Pašiový cyklus

Rusko, 19. storočie, 44,2 x 38,4 cm

Sviatok ikony: uctieva sa počas Svätého týždňa

Modlitebná tradícia: Ikona veriacim pripomína, že spáse človeka predchádza jeho bolestné vykúpenie.

Ikona pochádza z oblasti dnešného Bieloruska, z ikonopiseckej dielne v dedinke Vetka. Je napísaná technikou vaječnej tempery na dreve a opisuje dvanásť obrazov z udalostí Strastného týždňa. V centre je scéna ukrižovania Krista.

Popis ikony

Popis začína v pravom hornom rohu a pokračuje doľava a späť na pravú stranu. Končí v ľavom dolnom rohu.

1. Mystická večera. Okolo okrúhleho bieleho stola sedí dvanásť učeníkov s Ježišom Kristom v strede. O Jeho ľavé rameno sa opiera najmladší a najmilší učeník Ján. Všetci, okrem Judáša sediaceho oproti Pánovi, majú okolo hlavy zlatý nimbus.
2. Modlitba kalicha. Na Olivovú horu vzal Ježiš so sebou na rozjímanie v tichu Petra, Jakuba a Jána. Kým sa ich Učiteľ modlil, oni zaspali. Ježiš prežíval agóniu pred utrpením a túžil, aby bdeli s Ním. No ich nechápavosť im dovolila spať. Kristus prijíma od Otca kalich bolesti znázornený zlatou čašou na sivých oblakoch, ktoré symbolizujú smrť. Ružový múr vyjadruje osobitosť poslania Božieho Syna. Stromy určujú miesto, ktorým je Getsemanská záhrada.
3. Judášova zrada. Rozhorčený a nahnevaný Judáš prichádza k farizejom a ponúka im plán zrady. Dohodnú sa na tridsiatich strieborných.
4. Zajatie Ježiša Krista. Judáš s kohortou vojakov prichádza do záhrady a bozkom označí svojho Pána. Tým dá pokyn Židom, aby ho zajali.
5. Judáš vracia tridsať strieborných. Je to veľmi zriedkavá scéna v ikonografii. Keď Judáš videl, ako Židia kruto a nemilosrdne zaobchádzajú s Ježišom, a počul z davu, že ho zradil blízky učeník, a že Ježiš povedal, že ešte dnes bude Syn človeka sedieť po pravici Boha, prenikla ho pálčivá výčitka svedomia a jeho myseľ opakovala čoraz prenikavejšie: „Zradil som Nevinného!“ V zúfalstve sa rozhodol vrátiť peniaze do chrámu a žiadal prepustiť Ježiša. Židia ho však s opovrhnutím odmietli.
6. Kristus pred veľradou. Zviazaného povrazmi predviedli Ježiša najprv pred Annáša, potom pred Kajfáša, Herodesa a nakoniec pred Piláta Pontského. Vojaci Ho potupne držali za povrazy a falošní svedkovia vznášali protichodné obvinenia. Dvíhali päste a nenávistne kričali. On všetko v tichej poslušnosti znášal.
7. Ježiša bičujú. Pilát, aby upokojil dav, nariadil Krista zbičovať. Ruky mu vyviazali vysoko nad hlavu tak, že sa nohami sotva dotýkal zeme. Pri tomto mramorovom stĺpe ubili kati na smrť nejedného odsúdenca. Potupne obnažené Ježišovo telo bolo vystavené surovosti a ukrutnej bolesti. Povrazy s kovovými ostňami vytrhávali kúsky živého mäsa a z rán tiekla krv. Stĺp na ikone má červenú farbu na znak mučeníctva. Ružový múr v pozadí symbolizuje výnimočné poslanie.
