Serafimsko-Divejevská ikona Bohorodičky „Umilenija“

Serafimsko-Divejevská ikona Bohorodičky „Umilenija“

Pôvod ikony: Rusko; 19. storočie; 45 x 36 cm

Sviatok: 28. júl a 9. december

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej Serafimsko-Divejevskou ikonou Bohorodičky „Umilenija“

Pred ikonou sa modlia mladé devy prosiac o pomoc pri zachovaní cudnosti a zbožnosti. Božiu Matku prosia za šťastné manželstvo a rodinný život. K ikone prichádzajú ženy, ktoré nemôžu otehotnieť i tie ktoré sa utiekajú pod jej ochranu v čase pôrodu. S ikonou sa spájajú početné prípady uzdravení z rozličných chorôb.

História pôvodnej ikony:

Ikona Božej Matky, ktorá sa nachádzala v kélii (tento grécky výraz κελλίον – kellión, lat. cella, je pomenovaním mníšskeho príbytku) prepodobného Serafima Sarovského (1759 – 1833) je namaľovaná technikou olejomaľby na plátne, nalepenom na cyprusovú dosku, s rozmermi 67 x 49 cm. Bohorodička je namaľovaná po pás, s mierne sklonenou hlavou, sklopeným pohľadom a prekríženými rukami na hrudi. Podľa stvárnenia ikony je dosť možné predpokladať, že ako vzor pre jej namaľovanie poslúžila Vilemsko-Ostrobramská ikona Božej Matky. Autor ikony a ani čas jej vzniku nie je známy, ba ani to, kedy sa dostala k prepodobnému Serafimovi. Literárne pramene uvádzajú, že otec Serafim sa vždy modlil pred touto ikonou Bohorodičky „Umilenija“.

            V životopise starca Serafima sa uvádza, že mladý Prochor Mošnin – budúci otec Serafim, bol pevne presvedčený, že opustí tento svet a vydá sa na cestu mníšskeho života. S týmto zámerom odišiel z rodného Kurska do Kyjeva, pre požehnanie k starcom v Kyjevsko-pečerskej lavre, kde sa stretol so schimníchom starcom Dositejom, ktorý mal dar jasnozrivosti a videl v mladom Prochorovi silného Kristovho bojovníka a povolanie k asketickému životu. Starec ho požehnal a poslal do Sarovskej pustovne. Je dosť možné predpokladať, že plátno s kópiou Vilemsko-Ostrobramskej ikony Bohorodičky si do Sarova priniesol Prochor z Kyjeva, nakoľko úcta k tejto divotvornej ikone bola rozšírená v západných častiach Ruského impéria, dnešnej Ukrajiny, od 17. storočia. Keď v roku 1778 vstúpil do Sarovskej pustovne, mladý poslušník, ktorý bol zručný v stolárskych prácach, predpokladáme, že plátno so zobrazením Božej Matky nalepil na cyprusovú dosku a takto si vytvoril svoju kélijnú ikonu.

            V rozprávaniach a spomienkach súčasníkov sa táto ikona starca Serafima, ktorú on sám nazýval „Radosť všetkých radostí“ spomína v opísaní poslednej periódy jeho života. Po prebývaní v samote, v mlčaní a prísnej askéze sa mu 25. novembra roku 1825 v nočnom sne zjavila Božia Matka, ktorá mu prikázala, aby sa už neuzatváral pred svetom, ale dvere svojej kélie otvoril pre pútnikov a tých, ktorí budú k nemu prichádzať pre duchovné i telesné uzdravenia, hľadajúc posilu a duchovné vedenie. Po spoločnej kajúcej modlitbe a požehnaní, starec Serafim zvyčajne pomazal čelo toho, kto za ním prišiel olejom z lampády, ktorej plamienok neustále plápolal pred kélijnou ikonou Bohorodičky.

