Ikona Posledného súdu

Ikona Posledného súdu 

Pôvod ikony: Rusko; 17. storočie; 145 x 112 cm 

Sviatok: Mäsopôstna nedeľa

Popis ikony:

Tak, ako väčšina ikon Posledného súdu, aj táto ruská ikona zo 17. storočia je rozdelená do niekoľkých radov, s množstvom postáv a výjavov. V najvyššej časti ikony sa nad jednotlivými radmi kompozície Posledného súdu rozprestiera symbolické stvárnenie nebeskej oblohy vo forme zvitku, so slnkom vľavo a mesiacom vpravo, ktorú sa chystajú zrolovať dvaja anjeli, čo je naplnením Kristových slov o konci sveta: „Nebo a zem sa pominú...“ (Mt 24, 35) Svätý apoštol a evanjelista Ján v Zjavení objasňuje prečo už po konci sveta nebude potrebné v Nebeskom Jeruzaleme slnko, ani mesiac: „Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.“ (Zjv 21, 23)

Nebeský svet stvárňuje prvý horný rad so zástupmi anjelov, uprostred ktorých je v okrúhlych medailónov niekoľko krát stvárnená Najsvätejšia Trojica s množstvom ohnivých cherubínov. V poslednom kruhu vpravo z pohľadu diváka je uprostred archanjel Michal, ktorý spoločne s dvomi anjelmi po stranách, zrážajú dlhými kopijami odsúdených do útrob pekla. 

Centrom druhého radu je kompozícia Deésis s Kristom sediacim na tróne, po stranách ktorého sa v pokornom geste modlitby skláňajú Presvätá Bohorodička a svätý Ján Predchodca, orodujúc za tých, ktorí podstupujú Posledný súd. Za Bohorodičkou a Jánom Predchodcom sa Posledného súdu zúčastňujú aj dvanásti apoštoli sediaci podobne ako Kristus na súdnych stolcoch. V rukách držia otvorené knihy, na znak toho, že verne ohlasovali pravdu, ktorú im zveril ich Učiteľ. Za apoštolmi je zástup anjelov s kopijami v rukách, ako stráž. 

Pod nohami Krista prebieha posledný súd. Celé ľudstvo je súdené, ktoré zastupujú prarodičia ľudského pokolenia Adam a Eva, kľačiaci v pokore pred prázdnym trónom – hetoimasiou. Centrálnou časťou nielen tretieho radu, ale celej kompozície ikony je prázdny trón hetoimasia, po stranách ktorého stoja dvaja archanjeli. Vľavo, s pohľadom upriameným k Adamovi je stvárnený archanjel Barachiel a vpravo archanjel Salatiel, ktorý svoj pohľad adresuje pramatke Eve. Obaja archanjeli majú jednu z rúk pozdvihnutú smerom ku Kristovi, naznačujúc, že on je jediným spravodlivým Sudcom, ktorý prišiel súdiť svet. Za trónom sa čnie kríž s kopijou a trstinou, symbolmi Kristovho utrpenia a nášho vykúpenia. Na tróne je poduška a na nej položená kniha života, v ktorej sú zapísané mená všetkých ľudí so svojimi dobrými i zlými skutkami. Kniha života je otvorená na znak toho, že všetko, čo bolo doposiaľ ukryté, sa odhalilo vo svetle posledného dňa. Pod hetoimasiou je nádoba Božieho hnevu a pod ňou symbolická Božia ruka, držiaca váhy spravodlivosti, na ktorých sa vážia dobré a zlé skutky, pričom v miske váhy po Sudcovej ľavici je zlo a v miske po pravici dobro. Uprostred misiek váh so skutkami života stoja tri obnažené postavy čakajúce na súd. Na celý proces dozerajú dvaja archanjeli stojaci pri miskách váhy. Po pravici Božieho trónu hetoimasie (vľavo z pohľadu diváka) prichádzajú vyvolení. Na druhej strane vedie prorok Mojžiš zástupy národov, ktorým pozdvihnutou pravicou ukazuje na Krista. 

Po ľavici Krista, vpravo z pohľadu diváka, je okraj ikony a dolný roh vyhradený peklu, ktoré je zobrazené ako roztvorený pažerák hada, plný ohňa a síry. V jeho hrdle stojí satan s Judášom, ktorý drží mešec s tridsiatimi striebornými. Z papule morského zvera sa vinie had s rohami až k päte Adama, ktorý zviedol našich prarodičov Adama a Evu. Mohutné telo hada pretína celú spodnú časť ikony, prechádzajúc cez mýtnice csl. мытарства (mytarstva) – akési obruče (prstence), pri ktorých stoja démoni, ktorí žalujú na dušu súdeného, ktorá po smrti prechádza jednotlivými mýtnicami až ku Kristovi. Naopak anjeli sa snažia na základe dobrých skutkov života zosnulého pomôcť duši čo najskôr prejsť jednotlivými mýtnicami Božieho súdu. Pod pažerákom papule zvieraťa sú v dvoch radoch zobrazené pekelné muky, za hriechy učinené počas života na zemi.

Súčasťou každej ikony Posledného súdu sú aj štyri apokalyptické zvieratá, ktoré symbolizujú štyri padlé ríše: Babylonskú, Macedónsku, Rímsku, a ríšu satana (Antikrista), vychádzajúc z Danielovho proroctva (Dan 7, 1 – 8, 17 – 18).

