Ikona Krista „Blažené ticho" s basmou

Ikona Krista „Blažené ticho“ s basmou 

Pôvod ikony: Rusko, oblasť v okolí Volgy; posledná štvrtina 18. storočia; 34 x 27 cm

Sviatok: Neuvedený

Biblické pozadie ikony:

Základom pre objasnenie symbolického obsahu tejto zriedkavej alegorickej ikony Krista „Blažené ticho“ sú starozákonné proroctvá. „Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici.“ (Iz 42, 1 – 2) „Hospodin, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier.“ (Ž 141, 3) „On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“ (Iz 53, 5 – 7) Slová tohto Izaiášovho proroctva vyslovuje kňaz pri príprave obetných darov pred začiatkom liturgie. Na žertveníku z kvaseného chleba prosfory vykrojuje baránka. Toto prirovnanie nám umožňuje interpretovať obraz mladého Krista v podobe anjela odetého v bielom rúchu, ako symbol svetla pravdy, čistoty a neporušiteľnosti Kristovho tela. Ako obraz Krista – baránka, večného Loga – Emanuela. On sa vtelil, aby vzal na seba hriechy sveta, „keď teda Kristus prešiel utrpením v tele...“ (1Pt 4, 1) a ukázal nám obraz obety, pokory a synovskej poslušnosti „ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Flp 2, 8) Na túto skutočnosť poukazuje gesto prekrížených rúk na hrudi, ktoré sú pozdvihnuté k srdcu. Je to gesto pokorného prijatia Božej milosti s akým pristupuje kresťan k prijatiu Eucharistie.

Ikonografia:

Táto kompozícia sa v Rusku po prvý krát objavuje okolo roku 1500, v Uspenskom sobore (Katedrálny chrám zasvätený sviatku Zosnutia Bohorodičky) moskovského Kremľa. 

Ikona jestvuje v dvoch typoch prevedenia. Prvý variant zobrazuje Spasiteľa v podobe anjela s prekríženými rukami na hrudi a s dlaňami smerovanými dovnútra. Má oblečenú dalmatiku zdobenú na ramenách a okraji rukávov. Niekedy sa stretávame so zobrazeniami, na ktorých má Kristus odetý biskupský sakkos a na hlave mitru. V nimbe sa nenachádza tradičný kríž, ktorý je pre ikonografiu Krista príznačný, ale osemcípa hviezda (podobne ako na ikone Božej múdrosti). Tento nimbus vypĺňajú dva kosoštvorce v červenom a modrom odtieni, ktorých rohy vytvárajú hviezdu. Týmto spôsobom ikona plne vyjadruje všetku teológiu Božej prozreteľnosti o spáse. Kristus je predvečný Logos, ktorý bol poslaný, aby uskutočnil plán spásy. On je Božia Múdrosť, Boží Baránok a ako veľkňaz ponúka ľudstvu možnosť vstúpiť do spoločenstva s Bohom. Druhým variantom ikony je zobrazenie Spasiteľa v podobe mládenca. Zvyšok kompozície je podobný prvému variantu s tým, že v nimbe sa nenachádza hviezda. Tento zriedkavý ikonografický typ sa vyvinul v období 16. storočia. S touto kompozíciou Krista sa v Rusku stretávame na prenosných ikonách v období 17. – 18. storočia.

Ikony zobrazujúce Krista v podobe anjela s prekríženými rukami na hrudi sú ikonografickou replikou na miniatúre v iluminovanom rukopise v monastieri sv. Kataríny na Sinaji. 

Na objasnenie tejto ikony je viacero výkladov. Môžeme sa na ňu dívať v spojitosti so zjavením sa Boha prorokovi Eliášovi v jemnom vánku (1Kr 19, 12). Potom ako vyjadrenie tichej pokory, s akou podstúpil svoje utrpenie a smrť. Skutočne, Boží Syn bol Bohom Otcom poslaný k ľuďom a v tomto zmysle je poslom. Táto myšlienka je vyjadrená v zobrazení Spasiteľa v anjelskej podobe. On sa podriaďuje vôli Otca s pokorou a bez reptania prijíma rúhanie a popravu, ako to o ňom napísal prorok Izaiáš: „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom“ (Iz 53, 7). 