            Začiatkom roka 1833 (2. januára) našli bratia starca Serafima v kélii mŕtveho, kľačiaceho pred svojou ikonou Bohorodičky Umilenija“, s prekríženými rukami na hrudi, podľa iných zdrojov na knihe, ležiacej na analoji. Mníšky Divejevského monastiera si spomínali, že keď navštevovali starca Serafima, krátko pred jeho smrťou, ten im ukazujúc na kélijnú ikonu Bohorodičky vravieval: „zverujem vás pod ochranu tejto Nebeskej Kráľovnej“. Po smrti starca, si igumen Sarovskej pustovne Nifont zavolal k sebe kelijníka otca Serafima a prikázal mu, aby kelijnú ikonu Bohorodičky odovzdal sestrám Divejevského monastiera, ktorá im náleží. Jedna zo sestier si spomenula, ako jej istého dňa starec Serafim daroval tisíc rubľov so slovami: „To je na výstavbu a zariadenie veľkej kélie pre vznešenú Pani, ktorá bude žiť medzi vami! Preto je potrebné všetko pre ňu pripraviť“. Takto bola postavená budova, ktorá sa neskôr stala monastierskou jedálňou. Slová starca sa objasnili vo chvíli, keď do novopostavenej budovy priniesli ikonu Bohorodičky „Umilenije“.

            V jubilejnom kalendári Nižegorodskej eparchie z roku 1888 sa v časti venovanej Serafimsko-Divejevskému monastieru spomedzi mnohých pamätihodností ako prvá uvádza ikona Bohorodičky s názvom: divotvorná svätá ikona Božej Matky „Umilenije“, závet monastieru od starca Serafima. Avšak v časti nazvanej „Sväté ikony, zvlášť uctievané v Nižegorodskej eparchii“ sa Serafimova ikona nenachádza. Z povedaného vyplýva, že uctievanie tejto ikony v danom období ešte nebolo známe za hranicami monastiera.

            V roku 1903 Svätá Synoda Pravoslávnej cirkvi ustanovila, aby starec Serafim bol pripočítaný k zástupu svätých a boli slávnostne odhalené jeho telesné pozostatky – rus. святые мощи (svjatyje mošči), lat. reliquiae. Dňa 16. júla 1903 sa v Sarove začali slávnosti spojené s oslavou a úctou telesných pozostatkov prepodobného otca Serafima. Očitý svedok takto opísal procesiu, ktorá sa dňa 17. júla vybrala z Divejeva do Sarova, v ktorej boli účastné aj mníšky Divejevského monastiera, nesúce divotvornú ikonu Božej Matky „Umilenije“: „Keď sa procesia z Divejeva priblížila ku kaplnke, dvaja kňazi vybrali z drevenej schránky divotvornú ikonu Bohorodičky a odovzdali ju biskupovi Inocentovi, ktorý ňou požehnal ľud na všetky štyri svetové strany“. Po slávnostných bohoslužbách z dňa 19. júla roku 1903 bol prepodobný Serafim Sarovský, Divotvorca, pripočítaný k zástupu svätých a v tento deň sa slávi pamiatka prenesenia jeho telesných pozostatkov.

            Vďaka kanonizácii prepodobného Serafima sa sláva jeho kélijnej ikony Bohohorodičky „Umilenija“ dostala aj za hranice Serafimsko-Divejevského monastiera. Už v roku 1904 Moskovský duchovno-cenzúrny výbor povolil k vytlačeniu litografiu „Kópia z divotvornej ikony Božej Matky Umilenija“ vydanú v Serafímsko-Divejevskom monastieri. Od toho času sa v duchovnej literatúre začína často nazývať divotvornou, aj napriek tomu, že v tom čase ešte nebola zaradená do liturgického kalendára vydávaného s požehnaním Svätej Synody.

            Otázku, prečo ikona, ktorej zázraky nie sú známe a divotvornosť nebola uznaná oficiálnou Cirkvou, sa napriek tomu začala všeobecne uctievať ako divotvorná, vysvetľuje Petrohradský a Laddožský metropolita Anton, ktorý v roku 1903 dokazoval pochybujúcim opodstatnenosť kanonizácie Serafima Sarovského: „U svätého človeka je všetko sväté a divotvorné, aj tieň, dokonca aj odev, a nie len telo, alebo kosti (...) Aj prach, po ktorom kráčali nohy svätého človeka, získava liečivú silu. Takto aj zem z jeho hrobu, kameň na ktorom sa modlil, voda z prameňa, ktorý vykopal sú považované za sväté a (...) divotvorné“. Tieto slová v plnosti objasňujú, prečo súbežne s kanonizáciou Serafima Sarovského sa začalo neoficiálne, no široké uznanie divotvornosti jeho kélijnej ikony. Uctievanie svätej relikvie starca sa prirodzeným spôsobom spojilo tak so slávou prepodobného Serafima, ako aj so všeobecným kultom uctievania divotvorných ikon Bohorodičky na Rusi.

