Šestodnev (Šesť dní)

Rusko, 19. storočie, 30,7 x 26,7 cm

Sviatok ikony: nie je stanovený

Modlitebná tradícia: Ikona nás denne pozýva k modlitbe a cez modlitbu k duchovnému rastu.

ŠESTODNEV – špeciálny žáner byzantskej a staroruskej literatúry. Ide o exegeticko-apologetické dielo, v ktorom sú prezentované základy kresťanských predstáv o vzniku a usporiadaní sveta a vyvracajú sa prírodovedecké predstavy pohanských filozofov, ktoré sú v rozpore s kresťanskou kozmológiou. Zvyčajne sa skladá zo šiestich základných častí, čo zodpovedá šiestim dňom stvorenia a predstavuje predovšetkým komentár k biblickému rozprávaniu o stvorení sveta. Najznámejší Šestodnev patrí Vasilovi Veľkému. Ikona Šestodnev, známa od 16. storočia, existuje v dvoch základných variantoch. V prvom variante je na šiestich častiach ikony priamo ilustrované stvorenie sveta. V druhom sú dni týždňa stotožňované s konkrétnymi kresťanskými sviatkami. Obe verzie kompozície môžu byť spojené v jednej ikone.

Popis ikony

Ikona Šestodnev (šesť dní) resp. Týždeň (Sedmica), vychádza z liturgickej tradície vyjadrenej v kánonoch týždenného okruhu bohoslužieb. Podľa cirkevného kalendára každý deň v týždni predstavuje posvätnú udalosť. Vo vrchnej časti ikony sú v samostatných obrázkoch (klejmách) zobrazené tieto jednotlivé dni. Týždeň začína nedeľou – voskresením, sviatkom zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista s námetom Zostúpenia k zosnulým. V pondelok je pripomienka netelesných bytostí, preto ďalším obrazom v poradí je Zbor archanjela Michala. Utorok je deň venovaný sv. Jánovi Krstiteľovi v scéne s názvom Sťatie úctyhodnej hlavy svätého proroka Jána, predchodcu Pána. Streda je pre kresťana dňom začiatku spásy.Na ikone je zobrazené Zvestovanie Pána. Štvrtok je deň svätých apoštolov a sv. Mikuláša z Myry. V samostatnom klejme je scéna Zeleného štvrtku – Umývanie nôh apoštolom.

Piatok je reprezentovaný scénou Veľkého piatku - Ukrižovanie Spasiteľa. Všetko ostatné na ikone je sobota. Niekedy sa sobota píše ako samostatná ikona a volá sa Sobota všetkých svätých. V hornej časti v strede je zobrazený Deésis. Kristus Vševládca sedí na tróne, v ruke drží otvorené evanjelium s nápisom „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení” (Mt 11, 28) a je obklopený netelesnými silami. Po jeho pravici a ľavici stoja Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ v prosebnom postoji. Pod Ním je hetoimasia, prestol pripravený na druhý príchod Pána. Dvaja anjeli z neho berú koruny víťazstva a podávajú ich jednotlivým svätcom. Dole v strede sú duše svätých neviniatok. Jednotliví svätci, ktorých mená sa dajú prečítať, sú zoradení do radov.

V prvom rade zhora sú: Matróna, Xénia, Eudokia, Prokop, Izidor Andrej Jurodivý. Oproti: Kozma a Damián, Paraskeva, Anastázia a Barbora.
Druhý rad: Makarij, Nikon, Sergej Radonežský, Arsenij, Eufimij a Pachomij Veľký. Oproti: Štefan prvomučeník, Gregor, Demeter, Bonifác Rímsky, Florus a Laurus.
Tretí rad: Atanasij, Mikuláš, Grigorij, Ján Zlatoústy, Gregor Teológ a Bazil (Vasilios) Veľký. Oproti sú panovníci: Konštantín, Lev, Helena, Vladimír, Boris a Gleb.
Posledný rad: Prochor, Jakub Zebedejov, Bartolomej, Šimon, Jakub Alfejov, Ján, Pavol a Peter. Oproti sú svätci Starého zákona: Dávid, Zachariáš, Mojžiš, Daniel, Adam, Abrahám, Izák a Jakub.

Zloženie svätých na ikonách šestodnev je premenlivé, pravdepodobne prispôsobované individuálnej objednávke.

Duchovný odkaz

Ty si nás, Bože, stvoril a voviedol do tohto života ako do večne krásneho raja. Nad nami sa klenie modrá obloha ako nekonečná lazúrová čaša, v ktorej spievajú vtáci, šumí tichý les, lahodne žblnkocú bystriny. Zovšadiaľ cítiť vôňu ovocia a sladkosť medu. Dobre je byť tu, Otče, na návšteve u teba.
Vďaka Ti za dar života.
Vďaka Ti za dar viery.
Vďaka Ti za lahodnú sladkosť ovocia.
Vďaka Ti za diamantovú žiaru rannej rosy.
Vďaka Ti za krásu stvoreného sveta.
Vďaka Ti za dar života.
Vďaka Ti za jasný úsmev ranného precitnutia.
Vďaka Ti za svätý život, záruku večnej spásy.
Sláva Ti, Bože, naveky.
(Ďakovný akatist, Hlas 2)