Ikona Nanebovstúpenie Pána

Rusko; 17. storočie; 89 x 72 cm

Sviatok: Štyridsiaty deň po Pasche

História sviatku

Na štyridsiaty deň po Pasche, Cirkev slávi udalosť Nanebovstúpenia Pána. Najstaršou známou zmienkou datovanou do obdobia konca 4. storočia je rozprávanie pútničky Etérie, ktorá uvádza, že na štyridsiaty deň po Pasche sa slávilo Nanebovstúpenie, avšak nie v Jeruzaleme, ale v Betleheme, v jaskyni Narodenia. Hoci tajomstvo Nanebovstúpenia patrilo od prvých storočí k pravdám, ktoré sa vyznávali vo všetkých symboloch viery, jeho slávenie bolo ešte súčasťou paschálneho cyklu, ktorý sa končil na Päťdesiatnicu. Ustálený bol v 3. storočí, pričom jeho zavŕšením bol sviatok Zostúpenia Svätého Ducha – Päťdesiatnica, avšak v tom čase ešte sviatok Nanebovstúpenia nebol samostatným sviatkom. Samostatný sviatok sa v rôznych cirkvách rozšíril v období 5. – 6. storočia.

Ikonografia

Základ sviatku, ako aj jeho ikonografické zobrazenie tvoria texty Svätého písma opisujúc túto udalosť. Evanjelista Lukáš opisuje túto udalosť takto: „Potom ich (apoštolov) vyviedol (Ježiš) von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Lk 24,50-51) Medzi najstaršie známe zobrazenia Nanebovstúpenia sa zaraďuje reliéfny výjav na dverách chrámu svätej Sabiny v Ríme z 5. storočia a taktiež reliéfne výjavy na ampulkách (nádobkách na olej) z Monzy a Bobbio, pochádzajúce z druhej polovice 6. storočia, ktoré si prinášali pútnici zo Svätej zeme. Ako aj miniatúra v ranokresťanskom Rabbulovom sýrskom evanjeliári z roku 586.

Kompozíciu ikony Nanebovstúpenia tvoria zvyčajne dve časti. Vo vrchnej vidíme Krista Pantokratora v mandorle s dvoma anjelmi, vystupujúcim do neba, vo svojej večnej sláve. Táto rovina ikony je symbolom božskej sféry – neba. V spodnej časti ikony, dole na zemi, ktorá je symbolom pozemského sveta, stojí presvätá Bohorodička v pozícii modliacej sa Oranty s pozdvihnutými rukami. Bohorodička stojí uprostred zhromaždených apoštolov, stále sa dívajúcich za Kristom vystupujúcim do neba. Po jej stranách sú zobrazení dvaja anjeli v bielych odevoch, poukazujúcich na Krista vystupujúceho na nebo.

Popis ikony

Vo vrchnej časti ikony pod nápisom „Obraz Nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista“ sa nachádza Boh Otec – Sabaoth, očakávajúc návrat Syna do neba, ktoré naznačujú oblaky so slnkom a mesiacom. Naturalizmus v zobrazení oblakov, ako aj postava Boha Otca, sa na ikone objavuje pod vplyvom západného barokového umenia, s akým sa nestretávame pri starších ikonách tohto sviatku.

V centre ikony sa nachádza postava Ježiša Krista, v nebeských sférach s anjelmi. Toto zobrazenie poukazuje na skutočnosť, že Kristus už nepatrí do tohto sveta, keďže svoje poslanie na zemi už naplnil. Svojou smrťou na kríži a slávnym vzkriesením vykúpil ľudské pokolenie spod hriechu a nadvlády diabla, a preto sa vracia do neba, z ktorého zostúpil v čase, keď sa počal v lone Bohorodičky v Nazarete a narodil ako Dieťa v Júdskom Betleheme. Kristus nestojí na zemi a jeho postava v porovnaní s postavami apoštolov pod ním je značne menšia. Počas pozemského prebývania na zemi bol Ježiš jedným z nás. Stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Avšak tento odtieň času sa už pominul, navždy. Preto sa už Kristus nezobrazuje uprostred apoštolov, ako je tomu na ikonách zobrazujúcich udalosti z Jeho života na zemi, ale je od apoštolov oddelený.

Oslávený Kristus, čo zvýrazňuje aj jeho žiarivý biely odev, pokrytý zlatými lúčmi, na rozdiel od väčšiny ikon, kde je zobrazený v červeno – modrej kombinácii, už vystúpil do večnosti, do Božieho sveta, z ktorého zostúpil v čase Vtelenia. Zobrazuje sa sediaci na prestole slávy, v svetlom odeve, prežiarenom zlatými tenkými lúčmi, tzv. assistom, ktorý je symbolickým vyjadrením božských síl – energií. Je Vševládca – Pantokrator. Pravicu má pozdvihnutú v žehnajúcom geste, pričom v ľavici drží zvitok, ako znak svojho učenia na zemi. Celá postava Krista je ohraničená mandorlou, t.j. kruhom, ktorý je symbolickým zobrazením nebeskej sféry. Táto svätožiara – mandorla je symbolickým zobrazením oblaku, miesta prítomnosti Boha v Starom zákone, tak počas Exodu, ako aj na vrchu Sinaj, či v Novom zákone na hore Tábor počas Premenenia. Celé zobrazenie Krista na ikone Nanebovstúpenia je akoby slnkom, Slnkom pravdy, horiacim na zemi. Nebeskú sféru so zobrazeným Kristom uprostred držia po stranách svojimi rukami štyria anjeli. Súčasťou tejto ikony sú aj anjeli, ktorí na poľniciach vítajú Krista vystupujúceho do neba. Ďalší dvaja anjeli nie sú v nebi, ale na Olivovej hore medzi Kristom a apoštolmi, Bohorodičkou, ženami a zástupmi ľudu. Ich žiarivo biela farba rúch je v ostrom kontraste s tmavými odevmi apoštolov. Sú to tí anjeli, o ktorých hovorí Písmo: „zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: ´Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba, Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.´“ (Sk 1,9-11)

