Ikona Kristus Pantokrator

Rusko; 19. storočie; 85 x 68,3 cm

Ikonografia

Kristus je, ako píše svätý apoštol Pavol, „obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné... Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“ (Kol 1,5-17) Tento text svätého Pavla, ktorý poslúžil obrancom svätých ikon ako hlavný argument v boji proti ich odporcom v období ikonoborectva, je akoby odkazom ikony Pantokratora, poukazujúc na epifániu (zjavenie) nadzmyslového Boha, ktorý prijal tvár podobnú našej. Od Neho plne závisí všetko, čo jestvuje tak vo svete pozemskom, ako aj nebeskom, lebo ako píše svätý apoštol a evanjelista Ján „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič...“ (Jn 1,3) Teda Kristus je stvoriteľom sveta spolu s Otcom a Svätým Duchom a toto ponímanie stvorenia je aj pôvodom gréckeho pomenovania Παντοκράτωρ, cirkevnoslovensky Всєдєржитєлъ – Vševládca. Avšak ikona Pantokratora nám nezobrazuje Boha len ako prísneho Vševládcu a Sudcu, ale odkrýva nám aj ďalší rozmer Boha, jeho milosrdenstvo. A tak v zobrazeniach Pantokratora sa odrážajú obidva tieto rozmery, kde sa v jednotlivých obdobiach kládol dôraz viac na jeden, či na druhý z nich.

Ikona Krista Pantokratora (Vševládcu), ktorá predtým, než bola umiestnená na ikonostase, sa nachádzala ako mozaika v centrálnej kupole chrámu, aby sa poukázalo na vládu Krista, ako na Vládcu neba i zeme. Túto skutočnosť zreteľne dokumentuje mozaika Krista Pantokratora z 11. storočia, nachádzajúca sa v kupole gréckeho chrámu v Daphni, kde má Kristus prísny, výhražný výzor, stáva sa Vládcom vesmíru, ktorý príde súdiť živých i mŕtvych. V ľavej ruke má zatvorenú knihu s pravidlami nebeského života, pričom žehná pravicou. Na ikonách, kde je kniha otvorená, sú najčastejšími citátmi: Mt 7,1-2; Jn 8,12; Jn 11,25-26. V Rusku dostali takéto ikony Pantokratora, pochádzajúce zo 14. storočia, charakteristický názov „Spasiteľ s rozhnevaným pohľadom“ csl. „Яроє око“, kde je Spasiteľ zobrazený len po ramená s prenikavým, prísnym pohľadom.

Na prelome 14. a 15. storočia stráca Pantokrator svoj hrozivý výraz a s tvárou vyžarujúcou určitú dobrotu, sa díva na veriacich zhromaždených v chráme. Táto zmena je ešte výraznejšia na ikonách, kde sa pridávajú nápisy ako „Spasiteľ duší“, „Darca života“, „Milosrdný“, „Božia múdrosť“... a nakoniec aj samotné citáty evanjelia v knihe, ktorú drží Ježiš v ľavej ruke hovoria o Božej láske: Mt 11,29; Mt 25,34; Jn 10,9; Jn 13,34. Za čias Andreja Rubľova (1360 – 1430), mnícha a najväčšieho ruského ikonopisca, bola v Rusku takáto kompozícia Pantokratora veľmi uznávaná, kde Pantokrator – Sudca sa stal Spasiteľom – „Milujúcim človeka“.

Ikona Krista Pantokratora je jedným z hlavných typov ikonografie Krista, siahajúcej do Byzancie obdobia okolo 4. až 6. storočia. Najstaršia zachovaná ikona zobrazujúca Krista po pás, pochádza zo 6. storočia a nachádza sa v Kláštore svätej Kataríny na Sinaji. Neskôr sa objavujú ikony zobrazujúce Krista v celej postave, či už sediaceho na tróne, alebo stojaceho. Zobrazenie Krista v mandorle, alebo v sláve, uprostred nebeských mocností, nebolo veľmi rozšíreným v byzantskom umení. Rozšírený bol od 15. storočia najmä v ruskom prostredí, odkiaľ sa rozšíril aj do iných krajín. V Rusku sa táto kompozícia Krista Pantokratora umiestňovala na ikonostasoch v Deésisnom rade, známom v Rusku ako „Spas v silach“ – Spasiteľ uprostred nebeských mocností. Ikona Krista Pantokratora sa nachádza najčastejšie v ikonostase napravo od kráľovských dverí ikonostasu z pohľadu diváka a naľavo ikona Bohorodičky s dieťaťom Kristom (Hodigitria, alebo Eleusa). Toto umiestnenie je symbolickým vyjadrením dvoch aspektov spásy – dočasný a večný, historický a eschatologický, pozemské narodenie z Panny a kraľovanie – večná vláda v nebeskej sláve.