8. Ježišovi nasadili tŕňovú korunu. Na dvore vojenskej strážnice obliekli Kristovi červený plášť, ktorým prikrývali zločincov po bičovaní. Posadili Ho na kamenné torzo a okolo hlavy Mu priviazali veniec upletený z tŕňových konárov. Keď Mu korunu surovo pritláčali ku hlave, tŕne sa Mu bolestivo zabodávali do čela a šije. Do poviazaných rúk Mu vtisli trstinu a s výsmechom sa Mu klaňali.
9. Kristus nesie kríž. Po treťom bolestnom páde donútili vojaci Šimona z Cyrény niesť priečne rameno kríža z obavy, že Pán skoná počas cesty. Zhrozený pohľadom na zmučeného Ježiša vzal Šimon drevo kríža a kráčal spolu s Ježišom. Iba jedna žena z davu mala odvahu predrať sa ku Kristovi. Bola to Serafia, manželka Sirachova, ktorý bol členom chrámovej rady. Súcitne podala Ježišovi šatku, aby si utrel zakrvavenú tvár. Neskôr je nazývaná Veronikou podľa obrazu, ktorý ostal na šatke – „vera icon“ (pravý obraz).
10. Ukrižovanie. V centre je trojramenný kríž s mŕtvym svätým telom Ježiša Krista. Nad ním je žehnajúci Pán zástupov - Sabaoth, sediaci na tmavomodrých oblakoch a biela holubica, znak Ducha Svätého. Po bokoch sú dvaja plačúci Pánovi anjeli s bielymi šatkami na rukách. V rohoch sú slnko a mesiac. Pod krížom stojí Presvätá Bohorodička, Mária Magdaléna a Mária Kleofášová, učeník Ján a stotník Longinus, ktorý sa obrátil, keď prebodol Pánov bok, aby uchránil Sväté telo od lámania kostí. Pod pätou kríža je lebka a kosti praotca Adama, ktorú obmyla Kristova krv a voda. Za krížom vidno červené múry a biele domy Jeruzalema. Červená farba v tomto sujete značí krv mučeníka a vypovedá, že do Nebeského Jeruzalema vedie cesta cez kríž.
11. Skladanie z kríža. Jozef z Arimatey, člen rady, vypýtal od Piláta Ježišovo telo, aby Ho mohol pochovať vo svojom novom hrobe. Nikodém, Ján a Jozef snímajú Pánovo telo. Je s nimi aj Ježišova Matka a Mária Magdaléna. Múry mesta zmenili farbu na ružovú, teda na farbu radosti, pretože dielo spásy je dokončené.
12. Ukladanie do hrobu. Po tom, čo sňali Kristovo telo z kríža, umyli a natreli Ho vzácnymi masťami, ovinuli Ho do bieleho plátna a uložili do hrobu.
13. Kristovo vzkriesenie. V centre je v zlatej mandorle postava osláveného žehnajúceho Ježiša Krista, ktorý stojí nad hrobom. Farby Jeho oblečenia sú vymenené oproti času, keď bol v ľudskom tele. Je oblečený do víťazného červeného vrchného rúcha, symbol Jeho božskej prirodzenosti, a pod ním tmavomodrý spodný odev, symbol Jeho ľudskej prirodzenosti. Vzkriesením Kristus otvára cestu k zbožšteniu človeka. Pri hrobe stojí Pánov anjel, ktorý odvalil kameň a užasnutý vojak s otvorenými ústami.

Duchovný odkaz

Od počiatku kresťanstva je Úctyhodný a životodarný kríž symbolom viery a duchovným ideálom veriacich. Je znakom zavŕšenia bezhraničnej Božej lásky k ľuďom. Kríž je duchovný vrchol ľudstva, lebo práve v realite hroznej smrti sa prejavuje dobrota Otca, ktorý dá Syna, aby spasil človeka. Kríž je víťazstvo skrze zničenie a sláva skrze poníženie. Kristus v oddanej láske a poslušnosti Otcovi nie je iba univerzálny, ale hlboko osobný. Vryl si ma do dlane, keď Mu vbíjali kliny. Prosil aj za mňa, keď hovoril: „Otče, odpusť im...“ On je pre mňa cesta k Otcovi.