V ľavom hornom rohu ikony je stvárnený Nebeský Jeruzalem – raj, ohraničený tmavými kopovitými oblakmi, kde sú v oknách príbytkov zobrazení tí, ktorí boli spasení. Vpravo pod nimi kráča zástup, ktorým Boh pripravil miesta v svojom kráľovstve. V zástupe, ako aj v samotných príbytkoch vidíme biskupov, kráľov, prorokov, panny, mníchov, či vojakov i ľudí rôznych stavov. Nad nimi v paláci Božej slávy – v rajskom príbytku stoluje Božia Matka, po stranách ktorej sedia dvaja anjeli. Tú sú jasne interpretované slová hymnu akatistu, ktorý ospevuje Božiu Matku týmito slovami: „ Raduj sa, lebo ty si raj, čo zakvitol do bohatej úrody!“ (3. ikos z Akatistu Presvätej Bohorodičke) Podobne aj v Molebene k Prečistej Bohorodičke ju zvelebujeme týmito slovami: „Raduj sa brána nebeská... Raduj sa rajská záhrada.“

Pod oknami rajských príbytkov, je naľavo od zástupu vyvolených (z pohľadu diváka) nebeská brána, v ktorej sa naradostení anjeli skláňajú k mníchom, ktorí po absolvovaní Božieho súdu vystupujú do neba, aby zaujali miesto, ktoré im Boh pripravil. Mnísi sú odetí v typickom mníšskom odeve v tmavohnedých odtieňoch, vo farbe zeme, ktorej odumreli v prežívaní asketického života, aby získali ten večný. To všetko dotvárajú nádherné anjelské krídla, ako znak ich anjelského života na zemi v zápase o spásu nesmrteľnej duše. Pod mníchmi vznášajúcimi sa k rajským príbytkom je v ľavom dolnom rohu ikony stvárnené symbolické miesto pokoja – nebeského raja s tromi starozákonnými patriarchami Abrahámom, Izákom a Jakubom, ktorí držia v náručí duše spravodlivých. Na tomto mieste nechýba ani postava kajúceho lotra, ktorého je ľahké identifikovať podľa obnaženého tela, s bedrovým rúškom. Jeho prítomnosť na ikone korešponduje so slovami Krista: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43) Celý výjav raja – rajskej záhrady je skrášlený stromami a krami s červenými plodmi. To všetko sa odohráva po pravici Krista, v ľavom okraji ikony z pohľadu diváka. K bráne raja v ľavom dolnom rohu ikony prichádza zástup vyvolených, ktorých vedie svätý Peter. Pristupuje k bráne, aby ju svojím kľúčom otvoril, pretože je ešte stále zatvorená a stráži ju cherubín. Rajská záhrada je zobrazená ako mesto s hradbami – Nový Jeruzalem.

Duchovné posolstvo: 

„Spomenul som si, milovaní, na čas Posledného súdu i rajskú blaženosť a zachvel som sa, naplnil ma úžas a vzdychajúc som plakal, pokiaľ som vládal. Pretože som dni svojho života prežil v lenivosti, roztržitosti a nečistých myšlienkach! Beda mi! Čo mám od hanby robiť v onen čas, keď ma obklopia moji známi, ktorí ma videli v tomto odeve zbožnosti a boli potešení, vtedy keď som vnútorne naplnený neprávosťou a nečistotou zabudol na toho, ktorý skúma srdce a vnútro?! Skutočne tam bude hanba. Poľutovaniahodný je ten, koho toto postihne. Prosím ťa Bože, tvojou štedrosťou, nepostav ma po tvojej ľavici s capmi, ktorí ťa rozhnevali, nepovedz mi: nepoznám ťa. No z tvojho veľkého milosrdenstva mi daruj ustavičné slzy a skľúčenosť, pokor moje srdce a očisť ho, aby sa stalo svätým chrámom tvojej milosti. Hoc som hriešny a nehodný, neprestajne klopem na tvoje dvere. Hoc som lenivý a pohŕdavý, predsa kráčam tvojou cestou! A tak bratia moji milovaní, snažme sa ulahodiť Bohu, pokiaľ je ešte čas. Plačme pred ním dňom i nocou v modlitbe a speve žalmov, aby nás zbavil od onoho večného, nikdy nekončiaceho plaču, od škrípania zubov, od pekelného ohňa, kde červ nezomiera a aby nás naplnil radosťou v svojom kráľovstve a večnom živote, kde niet bolesti, zármutku a ani stonu.“ (Sv. Efrém Sýrsky, † 373) 

Modlitba:

„Plačem a nariekam, keď si uvedomím večný oheň, vonkajšiu temnotu, priepasť a desivého červa, neprestajné škrípanie zubami, bolesť, čo doľahne na tých, ktorí nadmieru zhrešili a teba, Predobrého, zlým správaním rozhnevali. Ja biedny som jeden a prvý z nich, ale svojím milosrdenstvom, Sudca, ma zachráň, lebo si dobrotivý.“ (stichira z Veľkej večierne Mäsopôstnej nedele)

„Myslím na hrozný deň súdu a oplakávam svoje skutky. Ako sa budem zodpovedať pred nesmrteľným Kráľom? Odvážim sa pozrieť Sudcovi do očú, ja bedár? Dobrotivý Otče, jednorodený Synu, i Duchu Svätý, zmiluj sa nado mnou.“ (sedalen z utierne Mäsopôstnej nedele)