlavu Božej Matky, ako aj Krista zdobí kráľovská koruna ako symbol Božieho kráľovstva, z ktorého kvôli spáse ľudského pokolenia zostúpil Boh, aby nás prostredníctvom Krista doň voviedol. Kristus stojac pred Pilátom povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Jn 18, 36) Nádherne to vyjadruje aj stichira večierne z Nedele Krista Kráľa: „Kriste, už proroci ťa nazývali Kráľom. Ty si Kráľ slávy, Kráľ kráľov a Pán pánov, ten, čo sedí na tróne Božom i Dávidovom. Ty si Kráľ Siona i svätej Cirkvi, Kráľ zeme i celého vesmíru, zdroj pokoja, pravdy, lásky a spravodlivosti. Ty si jediný Vládca a Spasiteľ našich duší.“ Koruna na hlave Bohorodičky je symbolom jej kráľovskej dôstojnosti, veď jej Syn je Kráľ kráľov a vládca všetkých vladárov, ktorého kráľovstvo nemá hraníc. Preto aj sv. Atanáz Veľký o nej povedal: „Ona je naozaj Kráľovnou a Paňou, pretože Kristus, ktorý sa z nej narodil, je súčasne Kráľ a Pán.“

V ľavom dolnom rohu ikony z pohľadu diváka je zobrazený sv. veľkomučeník Juraj, sediaci na bielom koni, ktorý kopijou poráža červeného draka. Sv. Juraj bol vysokým vojenským hodnostárom v službách cisára Diokleciána a pre svoju vieru v Krista bol v roku 303 sťatý mečom. Liturgická pamiatka 23. apríla. V pravom dolnom rohu ikony je zobrazený sv. veľkomučeník Demeter Myromvonný, odetý v zbroji rímskeho vojaka. Aj on sa podobne ako sv. Juraj vzoprel vtedajšiemu cisárovi Maximianovi a priznal sa ku kresťanstvu, za čo bol v roku 306 prebodnutý kopijami. Liturgická pamiatka 26. októbra.

Nápisy ikon sú v arabčine a gréčtine: Matka Božia a Ježiš Kristus MP ΘY a IC XC napísané v gréčtine na zlatom pozadí. V gréčtine sú napísané aj mená dvoch svätcov: svätý Juraj a svätý Demeter. Medzi ikonami sv. mučeníkov v spodnej časti čítame na pergamene venovanie napísané v archaickej arabčine (kaligrafia): Ó, pravdivá Matka Božia, prihováraj sa za svojho služobníka Abd Allah Fighani. Pri nápise je rok vzniku alebo dedikácie ikony 1836. Venovanie ikony a rôzne apotropaické prvky (ochrana pred zlými čarami a mágiou) poukazujú na ikonu, ktorú si objednal po arabsky hovoriaci levantský kresťan byzantského obradu.

Duchovné posolstvo:

Sv. Augustín slová presvätej Bohorodičky: „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ vysvetľuje takto: „Mária týmto chcela vyjadriť, že ‚čo Eva stratila pýchou, ja som znova získala pokorou. Boh pohrdol a zatratil pýchu Evy a na mňa, pokornú, zhliadol s milosťou.‘ Preto si nepripravuj žiadnu inú cestu k poznaniu pravdy než tú, ktorú chráni ten, ktorý vidí slabosť všetkých našich krokov, totiž Boh. Touto cestou je po prvé pokora, po druhé znova pokora a po tretie zase pokora. Koľkokrát by si sa ma pýtal, vždy by som ti povedal to isté, nie žeby som ti nemohol odporučiť aj iné veci, ale kvôli tomu, že pokora musí predchádzať všetky naše dobré diela, sprevádzať ich a nasledovať, aby sme sa nad nejakým dobrým skutkom, ktorý sme učinili, hneď neradovali, a tak nám pýcha neodňala všetky zásluhy. Ostatné neresti sú len u hriešnikov, ale pýchy sa treba báť aj pri dobrých skutkoch, pretože kvôli túžbe po chvále strácame aj to, čo je chvályhodné.“

Modlitba:

„Nepoškvrnená Panna, ty si padlému ľudskému pokoleniu porodila Spasiteľa, ktorého si ako dieťa nosila vo svojom náručí, ktorého božské zobrazenie na tvojej úctyhodnej ikone nám zjavuješ a mnohými milosťami a štedrosťou nás obdarúvaš. Preto s vierou a láskou uctievame tvoju divotvornú ikonu, Vládkyňa, a s dôverou sa k tebe modlíme: Buď nám v deň súdu ochranou a záštitou, aby sa prostredníctvom tvojho materinského príhovoru spravodlivý Sudca zmiloval nad nami a učinil nás hodnými sedieť po jeho pravici, a ospevovať ho so všetkými vyvolenými: Aleluja.“ (10. kondak z Akatistu k Presvätej Bohorodičke pred ikonou Zhliadni na poníženosť)