             V Serafimsko-Divejevskom monastieri sa v priebehu roka slávili dva sviatky oslavujúce divotvornú ikonu Bohorodičky „Umilenija“: 28. júla – v deň liturgickej pamiatky Usťjužensko-Smolenskej ikony Hodigitrie a 9. decembra v deň Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou.

            V súvislosti s touto ikonou je dôležité objasniť a poukázať na pomenovanie „Umilenije“, ktoré sa jej priradzuje, avšak nesprávne. Správnym a pravdivým pomenovaním kélijnej ikony prepodobného Serafima Sarovského je „Panenská Nevesta“. V skutočnosti pomenovanie „Umilenije“ nevyjadruje ikonografický typ Serafimsko-Divejevskej ikony Bohorodičky. Avšak, hovoriac o správnosti pomenovania ikony je nevyhnutné mať na zreteli skutočnosť, že pomenovanie konkrétnej ikony – je skôr otázkou tradície a histórie, tej ktorej ikony, než jej jasné ikonografické definovanie. A tak so zreteľom na túto ikonu Bohorodičky starca Serafima názov „Umilenije“ nie je termín, ale historické pomenovanie ikony. Termín „Umilenije“ nie je úplne presným, ale obrazným prekladom gréckeho pojmu „Ελεούςα“ (Eleúsa), Milujúca, Milostivá, Nežná Panna. V dávnej minulosti výraz „Eleusa“ slúžil ako epitet Božej Matky a nevzťahoval sa k určitému typu. Pomenovanie „Eleusa“ a jeho ruská analógia „Umilenije“ bolo v niektorých prípadoch priradzované k iným ikonografickým typom Bohorodičky, ako napr. „Hodigitrii“, či „Hagiosoritisse“. V širšom slova zmysle pomenovanie kélijnej ikony prepodobného Serafima „Umilenije“ neprotirečí tradícii.

            Na Serafimsko-Divejevskej ikone Bohorodičky „Umilenije“ sa po okraji nimbu nachádzajú slová Akatistu k Presvätej Bohorodičke: „Raduj sa, panenská Nevesta“, čo je poetickou interpretáciou evanjeliového pozdravu archanjela Gabriela Panne, menom Mária: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ (Lk 1, 28). Významný ruský pravoslávny kňaz, teológ, filozof a matematik Pavol Alexandrovič Florenský (1882 – 1937) v diele „Stĺp a opora pravdy“ okrem iného píše: „Serafimova ikona Umilenije je výnimočná tým, že Božia Matka je na nej zobrazená bez dieťaťa a dokonca do jeho počatia – v momente zvestovania archanjelskej radosti, t.j. ako prečistá nádoba Svätého Ducha. Pred ňou v svojej kélii zažínal prepodobný Serafim sedem sviec, ktorých svetlo osvecovalo celý príbytok starca, ako symbolické vyjadrenie siedmych darov Svätého Ducha.“ Pomenovanie tejto ikony „Raduj sa, panenská Nevesta“, podľa nápisu na nimbe, či „Radosť všetkých radostí“, ako ju zvykol nazývať prepodobný Serafim sú ozdobnými epitetami a zodpovedajú viac všeobecnému csl. názvu „Благовещенская“ – Blahoveščenskaja (spájajúca sa s udalosťou zvestovania), tak, ako pravoslávna tradícia nazýva Vilemsko-Ostrobramskú ikonu Božej Matky – vzor Serafimovej ikony „Umilenija“. Je zrejmé, že nie náhodou bol pre kélijnú ikonu starca Serafima použitý názov „Umilenije“, ktorého význam je pokora, poníženosť a duchovné vnímanie a napĺňanie Božej vôle, jednoducho ten stav, ktorý vyjadrila Mária prostredníctvom slov: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38). Istú spojitosť s názvom „Umilenije“, nachádzame v latinskom pomenovaní jedného z typologických zobrazení Bohorodičky v Západnom umení a to „Madonna dell'Umiltà“ – Panna pokory, kde je Božia Matka stvárnená v sede, s prekríženými rukami na hrudi, v lone ktorej leží, v niektorých prípadoch sedí, dieťa Kristus. Kompozícia modliacej sa Bohorodičky s prekríženými rukami sa v Západnom umení zo začiatku neobjavuje ako samostatný ikonografický typ, ale vďaka univerzálnemu vyjadreniu stavu modlitby sa s ním stretávame v širokej palete rôznorodých kompozícií – Zvestovanie, Korunovanie Márie, Nepoškvrnené Počatie, v niektorých prípadoch aj v scénach Narodenie Krista, Zostúpenie Svätého Ducha, či Ukrižovanie.