Na túto ikonu sa môžeme pozerať aj ako na spôsob vyjadrenia Božej zhovievavosti, s ktorou Spasiteľ očakáva obrátenie hriešnika, čo Ježiš aj sám vyjadril slovami: „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie“ (Lk 5, 32). A podobne píše aj prorok Ezechiel: „Povedz im: ‚Ako žijem,’ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť’“ (Ez 33, 11). Táto myšlienka očakávania je symbolicky vyjadrená gestom rúk, pokojne zložených na hrudi. Takýmto spôsobom – svojim blaženým tichom pozýva Kristus k pokániu na ceste k spáse. 

Popis ikony:

Ruská ikona z poslednej štvrtiny 18. storočia zobrazuje Krista v podobe Emanuela po pás. Špecifikom ikony je stvárnenie Krista bez brady a s anjelskými krídlami. Odetý má červený biskupský sakkos so širokými rukávmi zdobený zlatými krížmi a lemovaním s imitáciou vzácnych kameňov. Pod krkom sa na hrudi a na okraji sakkosa nachádzajú tmavomodrý šesťkrídli serafíni. Na hlave má mitru bez krížika. Okolo hlavy má krížový nimbus, v ktorom absentujú litery Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní). Avšak pribudla osemcípa hviezda vytvorená z červeného a tmavozeleného kosoštvorca. Kristove ruky sú prekrížené na hrudi. V ľavici drží dlhý hnedý trojramenný kríž, po stranách ktorého sú nástroje umučenia. Vľavo z pohľadu diváka je dlhá kopija a vpravo yzop so špongiou. Cez dlaň pravice mu visí na šnúrke biely kľúč. Je symbolickým vyjadrením skutočnosti, že Kristus je pre nás všetkých kľúčom do Božieho kráľovstva. V pravici drží rozvinutý svetlý zvitok pergamenu s csl. textom: „Покайтеся, приближи бо ся вам царство небесное...“ (Pokajtesja, približi bo sja vam carstvo nebesnoje) – Kajajte sa, lebo sa k vám priblížilo Božie kráľovstvo... Je to parafráza Markovho evanjelia 1, 15. Na žltom ráme sa v hornej časti nachádza csl. názov ikony: Образ Спасъ Благое молчание (Obraz Spas Blagoje molčanije) – Ikona (obraz) Spasiteľa Blažené ticho. Súčasťou ikony je strieborná basma, ktorá vypĺňa pozadie a rám ikony, okrem postavy Krista. 

Duchovné posolstvo:

„Prečo Kristus mlčal a neodpovedal?“ Pýta sa sv. Ján Zlatoústy, ktorý dáva túto odpoveď: „Ak neovplyvnilo nepriateľov svedectvo jeho skutkov, o to menej to nemohli učiniť jeho slová. Dokonca ani súd ich (Židov) nedokázal presvedčiť. Oni mu proti zákonu pripravili smrť, boli takí rozzúrení, že aj keby odpovedal, oni by ho nepočúvali. Mlčanie ho mohlo zachrániť pred krížom. On však mlčal aj preto, že boli nehodní jeho odpovede. Ani sen Pilátovej ženy, či obesenie zradcu, či červenanie sa od hanby falošných svedkov, nič iné nedokázalo zmeniť ich zmýšľanie...“

Modlitba:

„Chcel si vyjaviť tajomstvo skryté od vekov, preto si sa dal viesť na zabitie ako ovča, Ježišu, a ako baránok pred svojím strihačom neotvoril si ústa. Ty ako Boh vstal si z mŕtvych, slávne si vystúpil na nebesia a spolu so sebou si pozdvihol aj nás, ktorí voláme: Aleluja.“ (7. kondák z Akatistu k preľúbeznému Ježišovi Kristovi)