Ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky

Ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky s rizou

Pôvod ikony: Rusko; posledná tretina 18. storočia; 34 x 30 cm

Sviatok: 8. september

Historické pozadie sviatku:

Sviatok Narodenia Bohorodičky patrí vo východnej cirkvi medzi veľmi staré sviatky, aj keď sa nedá presne určiť, kedy tento sviatok vznikol. Vo svojich homíliách ho spomínajú sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklos, sv. Epifán, sv. Augustín, či sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia uvádza, že sv. cisárovná Helena (†330) dala vybudovať na pamiatku tohto sviatku v Jeruzaleme chrám, ktorý bol dvakrát zničený, v roku 614 Peržanmi a v roku 638 Arabmi. Práve v tomto období bol dátum sviatku ustanovený na 8. september, čo mohla byť podľa niektorých historikov reakcia byzantských cisárov proti uctievaniu Isidy a Aštarty, matriarchálneho božstva víťaziacich pohanov, ktorí ich uctievali práve 8. septembra. Pre byzantskú cirkev, znamenal tento krok nielen náhradu pohanského sviatku, ale predovšetkým víťazstvo Krista nad satanom a jeho stúpencami, víťazstvo, na ktorom mala účasť aj Božia Matka Mária.

V Konštantínopole bol tento sviatok uvedený počas vlády cisára sv. Justiniána I. (527 – 565), podľa iného autora v čase panovania byzantského cisára sv. Maurikia (582 – 602), avšak do 9. storočia nemal všeobecný charakter, t.j. nebol kánonicky uznaný, aj keď v tom čase už jestvovalo mnoho bohoslužobných textov. Je dôležité poznamenať, že v Galii (dnešné Francúzsko) sa predmetný sviatok slávil po roku 630 a v Ríme až koncom 7. storočia, čo potvrdzujú aj Liber Pontificalis (Knihy pápežov) – akýsi zborník skutkov rímskych pápežov, ktorý sa začína apoštolom Petrom.

Teologická podstata sviatku:

Cirkev nemá vo zvyku sláviť deň pozemského narodenia svätých, ale iba deň ich narodenia pre nebo – deň smrti. Výnimku však tvoria dvaja najväčší spomedzi svätých a to Božia Matka – presvätá Bohorodička a sv. Ján Krstiteľ, v prípade ktorých slávime nielen ich narodenie sa pre nebo, ale aj pozemské narodenie.

Prvým spomedzi veľkých sviatkov v liturgickom kalendári je sviatok Narodenia Bohorodičky, ktorý je – ako to vidno zo slov tropára tohto sviatku – osobitne radostný a dôležitý. Jeho radosť spočíva v tom, že v ňom oslavujeme narodenie Božej Matky a vládkyne neba a zeme. Dôležitosť tohto sviatku je v tom, že nám predkladá pred oči veľkú pravdu viery o božom materstve Prečistej Panny Márie, z ktorej „zažiarilo slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš“. Už vyšla ranná zora, čo poukazuje na blížiaci sa východ slnka. Na dôležitý význam tohto sviatku poukazuje aj celý názov uvedený v bohoslužobných knihách: „Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie vždy Panny“.

Pravdou je, že v evanjeliu sa o tejto radostnej udalosti narodenia Božej Matky nehovorí nič, ba aj apokryfné Protoevanjelium sv. apoštola Jakuba, ktoré obšírne popisuje počatie Bohorodičky sv. Annou, sa o tejto udalosti zmieňuje iba v krátkosti. „Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej baby: ´Koho som priviedla na svet?´ Ona odvetila: ´Dcéru.´ Anna odpovedala: ´V tento deň bola oslávená moja duša!´ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária.“. 

V tajomstve narodenia Bohorodičky Cirkev a svätí otcovia oslavujú nepochopiteľné priblíženie sa Boha k človeku, zjednotenie sa s ním v osobe pred vekmi vyvolenej Panny, ktorá prichádza na svet v zhode s Božím prisľúbením. Na jedinečnosť narodenia Panny, poukazuje aj typicky starozákonný motív a to pokročilý vek Anny, ktorú okolie považovalo za neplodnú a práve v tejto situácii, aby prišla Mária na svet, bol potrebný Boží zásah, čo bolo akýmsi predobrazom budúceho narodenia Krista z Panny a Sv. Ducha.