V spodnej časti ikony uprostred apoštolov a anjelov je presvätá Bohorodička. Jej prítomnosť uprostred apoštolov na Olivovej hore potvrdzuje tradícia Cirkvi, kde v Svätom písme čítame, že Mária trávila čas spoločne s apoštolmi potom, čo sa vrátili z Jeruzalema: „vrátili sa z Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová... Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ (porov. Sk 1,12-14)

Evdokimov o umiestnení Bohorodičky uprostred anjelov a apoštolov píše: „Ona je tým predurčeným stredom, v ktorom sa stretáva svet anjelský a svet pozemský.“ Ona, ako nová Eva je predobrazom Cirkvi, a preto sa zobrazuje pod Kristom. Túto dôležitosť potvrdzuje aj liturgická pieseň Dôstojné je, kde ospevujeme Bohorodičku týmito slovami: „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“ Bohorodička je Orantou, Ona sa pred Bohom za nás prihovára, ako naša Zástankyňa. Je zahĺbená do modlitby s pozdvihnutými rukami, niekedy s rukami prekríženými na hrudi, čo je gestom jej viery, prijatia a podriadenia sa Božej vôli.

Po ľavici a pravici Bohorodičky sú netypicky pre túto ikonu zobrazené dve ženy, pravdepodobne myronosičky. Za postavami žien sú dve skupiny apoštolov vo väčšine ikon tohto sviatku rozdelených po šesť. V prípade tejto ikony je šesť apoštolov naľavo z pohľadu nazerajúceho a vpravo je ich sedem, keďže táto skupina apoštolov je doplnená o apoštola Pavla, ktorý nepatril medzi dvanástich apoštolov a nebol ani účastný udalosti Kristovho nanebovstúpenia, nakoľko ešte nebol obrátený a prenasledoval kresťanov. Prečo je teda súčasťou tejto ikony? Odpoveďou je, že ikona nám neponúka chronologicky presné historické svedectvo o sviatku, ale sprostredkúva jeho duchovnú podstatu. Pri nanebovstúpení sú zhromaždení apoštoli s Bohorodičkou ako zárodok rodiacej sa kresťanskej Cirkvi, spoločenstva všetkých, zjednotených vo viere, s túžbou po spáse, tak Cirkvi oslávenej, ako aj trpiacej a putujúcej. Preto sa objavuje na ikone ohlasovateľ Božieho slova apoštol Pavol.

Dynamické zobrazenie postáv apoštolov poukazuje na ich misijné poslanie – ohlasovať mnohými spôsobmi jedinú pravdu. Zvýrazňujú to aj rôznofarebné rúcha, ktoré odrážajú rôznofarebný odev Božej nevesty Cirkvi a vyjadrujú tak jednotu mnohosti podľa obrazu jediného, ktorý sa premieta do troch, ktorí sa zjednocujú v jednom. Časť apoštolov je pokojnejšia a zosobňuje kontempláciu. Všetci apoštoli spoločne s Bohorodičkou zobrazujú poslanie Cirkvi – modlitbu a ohlasovanie Kristovho evanjelia.

Udalosť sa odohráva na Olivovej hore, ktorá predstavuje akúsi pomyselnú hranicu dvoch svetov – neba a zeme. Konáre zobrazených olivovníkov prechádzajú za túto hranicu. Nie je to však náhoda, ale zámer, ktorým ikona vyjadruje, že aj samotná príroda sa zúčastňuje na kozmickej liturgii, kde sa Boh v svojej dobrote a láske skláňa k svetu, ktorý stvoril, a svet ide v ústrety svojmu Kráľovi. Zároveň je to symbolické vyjadrenie toho, že Cirkev zostáva na skalnatej zemi Olivovej hory. Jej diela, ktoré symbolizujú olivovníky, už prinášajú ovocie v nebi.

Duchovný odkaz

„Sám Boh, vládca celého sveta, Otec Krista, a náš Pán Ježiš Kristus, ktorý zostúpil a vystúpil a ktorý spoločne s Otcom zasadol na trón, nech zachráni vaše duše! Nech vás vzkriesi z vašich hriechov a učiní schopnými byť vzatými na oblakoch na stretnutie s Pánom v určenom čase. A kým nastane čas jeho slávneho druhého príchodu, nech sú vaše mená zapísané v knihe života a nech tieto mená nik nevymaže, pretože veľa je tých, ktorí padli a ich mená boli zotreté. Nech vám udelí vieru vo Vzkrieseného, aby ste prijali toho, ktorý vystúpil do neba a ktorý znova príde, ale nepovstane zo zeme, pretože spočíva na výsostiach a je prítomný uprostred nás. A preto si nemysli, že tým, že je telom vzdialený, je neprítomný v Duchu! On je tu, uprostred nás, počuje, čo o ňom hovoríme, pozná tvoje vnútro, vie, čo si myslíš, lebo on je ten, ktorý skúma srdce i vnútro. On je teraz ochotný všetkých vás, ktorí prichádzate ku krstu, priviesť k Otcovi a Svätému Duchu, a povedať: ,To som ja i moje deti, čo mi dal Pán´ (Iz 8,18), ktorému patrí sláva na veky vekov. Amen.“ (modlitba sv. Cyrila Jeruzalemského za katechumenov)