Ikona Božej prozreteľnosti o spáse

Ikona Božej prozreteľnosti o spáse (Ukrižovanie v Otcovom lone)

Pôvod ikony: Rusko; 17. storočie; 31 x 26 cm

Sviatok: neuvedený

Biblické pozadie ikony:

Poznať tajomné konanie Boha Stvoriteľa, je ľudskému rozumu nedosiahnuteľné a nepochopiteľné. Týmto tajomstvom je aj Božia prozreteľnosť o spáse, ktorá je súčasťou predvečného Božieho plánu od stvorenia sveta. Prostredníctvom obety Božieho Syna, Ježiša Krista, ktorý sa vtelil, aby svojou smrťou na kríži a slávnym vzkriesením zjednotil Božské s ľudským a pozemské s nebeským, sa napĺňa plán spásy ľudského pokolenia. K tomuto plánu spásy dáva dobrovoľný súhlas druhá osoba Svätej Trojice, Boží Syn, čo vyjadrujú aj slová Svätého písma: „...keď Kristus prichádza na svet, hovorí: ‚Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. Spaľované obety ani obety za hriech sa ti nepáčili. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.‘ Najprv hovorí: ‚Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili‘ — a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona. Vtedy povedal: ‚Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.‘ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme raz navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista. Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.“ (Hebr 10, 5 – 12) 

Zobrazenie Krista v podobe Veľkňaza vychádza z biblického starozákonného textu: „Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.“ (Ž 110, 4) ktorý interpretuje sv. apoštol Pavol, poukazujúc na Krista ako na pravého Veľkňaza: „Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy, pretože môže spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabosti. A preto musí prinášať obety tak za hriechy ľudí, ako aj za seba. A túto hodnosť si nikto nemôže vziať sám, len ak ho povolá Boh ako Árona. Veď ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale oslávil ho ten, čo mu povedal: ‚Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.‘ Ako inde hovorí: ‚Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.‘“ (Hebr 4, 14 – 5, 6)

Tajomná postava kráľa a kňaza Melchisedeka sa objavuje pri stretnutí s Abrámom: „Keď sa (Abrám) po víťazstve nad Kedorlaómerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vracal, sodomský kráľ mu vyšiel v ústrety do údolia Šave, teda do Kráľovho údolia. Šalémsky kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol totiž kňazom Najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: ‚Nech Abráma požehná Najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. ‘“ Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého.“ (Gn 14, 17 – 20) 

Obraz veľkňaza a kráľa sa v predstavách Židov spájal s obrazom Mesiáša. V apokryfnom spise Henocha sa hovorí o jeho nepoškvrnenom počatí, v kumránskych zvitkoch (rukopisoch) spájajú Melchisedeka s obrazom Mesiáša – Sudcu a v predstavách esénov bolo očakávanie príchodu dvoch Mesiášov – Kráľa a Kňaza, pričom predobraz Krista v porovnaní s Melchisedekom je daný ešte Žaltári, vo vyššie citovanom 110 žalme.

Popis ikony: 