Sv. Roman Sladkopevec už v 5. storočí napísal kondák sviatku inšpirujúc sa apokryfným rozprávaním o detstve Bohorodičky a sv. Ján Damaský (†749) a sv. Andrej Krétsky (†740) sú autormi dvoch poetických kánonov utierne sviatku, ktoré boli napísané v období ikonoborectva. Vtedy bola úcta k Bohorodičke spochybňovaná, dnes sú tieto kánony nádherným vyznaním viery a chválospevom oslavujúcim Božiu Matku v čase prenasledovania. 

Sv. Ján Damaský v homílii na tento sviatok píše: „Narodenie Bohorodičky je počiatkom historického uskutočnenia plánu spásy.“ ´Na chválu Božiu jasaj, celá zem; plesajte, radujte sa a hrajte´ (Ž 97, 4) Pozdvihnite svoje hlasy, nebojte sa, lebo sa nám narodila Bohorodička, svätá Matka Baránka, prostredníctvom ktorej sa rozhodol narodiť Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1, 29)“. V podobnom duchu sa vyjadruje aj sv. Andrej Krétsky. Sviatok Narodenia Bohorodičky nazýva počiatkom sviatkov, bránou k milosti a pravde: „V narodení Bohorodičky sa buduje Stvoriteľ všetkých vecí, duchovná svätyňa, pričom tvorstvo sa stáva novým svätým príbytkom Stvoriteľa.“ Sv. Ján Damaský v homílii tohto sviatku hovorí: „Deň narodenia Bohorodičky je dňom radosti celého sveta, lebo skrze Bohorodičku sa celý ľudský rod obnovil a smútok pramatky Evy sa premenil na radosť“.

Ikonografia:

Najstaršími zachovanými dielami zobrazujúcimi túto udalosť je diptych zo 6. storočia, (diptych – grécke slovo δίπτυχα je zložené z dvoch slov δίς – dvakrát a πτύσσω – zložiť, zvinúť, zavrieť. Tento termín označuje zvláštny druh dvojdosky, ktorá sa dá otáčať okolo svojej osy a ktorá je zvyčajne z vnútornej strany zdobená a z vonkajšej strany pokrytá nápismi. Na počiatku kresťanstva sa dyptychy používali k zapisovaniu mien tých, ktorí patrili do Cirkvi, tak žijúcich, ako aj zosnulých. Počas liturgie tieto zapísané mená čítal diakon.), ktorý sa v súčasnosti uchováva v Petrohrade, a freska z Chrámu sv. Márie Antiquy vo Foro Romano. Poukazujú na analógiu so zobrazením narodenia Krista. Rozdiel spočíva v tom, že v zobrazení narodenia Krista vidíme v pozadí jaskyňu uprostred kopcov a v kompozícii narodenia Bohorodičky prevládajú architektonické prvky. Poukazujú na skutočnosť, že udalosť sa odohráva v interiéri. To dokresľuje aj červený pás látky prechádzajúci celou šírkou ikony, resp. priečelím budov. Ale tak zobrazenie narodenia Krista, ako aj Bohorodičky, majú svoj pôvod v pohanských obrazoch, ktoré pri príležitosti narodenia dôležitej osobnosti ukazujú pôrodnú miestnosť. 

Definitívnu podobu nadobudla ikonografia tohto sviatku v priebehu 10. – 11. storočia v Byzancii, pričom treba zdôrazniť, že jestvujú rôzne varianty kompozície ikony. Základná scéna však zostáva nemenná. Na nej je zobrazená sv. Anna ležiaca na lôžku, sv. Joachim, pôrodné babice a umývanie dieťaťa – Márie. 

Ikona narodenia Božej Matky nás akoby vovádza do prostredia rodiny Joachima a Anny. Robí nás účastníkmi radostnej udalosti, kde sa práve napĺňa dlhoročná nádej z očakávania príchodu sľúbeného dieťaťa na svet. Skrze narodenie Božej Matky sa odníma hanba bezdetnosti, jej príchodom sa nielen príbytok Joachima a Anny, ale celý svet napĺňa radostným svetlom blížiaceho sa príchodu Spasiteľa – Krista. 