Charakteristickou črtou ikon Krista Pantokratora je zobrazenie buď po ramená, alebo po pás, či v celej postave, so žehnajúcou pravicou a v ľavici držiac niekedy otvorenú, alebo zatvorenú knihu, avšak zriedkavo sa zobrazuje aj so zvitkom v ruke. Hlava Krista je ovenčená svätožiarou (nimbom), v ktorom je zobrazený kríž, pripomínajúci Jeho obetu na kríži. V kríži sú napísané tri grécke litery „ό ώ ν“ „Som, Ktorý Som“, ktoré sa pri zobrazovaní Krista stotožňujú s menom Jahve v Starom zákone, ktorý sa zjavil Mojžišovi v horiacom kríku na Sinaji. Vychádzajúc z tohto popisu je Kristus Bohom zmluvy tak, ako Jahve v Starom zákone.

Čo sa týka odevu Krista Pantokratora jeho vrchný odev je nazvaný himation a spodný chitón. Himation je vrchný plášť Krista modrej farby, spodný odev chitón (tunika) je červenej, niekedy tmavočervenej farby. Spojenie týchto dvoch odevov modrého a červeného je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista, tak Božskej, ako aj ľudskej. Červená farba v Byzancii bola symbolom božskosti a modrá ľudskosti. Pravé plece chitónu je u Krista zdobené tzv. clavom, čo je vlastne našitý zvislý pruh látky zlatistej farby, ktorý bol symbolom vzájomnej odlišnosti rímskych panovníkov. V ikonografii Krista je clavus – symbolom čistoty a dokonalosti ľudskej prirodzenosti Krista a taktiež aj znakom Mesiášskeho poslania Spasiteľa. S takýmto našitým pruhom látky sa však nestretávame iba v ikonografii Krista, ale aj u apoštolov, kde je clavus symbolom ich ohlasovania Božieho slova.  

Kniha, ktorú Kristus Pantokrator drží v ľavej ruke, ako už bolo vyššie uvedené, môže byť zobrazená tak v podobe zvitku, ako aj v podobe kódexu, t. j. knihy zviazaných listov, či už otvorenej, alebo zatvorenej. Samotná kniha však nie je iba poukázaním na Radostnú zvesť Evanjelia a učenie Krista na zemi, ale ikonografický zmysel zobrazenej knihy je podstatne širší a obsahuje viac významov. Kniha v ruke Krista je Knihou Života, v ktorej sú zapísané mená spasených; je tiež knihou, o ktorej sa zmieňuje vo svojom Zjavení svätý apoštol a evanjelista Ján, knihou zapečatenou siedmimi pečaťami, ako o tom svedčí tak Nový, ako aj Starý zákon. (porov. Ex 32,32-33; Zjv 5,1-8) A nakoniec je kniha aj symbolom samotného Evanjelia, s novozákonnými citátmi zo Svätého písma.

Usporiadanie prstov žehnajúcej pravice Krista nie je náhodné, ale má svoju symboliku a význam. Prsty vytvárajú monogram Ježiša Krista – IC XC ; cirkevnoslovansky Іисусь Христось, grécky Ιησούς Χριστός – Ježiš Kristus. Vystretý ukazovák naznačuje písmeno I, tretí prst (prostredník) svojim miernym ohybom vytvára písmeno C, palec prekrížený so štvrtým prstom (prstenníkom) vytvára X a posledný piaty (malíček) tvorí svojím ohybom C. Tento monogram Ježiša Krista sa na jeho ikonách nachádza buď v hornej časti v rohoch, alebo po stranách hlavy Spasiteľa.

Popis ikony

Ikona zobrazuje Krista po pás, s pozdvihnutou žehnajúcou pravicou, uprostred hrude. Ľavicou si Spasiteľ z boku pridržiava otvorený Evanjeliár s cirkevnoslovanským textom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný...“ (Mt 11,28-29) Odetý je v červenom chitóne a tmavomodrom himatione. Výraz tváre pôsobí mlado a pokojne, a to aj tým, že bradu a fúzy nemá husté, ale pomerne riedke. Vlasy má usporiadané v harmonických líniách, pričom vpravo z pohľadu diváka sú na krku a ramene zvlnené. Po stranách nimbu sa v kruhoch nachádza monogram Ježiša Krista IC XC a pod nimbom, nad ramenami Spasiteľa je názov ikony Господъ Всєдєржитєлъ – Vševládca. V krížovom nimbe sú grécke litery Ѡ Ѻ N.

Duchovný odkaz

„Svojou podstatou si zosobnená dobrota, milosrdný a štedrý. Preto ťa prosíme a na kolenách voláme. Kriste Bože, odpusť hriechy svojim služobníkom a zbav nás vín, ktorých sme sa dopustili, lebo si dobrý a milosrdný.“ (stichira večierne v nedeľu, oktoich 2. hlas)