Na tejto alegorickej ruskej ikone zo 17. storočia, sú symbolicky zobrazené všetky základné elementy Božej prozreteľnosti o spáse. Centrum ikony vytvára kríž – nástroj vykúpenia, s ukrižovaným na ňom Spasiteľom. Kríž je vztýčený na hore Golgote, ktorej skalnaté výbežky vypĺňajú spodnú roviny ikony. Vo vrchnej časti ikony z tmavomodrého polkruhu zdobeného zlatistými lúčmi a hviezdami, ako symbolického zobrazenia neba, zostupuje Svätý Duch v podobe bielej holubice. Pod Svätým Duchom je v obraze Veľkňaza zobrazený Boh Otec, Stvoriteľ sveta a ten, ktorý zjavil predvečný plán našej spásy. Odetý je v biskupskom odeve, s mitrou na hlave. Pravicu má pozdvihnutú v žehnajúcom geste a v spustenej ľavici drží meč, ako symbol pripravenosti, v prípade potreby brániť svoje tvorstvo. Typickým prvkom tejto alegorickej ikony je symbolické vyjadrenie jednoty medzi Otcom a Synom, v podobe jedného tela, nôh a tváre na kríži, avšak štyroch rúk. Dve pribité a krvácajúce ruky na horizontálnom ramene kríža sú rukami druhej Božskej osoby – Ježiša Krista a Spasiteľa sveta. Zobrazenie Boha Otca so žehnajúcou pravicou a mečom v ľavici je symbolickým vyjadrením jeho ustavičnej starostlivosti o ním stvorený svet, ktorý neustále posväcuje svojou milosťou a požehnaním. Toto stvárnenie jednoty medzi Otcom a Synom a ich vzájomnú lásku dotvára aj dieťa Kristus – Emanuel, umiestnený v medailóne na hrudi Otca taktiež s mečom v ruke. Ide o nádhernú symbolickú interpretáciu Ježišov slov: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30), ako aj výroku: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Jn 14, 9). Po stranách medailónu sú dvaja šesťkrídly serafíni a pod nimi po stranách Veľkňaza – Boha Otca, dvaja modliaci sa anjeli, čo zvýrazňujú ich ruky pozdvihnuté v geste modlitby a prekryté plášťom – himationom, na znak Božej bázne. Centrálne zobrazenie ikony je vsadené do červeného kosoštvorca zdobeného zlatistými hviezdami, ako symbolické vyjadrenie skutočnosti, že spása ľudského pokolenia bola darovaná celému svetu – štyri konce, ako štyri svetové strany. Pozadie ikony dotvárajú sféry nebeského sveta od tmavomodrej až po svetlomodrú v strede zdobených svetlými lúčmi a hviezdami. V rohoch ikony sú viditeľné rohy druhého červeného kosoštvorca, v ktorých sú umiestnené tzv. tetramorfy – symboly štyroch evanjelistov. Vľavo hore – okrídlený človek, ako symbol svätého apoštola a evanjelistu Matúša; vpravo hore – orol, ako symbol svätého apoštola a evanjelistu Jána; vľavo dole – okrídlený lev, ako symbol svätého apoštola a evanjelistu Marka a vpravo dole – okrídlený býk, ako symbol svätého apoštola a evanjelistu Lukáša. Toto symbolické stvárnenie štyroch evanjelistov vychádza zo Zjavenia svätého apoštola Jána: „Uprostred trónu i vôkol trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.“ (Zjv 4, 6 – 7). Nad vrchnými koncami červeného kosoštvorca sú na okraji nebeskej sféry dve tváre, z úst ktorých vychádzajú lúče. Ide o symbolické stvárnenie živlov vetra, ktoré slúžia Bohu, na základe starozákonného žalmu: „Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.“ (Ž 104, 4). Rám ikony je popísaný ozdobným cirkevnoslovanským textom, ktorého obsah sa nedal prečítať.

Duchovné posolstvo: 

„Boh pre lásku k stvoreniu oddal svojho Syna na smrť na kríži. Lebo ‚Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna‘ na smrť, nie preto, že by nás nemohol vykúpiť iným spôsobom, ale aby nás týmto naučil svojej nesmiernej láske a smrťou svojho jednorodeného Syna nás pritiahnuť k sebe. A ak by u neho bolo ešte niečo drahšie, aj toto by nám daroval, aby týmto k sebe priviedol ľudské pokolenie. Zo svojej veľkej lásky netúžil obmedziť našu slobodu, hoc má túto moc, no túžil po tom, aby sme sa my sami, láskou nášho srdca priblížili k nemu. I samotný Kristus, zo svojej lásky k nám, bol poslušný svojmu Otcovi a to v tom, že v pokore podstúpil výsmech a zármutok, ako hovorí Písmo: ‚miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu‘ (Hebr 12, 2). Preto Pán, v tú noc, keď bol zradený, povedal: ‚toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás‘ (Lk 22, 19); a ‚toto je moja krv... ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov‘ (Mt 26, 28); a ešte hovorí: ‚posväcujem sa pre nich‘ (Jn 17, 19). Takýmto spôsobom dosahujú túto dokonalosť aj všetci svätí, keď sa stanú dokonalými a pripodobnia sa Bohu vyliatím svojej lásky a milosrdenstvom ku všetkým. A svätí sa domáhajú tohto znaku – pripodobniť sa Bohu dokonalosťou lásky k blížnemu. Takto konali aj naši otcovia, mnísi, kedy pre získanie tejto dokonalosti neustále prijímali na seba túto podobu, napĺňaním života nášho Pána, Ježiša Krista.“ (prepodobný Izák Sýrsky)

Modlitba: 

„Prorok Izaiáš ťa videl vo svojich videniach ako Kráľa a Vládcu nespočetných zástupov sedieť hore na vysokom tróne. Serafíni ťa obklopovali, z úcty k tebe tvár si zakrývali a spievali trojsvätú pieseň. Velebili ťa ako svojho Kráľa. S nimi aj my hriešnici k tebe voláme: ‚Posväť nás svojou slávou.‘“ (Stichira z veršových slôh večierne z Nedele Krista Kráľa)

„V tvojom kráľovstve, Kriste, Bože náš, všetko je kráľovské: Kňazstvo i pokrm, ktorý požívame, oltár i odmena, ktorú dostávame. Preto s radosťou sa ti podrobujeme. Prijmi nás a daruj nám ho, ako ho tebe dal tvoj Otec, aby sme sa s tebou radovali v tvojej nebeskej sláve.“ (Lítijná stichira z večierne Nedele Krista Kráľa)