Sv. Anna 

Predstavuje centrálnu postavu v kompozícii sviatku ako matka – rodička, ktorá práve priviedla na svet Máriu. Anna odpočíva na veľkom lôžku, no na lôžku neleží, ale sedí, v hlbokom zamyslení so sklonenou hlavou sa opiera o vankúš. Zamyslená póza Anny pripomína ustarostenú postavu Bohorodičky po narodení Krista, kde Bohorodička uvažovala o Božom vtelení. Tu sa Anna zamýšľa nad Božou prozreteľnosťou a dobrotou, nad Bohom, ktorý vypočul jej prosby a zbavil ju hanby bezdetnosti. Anna bola oslobodená od neplodnosti, aby porodila Pannu, ktorá prinesie svetu vteleného Boha. V nej sa prejavuje aj naša ľudská prirodzenosť, ktorá prestáva byť neplodnou a začína prinášať ovocie milosti. Na túto skutočnosť poukazuje aj stichyra večierne sviatku: „Hoci z neplodných žien na základe božskej vôle vyklíčili slávni potomkovia, Mária primerane Bohu všetkých narodených prevýšila jasom, lebo sa neuveriteľne počala z neplodnej matky a nadprirodzene, z lona bez semena, porodila vteleného Boha všetkých: jediná brána jednorodeného Božieho Syna, ktorú zachoval zatvorenú. On všetko múdro zariadil, ako to sám vedel, a pre všetkých ľudí uskutočnil spásu.“ (stichyra z veľkej večierne sviatku, na Pane ja volám)

Sv. Joachim 

Od obdobia 14. storočia sa na ikonách Narodenia Bohorodičky objavuje postava sv. Joachima – otca Márie, ktorý je oddelený od sv. Anny, zobrazený sediaci pri stole, alebo v okne budovy, v hornej časti ikony. Z diaľky tajomne pozoruje udalosť narodenia, kde ho takýto spôsob zobrazenia pripodobňuje sv. Jozefovi na ikone Narodenia Krista, zamýšľajúcim sa nad tajomným narodením Ježiša. 

Väčšina bohoslužobných textov zo sviatku Narodenia Bohorodičky hovorí o Márii, oslavujúc to, čo sa prostredníctvom nej udialo, čo má koniec koncov aj svoje opodstatnenie, keďže tento sviatok je dňom jej narodenia. Keď sa v piesňach nachádza zmienka o rodičoch Bohorodičky, tak sa prevažne spomínajú obidvaja, hoc niekedy sa spomína iba Anna. Joachim sa samostatne spomína iba v jedinom prípade, a to v období po sviatku Narodenia Bohorodičky, v deň pamiatky spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny (9. septembra): „Šťastný si, Joachim, otec dcéry nad všetkých vyznamenanej“ (stichyra z večierne vo sviatok na Pane ja volám) 

Ktorýsi z otcov Cirkvi 9. – 10. storočia v jednej zo svojich homílií vložil do úst Joachima túto nádhernú modlitbu: „Oslavujem Ťa, Pane Bože, chválim tvoje sväté meno, ´veď si zázračne uskutočnil, dávne ustanovenia s pevnou vernosťou´ (Iz 25, 1). Učinil si nás hodnými, Pane, uvidieť pravdu ohlásenú tvojim svätým prorokom Izaiášom: lebo doteraz neplodná žena, neschopná porodiť, sa teší zo svojho dieťaťa (porov. Iz 54, 1). Ale aký hymnus, akú oslavnú pieseň, aké dôstojné vďakyvzdanie treba priniesť za túto neobyčajnú udalosť? Nenachádzam žiadne vhodné slová ani rozumom nedokážem pochopiť Pánove dobrodenia a dokonalosť jeho daru.“ 

Novonarodená Mária 

Pre toho, kto sa povrchne díva na ikonu narodenia Bohorodičky, je možno nepochopiteľné, prečo nie je centrálnou postavou Bohorodička – Mária, ale sv. Anna. Mária na ikone nezohráva prvoradú úlohu, ale jej malá postava je znakom jej veľkej pokory a poníženosti, s akou sa počas celého svojho pozemského života bude podriaďovať Bohu a jeho vôli. 