            V roku 1991 bola divotvorná Serafimsko-Divejevská ikony Bohorodičky „Umilenija“ podarovaná patriarchovi moskovskému a celej Rusi Alexejovi II. a v súčasnosti sa nachádza v rezidencii moskovského patriarchátu. V Trojickom Sobore Serafimsko-Divejevského monastiera sa nachádza divotvorná kópia vyhotovená podľa pôvodnej ikony. Ikona je umiestnená v bohato vyrezávanom drevenom ráme v pravej časti chrámovej lode pod soleou.

Popis ikony:

Táto ruská ikona z 19. storočia zobrazuje Božiu Matku po pás, v modlitebnom geste prekrížených rúk na hrudi. Táto poloha rúk Bohorodičky je symbolickým vyjadrením počatia Ježiša Krista v jej panenskom lone, po udalosti zvestovania, kedy jej archanjel Gabriel oznámil: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Lk 1, 30 – 31). Prekrížené ruky Márie vyjadrujú bázeň pred Bohom a pokoru, s akou prijala túto radostnú zvesť a zároveň materinskú lásku a ochranu, s akou zahŕňala od momentu počatia svojho Syna a nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. Božia Matka je odetá v tradičnom tmavobordovom maforiu, ktorý jej však nepokrýva aj hlavu, tak ako to môžeme vidieť v ikonách Bohorodičky v starších vzoroch, ale pod vplyvom Západného umenia jej hlavu a ramená zahaľuje biela šatka, ako symbol panenstva a čistoty. Pod maforiom má Mária odetú červenú tuniku s dlhými rukávmi, zdobenú na zápästiach a okolo krku zlatým lemovaním. Sklopený zrak a zamyslený pohľad vyjadrujú tajomstvo Božieho počatia v lone Panny, nad ktorým sa zamýšľa. Zlatistý nimbus okolo hlavy Božej Matky, je po obvode lemovaný csl. nápisom z Akatistu k Presvätej Bohorodičke: „Радуйся невѣсто неневѣстная“, „Raduj sa, panenská Nevesta“. Po stranách nimbu je na tmavohnedom pozadí ikony skratka jej mena ΜΡ ΘΥ – Božia Matka. Rám ikony je v rohoch, v spodnej časti, zdobený rastlinným ornamentom.

Duchovné posolstvo:

„Maj zvláštnu úctu k svätému Jozefovi, svojmu anjelovi strážcovi, svojmu osobnému patrónovi a k svätému archanjelovi Michalovi, ale nadovšetko maj vo veľkej úcte a láske našu nebeskú Matku, Pannu Máriu. Lebo bez nej, nie je možné napredovať na ceste k svätosti, pretože Boh chce, aby všetky milosti, ktoré dostávame, išli cez ruky Márie...“ (Sv. Alfonz Mária Liguori, lit. pamiatka 1. august)

Modlitba:

„Pozemský anjel a nebeský človek, prepodobný starec Serafim tvoju svätú ikonu Bohorodička Panna, ako drahocenný poklad uchovával v svojej kélii, pred ktorou ti s dojatím prinášal vrúcne modlitby, Najospevovanejšia, po všetky dni svojho asketického života, pomenujúc ťa Radosť všetkých radostí...“ ( Ikos 1. z Akatistu k Presvätej Bohorodičke pred Serafimsko-Divejevskou ikonou „Umilenija“)