Achtyrská ikona Bohorodičky

Rusko; 18. storočie; 32 x 26,8 cm

Sviatok: 2. júl

História ikony

Achtyrská ikona Bohorodičky – rusky Ахтырская bola dňa 2. júla v roku 1739 nájdená v mestečku Achtyrka (Charkovská oblasť) miestnym kňazom Bazilom Danilovom v záhrade počas kosenia trávy. Zobrazovala Bohorodičku ako sa modlí pred ukrižovaným Kristom na Golgote. Prekvapený kňaz padol pred ňou na kolená a horlivo sa modlil. Po modlitbe vzal ikonu s úctou do svojho príbytku, kde bola v skrytosti pred zrakmi iných. Po troch rokoch mal otec Bazil sen, v ktorom sa mu zjavila Bohorodička a nariadila, aby nájdenú ikonu očistil od prachu, obmyl vodou a ozdobil. Taktiež si priala, aby vodu, ktorou sa ikona očistí nevylial, ale zachoval, pretože bude uzdravovať od horúčok. Tak sa aj stalo a prvou uzdravenou bola dcérka otca Bazila, ktorú už dlhší čas trápila zimnica. Natešený kňaz s vďačnosťou priniesol divotvornú ikonu do farského chrámu zasväteného Presvätej Bohorodičke Ochrankyni (Pokrovu), kde začali prichádzať ľudia, ktorí sa po obmytí, či napití tejto vody zázračne uzdravovali. Chýry o novej divotvornej ikone sa čoskoro rozšírili nielen v mestečku, ale aj v jeho širokom okolí.

S požehnaním moldavského metropolitu Antona (Černovského 1742 – 1748), sa v roku 1743 začalo skúmanie zázračných uzdravení. Po doručení písomných podkladov od očitých svedkov bol pripravený spis na posúdenie pre Svätú synodu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Samotnému posúdeniu predchádzalo nové skúmanie z nariadenia cárovnej Alžbety Petrovny od 26. novembra v roku 1744 a následne v roku 1746 ešte jedno, ktoré viedli černigovský arcibiskup Ambróz (Dubnevič 1742 – 1750) a archimandrita Kyjevsko – Pečerskej Lavry Timotej (Ščerbatský – budúci kyjevský metropolita).

V roku 1751 Svätá Synoda ustanovila uctievať Achtyrskú ikonu ako divotovornú. Belgorodský biskup Joasaf začal v Achtyrke s výstavbou veľkolepej Pokrovskej katedrály, ktorej projekt realizoval v tom čase veľmi uznávaný ruský architekt taliansko-francúzskeho pôvodu Bartolomej Rastrelli. Samotná cárovná Alžbeta darovala na výstavbu katedrály 2000 rubľov. V roku 1766 bolo na základe požehnania belgorodského biskupa Porfirija (Krajského 1763 – 1768) ustanovené slávenie sviatku Achtyrskej ikony Bohorodičky na 2. júla. Katedrála bola slávnostne posvätená v roku 1768.

V roku 1844 Svätá Synoda ustanovila na počesť tejto ikony každoročný sprievod po meste, ktorý sa začína v sobotu pred Päťdesiatnicou, kedy sa Achtyrska ikona Bohorodičky vynáša z Pokrovskej katedrály a prenáša sa do Achtyrského monastiera Svätej Trojice a v nedeľu Všetkých svätých sa vracia späť do Pokrovskej katedrály.

Ikona Achtyrskej Bohorodičky sa v Pokrovskej katedrále nachádzala do roku 1903, kedy bola poslaná do Sankt Peterburgu na reštaurovanie, kde sa údajne ani nedostala a tu sa informácie o ikone strácajú. Podľa jednej z verzií bola po reštaurovaní odcudzená a v priebehu minulého storočia mala niekoľkých majiteľov, pričom v súčasnosti by sa mala nachádzať v San Franciscu.

Jestvuje niekoľko divotvorných kópií tejto ikony, ktoré sú rozšírené zvlášť na juhu Ruska. Najuctievanejšou z nich je ikona pochádzajúca z prelomu 18. a 19. storočia, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Moskve, v chráme Kristovho Vzkriesenia na Arbate. Druhou uctievanou kópiou je ikona v Samare v mužskom monastieri svätého Mikuláša. Jedna z kópií pochádzajúca z prelomu 18. a 19. storočia sa nachádza v Tretiakovskej galérii v Moskve. V roku 1995 bola do Pokrovskej katedrály v Achtyrke prinesená divotvorná kópia tejto ikony, ktorú priniesol zo San Francisca charkovský metropolita Nikodém. Achtyrská ikona Bohorodičky predstavuje samostatnú kompozíciu a nezaraďuje sa k žiadnym kanonickým typom zobrazenia Bohorodičky.

Ikonografia

Ikona zobrazuje Božiu Matku po pás s rukami zloženými na hrudi v postoji modlitby. V niektorých prípadoch hlavu Bohorodičky nepokrýva maforion. Napravo od Bohorodičky je Golgota s ukrižovaným Kristom. Za krížom je v pozadí mesto Jeruzalem a v spodnej časti Golgoty je jaskyňa s Adamovou lebkou. V súčasnosti sa objavujú ikony Božej Matky Achtyrskej, kde je Bohorodička zobrazená už tradičným spôsobom – s maforiom, ktorý jej prikrýva ramená a hlavu.

Popis ikony

Na ikone je postava Bohorodičky zobrazenej po pás, bez dieťaťa Krista. Ruky má netypicky prekrížené na hrudi, ktorú prebodáva meč, so symbolickým vyjadrením Simeonovho proroctva: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“(Lk 2,34-35) Odetá je v bordovom (tmavočervenom) mafóriu, s tromi panenskými hviezdami na ramenách a čele. Jemne sklonená hlava a smútok v tvári vyjadrujú bolesť Matky stojacej pod krížom svojho Syna. V pozadí ikony je Golgota s ukrižovaným Kristom a mestské hradby Jeruzalema. Zo skaly Golgoty, v útrobách ktorej je pod pätou kríža zobrazená Adamova lebka, sú po stranách kríža zobrazené, z pohľadu nazerajúceho, vľavo kópia a vpravo trstina so špongiou namočenou v octe. V ľavej časti ikony je pri Bohorodičke stĺp, na ktorom je kohút, ktorý symbolizuje Petrovo trojité zapretie Krista, čo vyjadruje aj nápis Petrov kohút. Po stranách ikony vľavo z pohľadu nazerajúceho je svätý anjel ochranca a vpravo svätý Ambróz, milánsky biskup (liturgická pamiatka v tradícii cirkví grécko-slovanského obradu sa slávi 7. decembra).

Pod ikonou v spodnej časti ikonopisec dal priestor detailnému predstaveniu nástrojov umučenia, ako i všetkého toho, čo sa spája s utrpením a smrťou Ježiša Krista. Zľava doprava, z pohľadu nazerajúceho, sú postupne zobrazené štyri klince – ktorými boli pribité obe ruky a nohy Krista. Ďalej sú tu biče, symbolická ruka vojaka, ktorý udrel Krista po tvári, nádoba s octom, purpurový vojenský plášť – tzv. chlamida, ktorým vojaci zosmiešňovali Krista – ako kráľa, tŕňová koruna (veniec). Na konci sú umiestnené nástroje, ktoré boli použité pri snímaní Krista z kríža, a to sekera, kliešte, tesárske kladivo na vyťahovanie klincov a rebrík.

Dôležitá je aj analýza nápisov, pre lepšie pochopenie ikony. Pri hlave Bohorodičky vľavo z pohľadu nazerajúceho je grécky nápis ΜΡ ΘΥ – čo je skratkou gr. slov Μήτηρ θεoύ – Matka Božia. V pravom hornom rohu je text Plač presvätej Bohorodičky pre kríž Pána. Pod týmto textom je pri kríži nápis IC XC čo je skratkou csl. Isús Christós, gr. Ιησούς Χριστός – Ježiš Kristus. Na kríži I. Н. Ц. И., čo sú počiatočné litery slov: Isús Nazorjanín Cár Iudéjskij – Ježiš Nazaretský, kráľ židovský (porov. Jn 19,19). Pri kópii je písmenko К – ako kópia a pri trstine – Т. Hora Golgota má po oboch stranách písmenka Г Г – ako Gora Golgota. A posledným popisom ikony sú štyri litery okolo päty kríža nad Golgotou М. Л. Р. Б. – čo sú počiatočné písmena štyroch cirkevnoslovanských slov Místo lóbnoje rájem býsť – Miesto Lebečné sa stalo rajom.

Duchovný odkaz

„Požehnaná Bohorodička, čistá Panna, stojac pod krížom tvojho Syna a nášho Boha, si vytrpela veľký smútok a prijala si od neho milosť byť útechou pre trpiacich. Preto dívajúc sa nábožne na tvoj obraz a vidiac ťa zobrazenú na ňom pod krížom nášho Spasiteľa milosrdne k tebe voláme: Horlivá ochrankyňa, požehnaná a milostivá! Ponáhľaj sa, aby sme boli zbavení od každého smútku, biedy a bolesti a zachráň naše duše, aby sme ťa s vďakou zvelebovali na veky.“ (tropár Presvätej Bohorodičke pred jej Achtyrskou ikonou)

„Poďme veriaci k požehnanému prameňu milosti a štedrôt – divotvornému obrazu Prečistej Panny, ktorý nám bol daný z hora, pre spásu našich duší a tiel, ktorému sa klaniame, s láskou volajme k Bohorodičke: Ó všetkými ospevovaná Matka, najmilostivejšia kráľovná zachráň nás od všetkého zla, tvojím materinským príhovorom pred Bohom.“ (kondák Presvätej Bohorodičke pred jej Achtyrskou ikonou)