Scéna umývania novonarodenej 

V dolnej časti ikony sa zvyčajne zobrazuje scéna umývania dieťaťa podobne, ako to môžeme vidieť na niektorých ikonách Narodenia Krista či ikonách mnohých svätých. Nádoba, v ktorej sa pripravuje kúpeľ, sa podobá nádobám, v akých sa zvyčajne uskutočňujú krsty v chrámoch. Symbolizuje nielen očistenie tela, aké zakúša každé novonarodené nemluvňa, ale aj sväté tajomstvo krstu, v ktorom sa očisťuje duša. Čo sa týka Bohorodičky, scéna umývania dieťaťa skôr symbolizuje povinný úkon, aký musí podstúpiť každé novonarodené dieťa. Keďže Bohorodička, ako to potvrdzuje aj stichyra, bola pred vekmi vyvolená, „stať sa Matkou nášho Boha“, ktorá sa narodila bez následkov hriechu našich prarodičov, nepotrebovala duchovné očistenie v krste. Teda samotná scéna vytvára realistický obraz udalosti – kúpeľ novonarodenej Márie, ktorá spočíva v náručí jednej zo slúžok. Realistickú udalosť dotvárajú aj slúžky, kde jedna z nich s vyhrnutými rukávmi pripravuje vodu na kúpeľ, kým druhá si Bohorodičku nežne privíňa v náručí. 

Dievčatko je na niektorých ikonách zabalené do plienok, na iných zas do maforia s tromi hviezdami na ramenách a čele v spôsobe, akým sa Božia Matka zobrazuje v dospelosti. Týmto spôsobom nám ikona objasňuje dôležitú skutočnosť, že v zobrazení dieťaťa nejde o obyčajné dievčatko, ale o tú, ktorá bola od počiatku svojho života Bohom vyvolená, aby sa stala Matkou Božieho Syna. Toto je tajomstvo, ktoré je otvorené ešte väčšiemu tajomstvu, v ktorom toto predurčené dieťa súhlasí stať sa príbytkom Kráľa. A preto sa aj predkovia Panny od Dávida až po Joachima a Annu, môžu honosiť titulom Boží rodičia. 

Ženy prinášajúce dary 

V strede kompozície ikony sviatku Narodenia Bohorodičky sú prítomné aj ženy prinášajúce svoje dary. Niekedy tri, inokedy dve. Takéto zobrazenia sa objavujú už na antických obrazoch. Tento motív pochádza pravdepodobne z ceremónií cisárskeho dvora. 

Prvá zo žien v pozdvihnutej pravej ruke prináša čašu s pokrmom. Je prirodzené, že Anna po pôrode potrebovala jesť. Ďalšia nádoba je položená na stole vedľa lôžka. Na niektorých ikonách sú v nádobe zobrazené tri vajcia. Prvotný a bezprostredný význam je, že sa jedná o zobrazenie pokrmu pre rodičku. Vajcia však môžu mať aj hlbší symbolický význam – sú vyjadrením plodnosti, narodenia a života. Vajíčko uchováva život, ktorý z neho po vyliahnutí vychádza, podobne ako Kristus, ktorý vstal z hrobu k novému životu. Prameň života, trojjediný Boh učinil plodnou neplodnú Annu, ktorá „porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života“ (kondák sviatku). Druhá zo žien drží v ruke veľký vejár na dlhej palici na spôsob ripidy, čo je v prvom rade praktickým prvkom zobrazujúcim úkon z reálneho života, kde je jemné ovievanie príjemným pôžitkom pre rodičku. V ripide môžeme vidieť aj spojitosť so žiariacim svetlom na spôsob slnka, ktoré zostupuje z vrchnej časti ikony na novonarodenú Máriu. To môže symbolizovať na jednej strane zázračnú spoluprácu Boha pri narodení z neplodnej matky, na druhej strane milosť, ktorá od prvej chvíle života naplnila Bohorodičku Máriu. A nakoniec tretia žena, držiaca v rukách čašu, ktorú prináša Anne ako dar, je symbolom štedrej Božej milosti. Zvýrazňuje to aj ruka pozdvihnutá nahor.

V spojitosti so ženami prinášajúcimi dary môžeme vidieť istú analógiu s narodením Krista, ktorému pastieri a traja mágovia z Perzie priniesli dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), na obraz Krista, ako to objasňujú otcovia Cirkvi. A práve preto je narodenie Bohorodičky účasťou na narodení Krista. Dary, ktoré ženy na ikone prinášajú, nedávajú priamo novonarodenej, ale jej matke. A to nám ponúka vysvetlenie, že zo strany žien, ktoré priniesli dary, ide o uznanie, že dievča patrí ich rodu, ich národu, má právo, aby ju všetky podporovali a vyjadruje nádej všetkých. 

