Ikona sv. anjela, ochrancu ľudského života

Ikona sv. anjela, ochrancu ľudského života

Pôvod ikony: centrálne Rusko, Palech; okolo roku 1800; 35,2 x 30,5 cm

Sviatok: V prostredí kresťanského Východu, v cirkvách grécko-slovanského obradu sa liturgická pamiatka anjelov ochrancov slávi v rámci sviatku Zhromaždenia k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam 8. novembra.

V prostredí západnej cirkvi sa slávi 2. októbra ako sviatok svätých anjelov strážnych.

Patronát: Anjel ochranca chráni každého človeka, ktorého duša je mu Bohom od chvíle krstu zverená na celý pozemský život, až do chvíle smrti, keď dušu sprevádza k Božiemu súdu a oroduje za ňu.

O anjelovi ochrancovi:

Aj keď anjeli (po gr. ἄγγελοι – poslovia) stoja na najnižšom stupni nebeskej hierarchie, sú najbližšie k ľuďom. Boh prostredníctvom anjelov spája viditeľný svet s neviditeľným, nebo so zemou. Sú Božími služobníkmi a poslami, ktorí „v nebesiach stále hľadia na tvár môjho (nebeského) Otca“ (Mt 18, 10), „plnia jeho príkazy a poslúchajú hlas jeho slova“ (Ž 102, 20), tešia sa nad pokáním hriešnika (Lk 15, 7), prinášajú naše modlitby k trónu Najvyššieho a modlia sa za nás (Zach 1, 12). Odhliadnuc od toho, že od momentu, keď boli z Božej vôle stvorení, spolupôsobia v dejinách spásy, zjavujú a napĺňajú Božiu vôľu, ich neodmysliteľným poslaním je ochrana ľudí a národov. Sväté písmo túto dôležitú úlohu Božích poslov ako pomocníkov a ochrancov potvrdzuje viacerými biblickými udalosťami a svedectvami. V Starom zákone Boh prostredníctvom anjelov zachraňuje Lóta a jeho dcéry pred zničením Sodomy a Gomory (Gn 19, 15 – 18). Anjel zachraňuje Abrahámovu slúžku Agar a jej syna (Gn 21, 1 – 20). Anjel zachraňuje Abraháma, ktorý podstúpil skúšku viery a chcel vyplniť Boží príkaz o obetovaní syna Izáka, ktorého na príkaz anjela nezabil (Gn 22, 10 – 13). Ochranu anjela nachádzame aj v požehnaní patriarchu Jakuba, ktoré zosiela na svojich vnukov Efraima a Manassesa, Jozefových synov: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov.“ (Gn 48, 15 – 16) Pomoc Pánovho anjela zakúša vyvolený Boží ľud – Izrael pri odchode z Egypta a putovaní do zasľúbenej zeme, keď anjel zdoláva vojsko Egypťanov a všemožne pomáha synom Izraela (Ex 14, 19; 23, 20 – 23; 32, 34). Anjel uisťuje Gedeona, že s jeho pomocou vyslobodí Izrael z ruky Madiánčanov (Sdc 6, 2a.7.11 – 24). Nemožno zabudnúť ani na starozákonné žalmy, kde žalmista uisťuje o pomoci a ochrane anjelov, keď píše: „Hospodinov anjel táborí okolo bohabojných a vyslobodí ich.“ (Ž 33, 8) A na inom mieste nás ubezpečuje, že Boh „svojim anjelom prikáže, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň“ (Ž 90, 11 – 12).

Otcovia Cirkvi vo svojich teologických spisoch a duchovných dielach jednoznačne potvrdzujú vieru a učenie Kristovej Cirkvi o úlohe anjelov byť pomocníkmi, ako aj ochrancami ľudí a národov. Dionýz Areopagita v spise O nebeskej hierarchii o tom píše takto: „Božie slovo priradilo anjelom našu hierarchiu, keď nazýva archanjela Michala vodcom židovského ľudu a iných anjelov vodcami ďalších národov. Najvyšší totiž ustanovil hranice národov podľa počtu Božích anjelov.“ V podobnom duchu píše aj sv. Gregor Naziánsky: „(Anjeli) nemajú rovnakú úlohu, niektorí stoja pri tróne, iní sa podieľajú na riadení sveta. Každý z nich má zvláštne poslanie, ktoré ho stavia do služby jedinému človeku, jednému mestu, jednému národu.“ To, že Boh nám prostredníctvom anjelov pomáha, potvrdzuje aj prepodobný Anastáz Sinajský: „Tí, ktorí prijali krst, vystupujú do nebies, dostávajú anjelov, ktorí sa o nich starajú a pomáhajú pri ich diele. Utvrdzuje nás v tom sám Pán, keď vraví, že pri každom stojí anjel ochranca, ak v neho veríme.“ O konkrétnej pomoci a ochrane mnohých askétov prostredníctvom anjelov píše vo svojom spise Mystické rozpravy prepodobný Izák Sýrsky: „A niekedy im (askétom) anjeli ukázali cestu, keď putovali púšťou; niekedy dodávali silu v pokušeniach; niekedy ich niektorých zachránili od nebezpečenstva, ktoré náhle a bez ich predvídania im hrozilo, napríklad nejaký had alebo padajúce skaly, alebo kameň, ktorý náhle padol násilím z výšky. Niekedy aj pri útokoch a otvorených bitkách so satanom anjeli sa im zjavili jasne a oznámili im, že boli poslaní s cieľom pomôcť im a povzbudzovať ich slovami. Niekedy liečili aj ich bolesti a uzdravovali niektoré zranenia, ktoré ich postihli nejakým iným spôsobom, dotykom ich rúk ich posilnili silou, ktorá nebola prirodzenou, ale nezvyčajnou. Niekedy im priniesli jedlo, teplý chlieb a olivy a niektorým z nich aj rôzne ovocie. Iných informovali o čase ich smrti. A ako dlho by sme museli vymenovávať veci o láske a starostlivosti svätých anjelov k nášmu ľudskému pokoleniu.“

V prostredí kresťanského Východu, v cirkvách grécko-slovanského obradu pri slávení bohoslužieb, či už večierne, utierne, alebo božskej liturgie, diakon alebo kňaz prednáša počas tzv. prositeľnej ekténie aj túto prosbu: „Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána“. V tejto prosbe sa obraciame k Bohu, aby nám dal anjela ochrancu, ale nielen na tento večer či deň, no na celý náš pozemský život, pretože iba za pomoci nášho verného ochrancu anjela, nášho strážcu tela i duše a verného sprievodcu, môžeme žiť pokojný, svätý a bezhriešny život. Samotná prosba je krásnym svedectvom viery prvotnej kresťanskej Cirkvi v existenciu anjelov, ktorí sú Bohom poslaní každému kresťanovi, ktorí nám pomáhajú na našej ceste spásy, bdejú nad nami a ochraňujú nás od všetkých nebezpečenstiev, ktoré hrozia nášmu telu i duši. Nikolaos Kabasilas slová tejto prosby objasňuje takto: „V tejto prosbe neprosíme o to, aby nám Boh teraz nanovo poslal anjela, pretože každému z nás je daný anjel od začiatku, ale prosíme, aby nad nami neustále bdel a neopúšťal nás a chrániac nás priviedol nás k pravému životu.“ Sv. Bazil Veľký v homílii na 35. žalm píše: „Pri každom z nás, kto uveril v Pána, je prítomný anjel, ak ho nevyháňame svojimi zlými skutkami.“ A v dogmatickom spise, v Tretej knihe proti Eunomiovi, nás uisťuje o anjelskej bdelosti nad nami týmito slovami: „Tak, ako všetci anjeli majú jedno pomenovanie, tak je prirodzené, že majú aj jednu podstatu. Ale niektorí z nich bdejú nad celými národmi a niektorí sprevádzajú každého z veriacich.“

Ale nielen každý národ, ale aj mestá či obce majú svojho anjela ochrancu. Pravdou je, že každý z nás pri krste dostáva svojho osobného anjela ochrancu, ktorý neopúšťa človeka, ale sprevádza ho po celý pozemský život a v čase smrti ho povzbudzuje k nádeji na Božie milosrdenstvo. Tak ako matka ani na chvíľu neopúšťa svoje dieťa, podobne ani anjel ochranca nás všade sprevádza a aktívne sa podieľa na našich dobrých dielach. Úlohou anjela strážneho je viesť ľudí k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť od zlého. Anjeli strážni sa za človeka modlia a prednášajú ľudské modlitby Bohu. Podľa Origena sa anjel ochranca pripája ku každej našej modlitbe. Učí nás, že toto stretnutie s Bohom sa má stať trvalým a základným postojom človeka. Boh dáva človeku v anjelovi priateľa, ochraňujúceho jeho bytie, ktoré spočíva vo vzťahu k Bohu, jeho pravdu, ktorá neznamená nič iné, než byť takým, akým ho chcel Boh mať. Odkrýva sa nám tu veľkosť Božej lásky k človeku, ktorého nenecháva na ceste života samého a bez pomoci. Boh nás skrze svojich anjelov neustále ubezpečuje o svojej vernosti a láske.

Podľa Origena nás anjel strážny učí aj Božej múdrosti dívať sa na svet a okolnosti života Božími očami. Veď čo v nás vidia Boží anjeli, že nám tak oddane pomáhajú? Predovšetkým Boží obraz. Túto podobu znova a znova nepredstaviteľným spôsobom obdivujú, hoci je v nás prikrytá hriechom. Vidia v nás dedičov kráľovstva pozvaných k životu s Bohom, ktorý sme začali prijatím tajomstva krstu, stanúc sa Božími deťmi. Tento náš výstup k Bohu, putovanie týmto životom pod drobnohľadom a vedením anjela ochrancu závisí od našej vôle a rozhodnutí, či to, čo sme v krste začali, zavŕšime aj po smrti na Božom súde. Či miesto, ktoré nám Kristus išiel pripraviť po svojom nanebovstúpení, bude patriť aj nám.

Ikonografia:

Odev a atribúty anjelov závisia od postavenia a úlohy, ktorá je im daná. Ako diakoni nebeskej liturgie sú odetí v sticharoch, cez ktorý majú prehodený orár, ktorý tvorí dlhý pruh látky. Od polovice 11. storočia sú anjeli odetí v sakosse. Ak anjeli na ikone nezastávajú liturgickú funkciu, sú zväčša zobrazení v antickom odeve rímskych úradníkov – v bielom chitóne s pásom. Medzi ich atribúty patria krídla, stuha vo vlasoch, v rukách žezlo, kríž a meč, kópia, kruh, zástava, kadidlo a ripidy, svieca, trúby, nástroje Kristových strastí a rozvinuté zvitky. V niektorých prípadoch sa anjel ochranca zobrazuje s krížom ako symbolom toho, že anjel ochranca je daný Bohom každému človeku pri krste a s mečom ako symbolom duchovnej zbrane a ochrany. Pod vplyvom západného umenia sa objavujú ikony, kde anjel ochranca vedie za ruku dieťa, ktoré je symbolom ľudskej duše anjelom chráneného človeka.

Popis ikony:

V centre ikony je na zlatom pozadí zobrazený anjel v celej postave stojaci na oblaku. Má zlaté krídla a zlatý nimbus okolo hlavy. Oblečený je do svetlomodrého spodného rúcha − chitónu, zdobeného širokým zlatým lemovaním. Sú to symboly nebeského kráľovstva a duchovného sveta. Cez plecia má prehodený biely vrchný odev himation, znak čistoty, jednoduchosti a zároveň symbol duchovného sveta. V pravej ruke drží trojramenný kríž a v ľavej ohnivý meč. Vo vlasoch má bielu stužku, symbol okamžitej a bezvýhradnej poslušnosti Bohu, a na nohách má obuté červené črievice, znak ohnivej Božej stopy. Nad jeho hlavou sedí na oblakoch žehnajúci Boží Syn Ježiš Kristus v červeno-zlatej žiare orámovanej zelenou sférou s dvomi šesťkrídlymi serafínmi. Jeho spodné rúcho je žiarivo červené. Je to farba Kráľa neba a zeme a symbolizuje jeho božskú prirodzenosť. Vrchný odev je tmavomodrý s bohatým assistom – zlatým šrafovaným zdobením, čo je znakom jeho ľudskej prirodzenosti posvätenej Božou slávou. Po stranách anjela ochrancu sú štyri výjavy. Vľavo z pohľadu diváka sú umiestnené scény zo života spravodlivého človeka, ktorý sa modlí a číta Sväté písmo pred ikonou Spasiteľa, a nad jeho hostinou a životom bdie anjel ochranca s radostne roztiahnutými krídlami. Vpravo sú scény zo života hriešnika, ktorý zomiera sám a jeho anjel strážny drží ohnivý meč, a je smutný, čo naznačujú spustené krídla, pretože hriešnik nepozval do svojho života Stvoriteľa a nad jeho hostinou bdie satan, čierny anjel. Celé zobrazenie umocňujú dve malé postavy anjelov prinášajúcich Kristovi výpočet zo života človeka. Anjel strážny spravodlivého človeka nesie na liste zoznam dobrých skutkov a anjel hriešnika plače a prosí o milosrdenstvo.

Klejmá a nápisy:

Spravodlivý človek sa modlí a číta Písmo.
Hostina spravodlivého
Hriešnik zomiera sám.
Hostina hriešnika

Modlitba napísaná pod nohami anjela:

Ó, môj svätý anjel, poslaný pozorovať moju úbohú dušu a môj biedny život! Neopúšťaj ma, hriešnika, a neodstupuj odo mňa pre moju hriešnosť. Nedovoľ, aby zlý démon ovládol moju dušu a moje telo. Posilňuj moju slabú a hriešnu dušu a naveď ma na cestu spásy. Ó, svätý anjel Boží, strážca a patrón biednej mojej duše a tela, prosím ťa, odpusť mi všetko, čím som ťa urazil po všetky dni môjho života, a všetko, čím som zhrešil proti tebe minulej noci, a chráň ma v dnešný deň. Zachráň ma pred každým pokušením nepriateľa, aby som nehneval Boha žiadnym hriechom. Modli sa za mňa k Pánovi, aby mi odpustil hriechy, posilnil vo mne bázeň pred ním a uznal ma, nehodného, hodným jeho milosrdenstva. Amen.

Čo sa týka textov v medailónoch, tie sú značne poškodené.

Duchovné posolstvo:

„Veď je napísané, že anjeli sú zhromaždení okolo jeho bohabojných. Každý kresťan v čase krstu dostáva od Boha sv. anjela strážcu, aby ho chránil pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi, okrem zlých a hriešnych skutkov, ktorými ho človek od seba odháňa. Lebo tak ako včelu odháňa dym a holuba smrad, tak aj anjela strážcu odháňa hriešny smrad človeka. A tak Boh, ak sa prihováraš k svojmu anjelovi, daruje ti jeho prostredníctvom ochranu a s jeho mocou akoby opevnenie a záštitu. Lebo to je práve význam slova ,táborí okolo bohabojných‘ (Ž 33, 8). Ako hradby, ktoré chránia mesto a z každej strany odrážajú nápory nepriateľov, tak aj anjel je akoby stenou, chrániacou zo všetkých strán. Tak ako píše žalmista: ,Keby ti po boku padli tisíce a desaťtisíce po pravici, teba to nezasiahne‘ (Ž 90, 7), vzopri sa nepriateľovi ,veď on svojim anjelom prikáže, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách.‘ (Ž 90, 11)“ (sv. Bazil Veľký, Homília na 33. žalm)

Modlitba:

„Svätý anjel Kristov, pred tebou padám a prosím ťa, môj svätý ochranca, daný mi pri svätom krste na záchranu mojej duše a hriešneho tela. Svojou lenivosťou a zlými návykmi rozhneval som tvoju prečistú svetlosť a odohnal som ťa od seba svojimi hanebnými skutkami: lžou, klebetami, závisťou, posudzovaním, pohŕdaním, pýchou, ohováraním, lakomstvom, nečistotou, hnevom, skúposťou, zbytočnými rečami, zlými myšlienkami, hrdosťou a zúrivosťou, a súhlasil som s každou telesnou žiadosťou. Ach, aké zlé je moje rozhodovanie! To, čo nerobí ani nerozumný dobytok, to robím ja hriešnik! Ó, svätý môj ochranca, ako len môžeš na mňa pozrieť alebo pristúpiť ku mne, takému hriešnikovi sťaby smradľavému psovi? Ako len môžem prosiť o odpustenie pre svoje mrzké, zlé a nešľachetné skutky, do ktorých upadám každý deň, každú noc a každú chvíľu? Ale prosím ťa a padám pred tebou, môj svätý ochranca, zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, buď mojím zástancom a pomocníkom proti zlému protivníkovi na príhovor svätých, a pomôž mi stať sa účastníkom Božieho kráľovstva so všetkými svätými na veky vekov. Amen.“ (ranná modlitba z časoslova – bohoslužobná kniha liturgie hodín v prostredí kresťanského Východu, v cirkvách grécko-slovanského obradu, obsahujúca večerné, nočné, ranné a denné modlitby – obdoba latinského breviára)