Popis ikony: 

Ruská ikona z poslednej tretiny 18. storočia zobrazuje príbytok rodičov Presvätej Bohorodičky, svätých a spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny. Centrálne je na ikone zobrazená scéna, kedy po pôrode prichádzajú k sv. Anne ženy prinášajúce jej dary. Anna sedí na lôžku a preberá dar od prvej z nich. Pod týmto výjavom je v spodnej časti stvárnený kúpeľ novonarodenej Márie, ktorá sedí v náručí ženy s vyhrnutými rukávmi, pripravená ju umývať. Pri nohách ženy je nádoba s vodou. Vľavo z pohľadu diváka je scéna počatia sv. Anny, ktorá je stvárnená vzájomným objatím šťastných manželov, ktorým Boh oznámil radostnú zvesť o počatí. Vpravo sedí na stoličke zamyslený Joachim, čakajúc na narodenie dieťaťa. Vo vrchnej časti ikony sú po stranách príbytku zobrazení vľavo sv. Joachim a vpravo sv. Anna, ktorí sa podľa apokryfného Jakubovho Protoevanjelia v pokore modlili a prosili Boha, aby vypočul ich prosby. Joachim sa modlil na pustom mieste, ďaleko od príbytku a Anna v záhrade. Na modliacich sa manželov zostupujú lúče od Pána zástupov – Sabaota, ako znak vypočutých prosieb a prejav milosti. Sedí uprostred hnedastých kopovitých oblakoch, odetý v bielom chitóne a himatione. Žehná pravicou a v ľavici drží ríšske jablko, ako znak moci a vlády nad svetom. V žltom nimbe má typickú osemcípu hviezdu, ktorú tvorí červený a modrý kosoštvorec. Po stranách je uvedený cirkevnoslovanský názov ikony: Óбразъ Рождества Пресвятыя Богородицы – Obraz (Ikona) Narodenia Presvätej Bohorodičky. Na ráme ikony sa vľavo hore nachádza sv. archanjel Michal (lit. pamiatka 8. 11.) a pod ním sv. kráľ Konštantín (lit. pamiatka 21. 05.). Vpravo, sa na ráme ikony v hornej časti nachádza prepodobný otec Alexej, Boží človek (lit. pamiatka 17. 03.) a pod ním sv. kráľovná Helena (lit. pamiatka 21. 05.). Predpokladáme, že ikona je rodovou, so zobrazením osobných patrónov, či už donátora ikony, alebo obdarovaných. To, že sa na ikone v spodnej časti nachádzajú sv. králi Konštantín a Helena môže súvisieť aj so skutočnosťou, že podľa tradície dala sv. Helena v 4. storočí postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený tomuto sviatku. 

Súčasťou ikony je aj strieborná riza, ktorá zakrýva celú ikonu okrem tvárí, rúk a nôh všetkých zobrazených postáv. V spodnej časti je zdobená rastlinným ornamentom.

Duchovné posolstvo: 

„Poďte, všetci veriaci, ponáhľajme sa k Panne. Veď, hľa, rodí sa tá, čo bola pred počatím predurčená za Matku nášho Boha: poklad panenstva, Áronova palica z kmeňa Jesseho, čo vyklíčila, hlásanie prorokov a výhonok spravodlivých Joachima a Anny. Rodí sa a spolu s ňou sa obnovuje celý svet. Rodí sa a Cirkev sa ozdobuje svojou krásou. Ona je svätý chrám, príbytok božstva, nádoba panenstva a obydlie Kráľa, v ktorom sa uskutočnilo neuveriteľné a dokonalé tajomstvo nevýslovného zjednotenia dvoch prirodzeností, ktoré sa spojili v Kristovi. Keď sa mu klaniame, ospevujeme nadovšetko nepoškvrnené narodenie Panny.“ (sv. Ján Zlatoústy, O pravoslávnej viere, III, 12, PG 94, 1029 – 1032, lit. pamiatka 13. 11., 27. 01. a 30. 01.)

Modlitba: 

„Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Zvíťazil nad smrťou a obdaril nás večným životom.“ (Tropár zo sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky)